%20(1).jpg)
Podľa svätých je v telesných bolestiach očistca veľká rozmanitosť. Hlavným nástrojom očisťovania je síce oheň, ale duše sú mučené aj chladom, bolesťami údov a rôznych zmyslov ľudského tela. Táto rozmanitosť utrpenia zrejme zodpovedá povahe hriechov, z ktorých si každý vyžaduje vlastný trest podľa slov: "Čím kto hreší, tým aj potrestaný býva." (Múd 11,16)
V životopise svätej Margity Márie Alacoque sa môžeme dočítať o udalostiach, keď sa jej duše, uväznené v očistci, mohli s dovolením Boha zjaviť, aby si od nej vyprosili pomoc skrze jej modlitieb a prosieb.
Jedna takáto duša bola mučená na lôžku kvôli svojej lenivosti počas života a zároveň bola vystavená zvláštnemu mučeniu v srdci kvôli určitým zlým citom a na jazyku ako trest za svoje nemilosrdné slová. Táto duša musela navyše znášať hroznú bolesť celkom inej povahy, ako to opisuje svätica vo svojich spisoch: "V sne som videla jednu z našich sestier, ktorá už dávnejšie zomrela. Povedala mi, že v očistci veľa trpela, ale že Boh jej spôsobil utrpenie, ktoré prekonalo všetky ostatné bolesti, keď jej ukázal, že jedna z jej blízkych príbuzných bola vrhnutá do pekla."
Svätica sa pri týchto slovách zobudila a cítila sa, akoby mala celé telo, od hlavy až po päty dotlčené, takže sa mohla hýbať len s ťažkosťami.
A hoci si povedala, že by sme nemali veriť snom, a nevenovala tomu veľkú pozornosť, rehoľníčka ju k tomu napriek jej rozhodnutiu prinútila. "Od tej chvíle mi nedala pokoj a neprestajne mi hovorila: ‚Modli sa za mňa k Bohu, obetuj mu svoje utrpenie, spojené s utrpením Ježiša Krista, aby zmiernil moje utrpenie, a daj mi všetko, čo urobíš, až do prvého májového piatku, kedy za mňa, prosím, prijmi sväté prijímanie.‘ To som so súhlasom predstavenej urobila."
Bolesť, ktorú svätej Alacoque spôsobovala táto duša sa medzitým veľmi zvýšila, takže nenašla útechu, ani odpočinok. Hoci ju poslušnosť prinútila trochu si odpočinúť na lôžku, sotva si ľahla, zdalo sa jej, že ktosi k nej prichádza.
"A hovorí: ‚Pohodlne sa usaď na svojej posteli, pozri sa na tú, na ktorej ležím ja a kde znášam neznesiteľné utrpenie.‘ Videla som tú posteľ a už len pomyslenie na ňu ma striasa. Vrch aj spodok boli z ostrých horiacich hrotov, ktoré prenikali do tela. Vtedy mi povedala, že to bolo pre jej lenivosť a nedbanlivosť v dodržiavaní pravidiel a pokračovala: ‚Moje srdce je trhané a spôsobuje mi to najstrašnejšie utrpenie, kvôli mojim myšlienkam a nesúhlasom s kritikou mojich nadriadených. Môj jazyk je požieraný háveďou a akoby mi ho neustále trhali z úst pre slová, ktoré som povedala proti láske a pre moju malú úctu k pravidlu mlčania. Ach, kiežby ma všetky Bohu zasvätené duše mohli vidieť v týchto mukách! Keby som im mohla ukázať, čo je pripravené pre tých, ktorí žijú nedbalo vo svojom povolaní, ich horlivosť a vrúcnosť by sa celkom obnovili a vyhli by sa tým chybám, ktoré mi teraz spôsobujú toľko utrpenia!‘"
Apoštolka Božieho Srdca sa pri tomto pohľade rozplakala a duša pokračovala: "Beda! Keby celé spoločenstvo prežilo jeden deň v prísnom zachovávaní pravidiel, uzdravilo by to moje vyprahnuté ústa; ďalší deň prežitý v konaní svätej lásky by vyliečil môj jazyk; a tretí deň bez akéhokoľvek reptania či nevôle voči predstaveným by uzdravil moje ubolené srdce; no nikomu ani len na um nezíde, aby mi uľahčil."
Keď potom svätica obetovala sväté prijímanie, o ktoré ju duša z očistca prosila, povedala jej, že strašné muky značne poľavili, ale stále musela dlho zotrvávať v očistci, odsúdená znášať bolesti určené dušiam, ktoré boli vlažné v službe Bohu. "Pokiaľ ide o mňa," dodáva svätá Alacoque, "zistila som, že som sa zbavila utrpenia, o ktorom mi bolo povedané, že neustúpi, kým sa danej duši nedostane úľavy."
Božia spravodlivosť je mimoriadne prísna, pokiaľ ide o hriechy proti láske. Láska je v skutočnosti cnosť, ktorá je najdrahšia Srdcu nášho Pána a ktorú odporúča svojim učeníkom ako "nástroj", ktorý ich musí odlišovať v očiach ľudí: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. (Jn 13, 35) Nie je teda prekvapujúce, že drsnosť voči blížnemu a každý iný prehrešok proti láske by mal byť v posmrtnom živote prísne potrestaný.
Aj o tom sa môžeme dočítať v životopise blahoslavenej Margity Márie. Matka Greffierová vo svojich Pamätiach píše: "Dozvedela som sa od sestry Margity, že sa jedného dňa modlila za dve vysokopostavené osoby vo svete, ktoré práve zomreli. Obe videla v očistci."
Jedna z nich bola odsúdená na niekoľkoročné utrpenie, a to napriek veľkému počtu svätých omší, ktoré boli za ňu odslúžené. Božská spravodlivosť totiž všetky tieto modlitby a duchovné zásluhy pripísala dušiam z rodín jej poddaných, ktoré boli zničené nespravodlivosťou a nedostatkom lásky tejto osoby. Keďže týmto úbohým ľuďom nezostali žiadne prostriedky na to, aby sa po ich smrti za nich modlilo, Boh im to vynahradil spôsobom, ktorý sme opísali. Druhá osoba zasa musela zotrvať v očistci toľko dní, koľko rokov prežila na zemi. Pán dal sestre Margaréte na známosť, že spomedzi dobrých skutkov, ktoré táto osoba vykonala, osobitne prihliadal na lásku, s akou znášala chyby blížnych, a na úsilie, ktoré vynaložila na prekonanie nevôle, akú v nej tieto chyby vyvolávali.
Náš Pán ukázal svätici pri inej príležitosti veľké množstvo duší v očistci, ktoré boli prísne trestané a po smrti zbavené pomoci Preblahoslavenej Panny a svätých, ako aj návštev svojich anjelov strážcov, pretože počas života neboli jednotní so svojimi predstavenými a mali s nimi nedorozumenia.
Mnohé z týchto duší boli odsúdené na dlhý pobyt v strašných plameňoch. Niektoré z nich nemali iný znak svojho predurčenia na spásu než to, že neboli v nepriateľstve s Bohom. Iné, ktoré žili v rehoľnom stave, no počas života prejavovali málo lásky voči svojim spolusestrám, boli v tomto utrpení ponechané samy na seba a nedostávali nijakú pomoc.
V Pamätiach matky Greffierovej čítame: "Stalo sa, že keď sa sestra Margita modlila za dve zosnulé rehoľníčky, ukázali sa jej ich duše vo väzení Božej spravodlivosti, pričom jedna trpela neporovnateľne viac než druhá. Tá prvá trpko ľutovala, že sa svojimi previneniami proti vzájomnej láske a svätému priateľstvu - ktoré má vládnuť v rehoľných komunitách - okrem iných trestov aj čiastočne pripravila o duchovné dobrodenia a modlitby, ktoré za ňu komunita obetovala. Útechu nachádzala iba v modlitbách troch či štyroch osôb z tej istej komunity, ku ktorým prechovávala počas života najmenej náklonnosti a sympatií. Táto trpiaca duša si tiež vyčítala, s akou ľahkosťou si počas života uplatňovala výnimky z pravidiel a spoločných duchovných cvičení komunity. Napokon oplakávala starostlivosť, s akou si na zemi dopriala toľko pohodlia a telesných pôžitkov. Zároveň našej drahej sestre oznámila, že za tri previnenia musela počas posledného zápasu so smrťou zniesť tri zúrivé útoky diabla; zakaždým sa v presvedčení, že je stratená, ocitla na pokraji zúfalstva, no vďaka Preblahoslavenej Panne, ku ktorej počas života prechovávala veľkú úctu, bola trikrát vytrhnutá z pazúrov nepriateľa."
Pravá láska je pokorná a zhovievavá voči iným, preukazuje im úctu, akoby boli jej predstavenými. Má vždy priateľské slová, a plné ohľaduplnosti, nie je v nich ani stopa po zatrpknutosti či chlade, ani náznak opovrhovania, pretože pramenia zo srdca, ktoré je tiché a pokorné, podobné Ježišovmu Srdcu.
Starostlivo sa vyhýba všetkému, čo by mohlo narušiť jednotu; vynakladá všetko úsilie a prináša akúkoľvek obeť, aby dosiahla zmierenie, v duchu slov nášho Božského Majstra: Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. (Mt 5,23 - 24)
Rehoľník, o ktorom sa píše v životopise svätej Margity Márie a za ktorého táto Božia služobníčka počas troch mesiacov tak strašne trpela, bol okrem iných previnení trestaný aj za hriechy proti láske.
Keď sa raz sestra Margita Mária modlila pred Najsvätejšou sviatosťou, uvidela zrazu pred sebou muža, ktorého celého obklopoval oheň. Vyzeralo to, že spaľujúca horúčava pohltí aj ju samu. Úbohý stav, v akom videla túto dušu, ju dojal k slzám. Bol to benediktínsky mních z kláštora v Cluny, u ktorého sa kedysi spovedala a ktorý pomohol jej duši tým, že jej prikázal prijímať sväté prijímanie. Ako odmenu za túto službu jej Boh dovolil prihovoriť sa za túto dušu, aby tak našla určitú úľavu vo svojom utrpení.
Úbohý zosnulý mních ju požiadal, aby všetko, čo vykoná a vytrpí v nasledujúcich troch mesiacoch, obetovala zaňho. Po získaní potrebného povolania to prisľúbila.
Mních jej potom prezradil, že hlavnou príčinou jeho nesmierneho utrpenia bola skutočnosť, že uprednostňoval vlastné záujmy pred Božou slávou a dobrom duší, pričom kládol veľký dôraz na svoju povesť.
Druhou príčinou bol nedostatok lásky k spolubratom. Treťou bola prirodzená náklonnosť k ľuďom, ktorej v slabosti podľahol a ktorú dával najavo pri duchovných rozhovoroch s nimi, čo, ako dodal "sa Bohu veľmi nepáčilo".
Je ťažké opísať všetko, čo musela táto blahoslavená rehoľníčka počas nasledujúcich troch mesiacov vytrpieť. Zosnulý ju nikdy neopúšťal. Na tej strane, kde stál, cítila, akoby celá horela, a to s takou neznesiteľnou bolesťou, že neprestávala plakať. Jej predstavená, pohnutá súcitom, jej ukladala pokánia a telesné umŕtvovania, keďže bolesť a utrpenie jej prinášali veľkú úľavu. Muky, ktoré na ňu dopúšťala Božia svätosť, boli neznesiteľné. Bola to ukážka utrpenia, aké znášajú úbohé duše.
