Máriina moc

Môžem byť radostná, môžem byť smutná, nech je Tvoje sväté Meno požehnané, Pane!

Môžem byť ustaraná, alebo spokojná, nech je Tvoje Meno požehnané, Pane!

Môžem trpieť, môžem sa tešiť, nech je Tvoje Meno požehnané, Pane!

A počula som hlas, ktorý mi hovoril: „Dôveru, dôveru!... 

Ale, Pane, daj mi trpezlivosť, tým či oným spôsobom, lebo ja už ďalej nemôžem. 

Na to som počula hlas: „Ten, ktorý je Pánom bezmocnosti, je tiež Pánom trpezlivosti.“

Na toto slovo som vnímala, ako by som bola mimo seba, a už som nemyslela ani na svoje utrpenie, ani na svoju zbabelosť.

A potom sa mi zdalo, že vidím sprievod detí. V ich čele bola Mária. Pred ňou išlo mnoho hviezd podobných plápolajúcemu plameňu. Zároveň som videla, že mala vojsť do veľmi vyschnutej záhrady, kde takmer všetky stromy, až na niekoľko z nich, boli suché. Bol to ako keby les, ale stromy v ňom boli viac suché než zelené. A ona vošla do lesa. Jeden strom sa ovalil, bol zelený. Ona ho vzala do rúk a niesla ho, bolo počuť nebeské spevy. A zem i tráva po ktorej ona prešla, sa nanovo zazelenali a zavlažili sa iba tým, ako sa ich dotkol jej tieň.

Zdalo sa mi, že kade prechádza, tam ju pozdravujú hory, vody v riekach stúpajú a žriedla, ktoré som videla, vytryskovali ešte viac a vychádzala z nich voda, ktorá sa radovala. Z jej tieňa sa radovala celá zem a vďaka tomu sa pokrývala zeleňou.

Nepriateľ pred ňou utekal, utiekal pred Bohom. Mária sa vrátila na svoje miesto v sprievode a hviezdy išli stále za ňou.

Hviezdy predstavujú lásku Boha, ktorý vždy kráča pred Máriou. Ona čerpá z tejto lásky, aby ju dala i nám, pretože patríme Márii a Mária patrí Bohu a Boh patrí jej. všetko sa pred ňou trasie, nie kvôli nej samotnej, ale kvôli láske, ktorou ju Boh obdarováva. 

sr. Mariam (malá Arabka)

Masima