Kňaz

V kňazovi vidím jedine Boha. Nevyhľadávam vedomosti kňaza, ale cnosti Boha v ňom. Videla som tri zapálené sviečky a kňaza, ako slúži svätú omšu. Zdalo sa mi, že na každej sviečke vidím zlaté písmeno.

Písmeno napísané na prvej sviečke znamenalo chudobu, na druhej zasa znamenalo čistotu a písmeno na tretej sviečke znamenalo poslušnosť.

Pochopila som, že tieto tri sviečky predstavovali tiež Svätú rodinu: 

sviečka chudoby – svätého Jozefa, 

sviečka čistoty – Máriu 

a sviečka poslušnosti – Ježiša. 

V rovnakom okamihu som uvidela plameň týchto troch sviečok, ako horí medzi Božím trónom a mnou.

Videla som, ako plameň chudoby vytváral v nebi pred Bohom nekonečné bohatstvo, plameň čistoty neporušiteľnosť a veľkú radosť a plameň poslušnosti nekonečnú autoritu, pred ktorou sa všetko klania a ktorej je všetko poslušné. 

Pochopila som, že aby sme mohli ísť k Bohu a stáť pred Ním, je treba sa ukryť za tieto plamene chudoby, čistoty a poslušnosti, ktoré sa nachádzajú medzi Bohom a nami.

A pochopila som, že keď ideme za týmito plameňmi, do našej duše sa vrýva obraz Ježiša Krista. Boh sa po tom, čo človek zhrešil, nemôže na neho pozerať inak, než skrze Ježiša a pozerá sa na nás, pretože v nás nevidí nás samotných, ale obraz Ježiša.

Kňaz sa blíži k oltáru, starec je zlomený, chorý a slabý, zdá sami, že ani nebude schopný k oltáru dôjsť. Vravím: „Ó, môj Bože, ten kňaz zomrie skôr, než povie nejaké slovo, je taký chorý!“ 

Keď ale prechádza medzi dvoma sviecami, pozdvihuje oči k nebu. V tom okamihu sa stáva mladým a silným, bol by schopný rozdrviť hory. Podobne sa i plamene sviec menili v prach, ktorý bol schopný trieštiť skaly.

Keď som videla, ako sa ten kňaz premieňa a stáva sa mladým a silným, že by takmer na svojich ramenách hory prenášal, vnímala som, ako moje srdce, celé moje telo a všetko vo mne poskočilo radosťou a začalo žiť novým životom. 

Vidím, pociťujem, ale nemôžem popísať dojmy, ktoré vo mne vyvoláva to vzdychanie k Bohu, tie svetlá, ktoré prenikajú Srdce Boha.

Počujem hlas, ktorý hovorí, že kňaz, ktorý má čistotu, chudobu a ktorý je obeťou lásky a poslušnosti sa podobá obetovanému Ježišovi. Boh nemôže tomuto kňazovi pri oltári nič odmietnuť, pretože on sám je živou hostiou. 

Istý kňaz zhrnul rady, ktoré dostal od sestry Mariam od Ukrižovaného: Veľa žiadať od duší silných a veľkodušných, ktoré oplývajú milosťou, uspokojiť sa iba s tým, čo je nevyhnutné od duší slabých a nesmelých, ktoré veľa milostí neobdržali, starať sa o ne a bez prestania ich povzbudzovať, mať nekonečnú trpezlivosť s dušami, ktoré majú silné pokušenia, alebo majú zasnenú povahu.

Pokiaľ sa nejaký kajúcnik stavia na odpor, a to nie, že by pohŕdal právom, alebo bol bezbožný, ale kvôli pokušeniu, slabosti, neznalosti či zlému úsudku, nerozčuľuj sa a nehádaj sa s ním. To satan ukazuje tieto chyby i tú zbabelú zatvrdnutosť. Satan sa nebojí kňaza, ktorý sa rozčuľuje, keď vidí, že jeho slová, ktorými chce napraviť hriešnika sa míňajú účinkom.  

Chceš vyhnať satana? Miesto toho, aby si bol netrpezlivý, pokor sa. Satan sa bojí kňaza, ktorý sa pokoruje.

Vysvetli jemne a jasne pravdy, ktoré by sa ho mohli najviac dotknúť, obrátiť ho. Pokiaľ sa zdá, že je k tomu necitlivý, uspokoj sa s tým, že mu so všetkou pokorou srdca a s prostotou povieš: „Keby som bol svätým kňazom, ľahko by som ťa teraz získal pre lásku a službu Bohu, aby to skutočne poslúžilo tvojmu večnému spaseniu, ale bezpochyby sú moje hriechy prekážkou a spôsobujú, že i moja najlepšia snaha je neúčinná. Modlime sa spoločne k Bohu, pokorme sa, nech ti sám Ježiš dá svetlo a uskutoční v tebe to dobro, ktorého ja nemôžem dosiahnuť.“

Po týchto slovách padni na tvár pred Ježišom a veľmi pokorne sa modli. Potom uvidíš, že satan utečie. V deviatich prípadoch z desiatich, kajúcnik spokojný a šťastný, oslobodený zo svojej zviazanosti bude chcieť urobiť desaťkrát viac, než o čo ho prosíš.

Nezabudni na túto zásadu – ona je dôležitá, ľahká a istá... 

sr. Mariam (malá Arabka)

Masima