Autorom každého daru je Boh

Rady, udelené osobe, príliš náchylnej k vyhľadávaniu zjavení, skutočných alebo domnelých a nadprirodzených vecí.

Utekaj pred mimoriadnosťou. Pri nadprirodzených veciach sa nezastavuj. Keď k tebe prichádzajú a hovoria: Panna Mária sa objavuje tu, alebo tam, niekto neobvyklý sa nachádza na danom mieste, nechoď tam. 

Pokiaľ niekto hovorí: je také a také zjavenie, nezaoberaj sa tým, nedostávaj sa do ťažkostí. 

Pán ti hovorí: Pripútaj sa k viere, k cirkvi, k evanjeliu. Pokiaľ sa budeš zaoberať mimoriadnymi vecami, tvoja viera zoslabne. Hovorím ti to v mene Pána. Pokiaľ sa pripútaš k cirkvi a k evanjeliu – povedal mi – bude vždy s tebou a nikdy ťa neopustí.

Musím ti tiež povedať, že diabol bude dnes používať duše, ktoré sú dobré a ktoré majú povesť dokonalosti a svätosti.  Ale duša naozaj prostá nezostane dlho v omyle. 

Ale tie, ktoré v hĺbke samej seba nevytrvajú v naozajstnej prostote, budú sa stále viac vnárať do ilúzie. Satan bude hovoriť dobré veci, bude hovoriť proroctvá, ktoré sa nevyplnia a to oslabí vieru. A práve o to mu ide. Ale to sa všetko skončí a odhalí sa...

Videla som v Alexandrii istú osobu (s nadprirodzenými stavmi). Prichádzali zo všetkých, aby s ňou hovorili a zverovali sa do jej modlitieb. Jej spovedník sa na ňu pozeral ako na svätú. 

Keď som videla prvýkrát, zdalo sa mi, že počujem vnútorný hlas, ktorý mi povedal: To je diabol.

Podelila som sa o svoje skúsenosti s jej spovedníkom, ktorý bol tiež mojím spovedníkom. Pomyslel si, že som pyšná.

„Máš, pravdu, otče,“ povedala som mu, „ale pokiaľ chceš poznať cestu tejto duše, pokor ju, predstieraj, že ňou pohŕdaš a to niekoľkokrát, pretože diabol môže urobiť, že znesie počiatočné poníženie, aby neskôr ešte lepšie podvádzala.“ 

Kňaz moju radu počúvol. Duša na počiatku túto skúsenosť znášala, ale druhýkrát sa zarmútila, dokonca sa i sťažovala, že nie je pre ňu porozumenie, hneď na to prišla skľúčenosť. Všetky tieto nadprirodzené stavy skončili ako mávnutím prútika. To ju doviedlo k tomu, že rehoľný život skoro opustila. Vystúpila z kláštora, v ktorom bola už bola dlhé roky. O dva mesiace neskôr sa vydala...

Boh miluje prostého človeka, aj keby sa dopustil všetkých druhov zla, dá mu svetlo, aby sa obrátil. Ale na človeka s rozdeleným srdcom sa nemôže pozerať a dokonca i keby mal vzhľad svätca, nebude v Božích očiach tak milý, ako mu je milý prostý človek uprostred tisícov nedokonalostí...

Utekaj pred klamstvom... Nevyhľadávajte lož život v klamstve je veľmi krátky, skoro skončí. Život pravdy je veľmi dlhý, nikdy neskončí.

Nehľadajte veci, ktoré končia. Pokiaľ hľadáte svoje vlastné potešenie, hľadáte svoju vlastnú lož.

Nehľadajte cesty vystlané ružami, ani cesty jednoduché, pretože sa pod nimi skrývajú tmy.

Cesta tŕnia, cesta smútku, pod nimi sú ruže a radosť, choďte touto cestou.  

Proste Ježiša o milosť postaviť sa proti prirodzenosti, proti tomu škaredému telu a proti tej škaredej ceste vlastnej vôle. Povedzte: Ó, božský Spasiteľ! Nedovoľ, aby som hľadala ruže, pretože pod ružou je tŕň. Nedovoľ, aby som vyhľadávala komplimenty, pretože keď vyhľadávam pochvaly, nájdem pod nimi schované pokorenie, naproti tomu, keď hľadám pokorenie, nájdem pod ním komplimenty od Ježiša. Nedovoľ, aby som hľadala niečo iné, než Tvoju svätú vôľu.

Autorom každého daru je Boh... „Pozri sa na plody, ktoré sú pod zemou – rastú a nikto sa neteší pohľadom na nich. Teraz sa pozri na ružu vystavenú pohľadom všetkých – vytvára púčiky, ktoré sa premieňajú v krásnu ružu. Jej vôňa obklopuje všetkých, kto sa k nej priblíži. Tá vôňa ale nie je pre ňu, ale pre ostatných – pre seba má iba drevo a tŕne. Podobne aj ja hľadám duše, aby som v nich bol oslávený. Vonkajšie dary, ktoré im dávam, nie sú pre nich, ale pre ostatých. Tieto duše si ponechávajú len utrpenie, ktoré je ako tŕň ruže. Ale potom, čo veľa vytrpia, budú ako ruže, ktoré sa otvárajú – rozlejú moju vôňu a rozkvitnú v nebi. 

Pozri sa na pšenicu. Semeno sa vhadzuje do zeme, hnije, umiera a potom vychádza, z mojej moci sa na konci stonky tvorí klas. Tí, ktorí ho vidia, obdivujú Božiu Prozreteľnosť a Jeho dobrotu. Ani klas, ani ruže nerastú samé od seba. Aby vzrastali, potrebujú pôdu, ktorá ich kŕmi, teplo slnka a rosu. Podobne i duša sama nemôže zo seba nič urobiť pre Boha. To Boh pracuje v nej, rastie v nej v tej miere, v akej duša ustupuje, mizne, zaniká.“ 

sr. Mariam (malá Arabka)

 Masima