%20(1).jpg)
Jeho nástupca na stolci sv. Petra, pápež Benedikt XV. viackrát usiluje o presadenie mieru, jeho výzvam nikto nenaslúcha. Svet ho nepočúva a tak sa s prosbou o pomoc obracia k nebu.
5. mája 1917 vzýva Matku Božiu o mier a nariaďuje, aby sa do Loretánskych litánií vložila prosba – Kráľovná mieru, oroduj za nás! Túto udalosť dodnes pripomína socha Panny Márie, Kráľovnej mieru, ktorú nechal umiestniť do baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme.
Nebo mu tiež zoslalo odpoveď: o osem dní neskôr, 13. mája 1917 sa Panna Mária prvýkrát zjavuje trom pastierikom – Lucii, Hyacinte a Františkovi v portugalskej Fatime. Zjavenia sa potom ešte niekoľkokrát opakovali.
Pri svojom treťom zjavení, 13. júla 1917, im Panna Mária odhalí veľké tajomstvo o troch častiach. V druhom tajomstve Panna Mária medzi iným tiež povie: „Vojna sa schyľuje ku koncu, ak však ľudia neprestanú urážať Boha, počas pontifikátu Pia XI. začne iná, ešte horšia.“ A my vieme, ža ako sa naplnila prvá časť proroctva o konci prvej svetovej vojny, tak sa naplnila i časť druhá a druhá svetová vojna, vskutku ešte hroznejšia, v roku 1939 vypukla.
V plnom prúde tejto vojny, kedy sa zdá, že nemecké nacistické vojská – v prvých rokoch dokonca v pakte so sovietskymi – víťazia na plnej čiare, pristúpi vtedajší pápež, ctihodný Pius XII. k zasväteniu Cirkvi, sveta a zvláštnym, i keď zaobaleným spôsobom i Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ako k tomu Matka Božia vyzývala vo Fatime. Robí to vo svojom rozhlasovom posolstve do Fatimy, 31. októbra 1942, na záver jubilejného roku pri príležitosti 25. výročia fatimského zjavenia a zopakuje to pri slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie, 8. decembra toho istého roku, v bazilike sv. Petra v Ríme.
Reakcia neba je aj pri tejto udalosti okamžitá – nemecká armáda na konci roku 1942 a začiatku roku 1943 utŕži významné porážky a v druhej svetovej vojne dochádza k zvratu.
V roku 1945 nastáva toľko očakávaný mier, aj keď je to do značnej miery pax sovietica – sovietsky mier, kedy Sovietsky zväz ako červená šelma z Apokalypsy, rozšíri podľa prorockých slov druhého fatimského tajomstva po svete svoje komunstiké bludy a začína tzv. studená vojna. Mnohé národy trpia pod jarmom boľševického komunizmu a pápež Pius XII. s nimi veľmi súcití.
7. júla 1952 teda publikuje svoj apoštolský list Sacro vergente anno, adresovaný národom Ruska, v ktorom Rusko tiež zasväcuje Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ani v tomto prípade nedáva nebo na odpoveď dlhé čakanie. 5. marca 1953 Stalin náhle zomiera.
Ak bol teda ctihodný pápež Pius XII. nazývaný pápežom Fatimy, je to plným právom, ale za takého pápeža môžeme označiť aj sv. Jána Pavla II.
13. mája tomu bude tridsaťšesť rokov, čo na Jána Pavla II. Bol v roku 1981, pri príležitosti sviatku Panny Márie Fatimskej, na námestí sv. Petra spáchaný atentát. Ruka atentátnika bola rukou veľmi skúseného strelca a určite by sa mu „dielo“ aj podarilo naplno uskutočniť, keby jej nebránila iná, neviditeľná ruka, ruka Panny Márie, ktorá strelu zvrátila.
Aj preto Ján Pavol II. hneď v nasledujúcom roku putuje do Fatimy, aby tam Panne Márii poďakoval a zahĺbi sa do štúdia materiálov o Fatime a chce splniť výzvam najsvätejšej Panny.
25. marca 1984 v spojení s biskupmi celého sveta pristúpi k zasväteniu sveta a zvláštnym, i keď zavinutým spôsobom Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Reakcia neba je v tomto prípade veľavravná – o päťdesiat dní neskôr, 13. mája 1984, teda znovu počas sviatku Panny Márie Fatimskej a v deň tretieho výročia atentátu na pápeža Jána Pavla II., v Severomorsku, sovietskej jadrovej základni na Severnom mori vypukne požiar a nasleduje veľká explózia, ktorá ničí tamojší jadrový arzenál. Sovietsky zväz tak prichádza o značnú časť svojich zbraní a nemôže rozpútať vojnu, ako to zamýšľal.
Vyjadruje sa k tomu aj vizionárka, sestra Lucia, keď v jednom rozhovore povie: „Zasvätenie, uskutočnené na námestí sv. Petra v roku 1984 zachránilo svet pred jadrovou vojnou, ktorá mala vypuknúť v roku 1985.“
Čo sa stane, až výzvy Panny Márie Fatimskej budú celkom splnené, pápež spolu s biskupmi zasvätia vyslovene Rusko – a iba Rusko – Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie?
Odpoveď nám dala samotná Panna Mária v druhom fatimskom tajomstve: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ktoré sa obráti a svetu bude dopriane obdobie mieru.“
Máriino víťazstvo očakávame s nádejou, aj preto je potrebné aby sme nesedeli so založenými rukami, snažme sa jej víťazstvu prispieť aj my – tým, že sa sami, so všetkým čo sme a čo máme, zasvätíme Máriinmu Srdcu, konajme skutky pokánia, modlime sa, zvlášť Máriinu najmilšiu modlitbu – posvätný ruženec.
Veď, keď sa zasväcujeme Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, odovzdávame sa všetkému tomu, čo totoSrdce znamená a symbolizuje – láske Panny Márie, jej nepredstaviteľnému a nepreniknuteľne bohatému životu, životu „milostiplnej.“
Z Máriinho Srdca neustále vystupuje k Bohu ako vonné kadidlo klaňanie a prosby a ono celé je obeťou, celopalom. Keď sa teda jej Nepoškvrnenému Srdcu zasväcujeme, spájame a môžeme spojovať svoje klaňanie, prosby a obete, samy o sebe často dosť úbohé, s klaňaním, prosbami a obeťami Márnmi i jej božského Syna, Ježiša Krista. V očiach Boha sa tak stávajú čímsi veľmi cenným a duchovne plodným, niečím čím prispievame k záchrane sveta, mieru na zemi a večnej spáse ľudía prispievame tak k naplneniu Máriinho prísľubu – Nakoniec moje Nepoškvrnené Sdce zvíťazí!
Masima
