Bývalá hinduistka Vasanta Watkinsonová: Jóga a kresťanstvo nejdú dohromady

V akom kultúrnom prostredí ste vyrástla?

Vyrastala som v Bombaji s rodičmi a troma súrodencami. Žili sme v jednej miestnosti, boli sme chudobní. Ale mali sme šťastné detstvo. Žili sme v chudobe, ale netrápilo nás to, netúžili sme po veciach, ktoré má náš sused, pretože ani on nič nemal.

Rodičia nás odmalička učili uctievať bohov, boli podstatnou súčasťou nášho života. Takže napríklad v pondelok sme nejedli mäso, pretože sme tým uctievali konkrétneho boha, v utorok sme mäso mať mohli, ale v stredu už sme zase jedli len zeleninu. A tak ďalej. Každý deň sme chodili do chrámu uctievať iného boha, len v nedeľu sme mali voľno. Moji rodičia boli prísni hinduisti.

Aký vzťah ste v mladosti mala k hinduizmu vy sama?

Bola som naozaj zbožnou hinduistkou. Verila som vo veľa bohov, predovšetkým som ale uctievala boha menom Šiva. Používali sme rôzne vonné tyčinky, uctievali sme ich kadidlom a pod. Vtedy som nemala porovnanie. O Ježišovi mi nikto nepovedal. Všetko, čo som vedela o kresťanoch, bolo, že oslavujú Vianoce, pri ktorých tancujú, pijú a zabávajú sa, majú párty. Zatiaľ čo pri diwali, pri našom festivalu svetiel, sme sa modlili a konali očistné kúpele. Pozerali sme sa na kresťanov cez prsty. V hinduizme som vyrástla, ani ma nenapadlo o ňom premýšľať, bola som v ňom spokojná.

V 24 rokoch, keď ste pracovala ako letuška pre Air India, ste sa stretla s Ježišom. Ako?

Bola som práve v Londýne, odkiaľ som lietala do celého sveta, a po troch mesiacoch som sa vrátila domov. Prvý človek, ktorého som doma stretla, bola moja sestra. Dívala som sa jej do tváre a pýtala som sa jej: „Niečo sa na tebe zmenilo, niečo je inak. Čo si urobila?“

A ona na to ustráchane: „Nič som neurobila.“

„No tak ... vidím ti to na tvári, máš niečo, čo si skôr nemala!“ Úplne jasne som videla rozdiel.

Išla som sa vykúpať, aby som mohla vykonať obrady pre svojich bohov, a keď som sa vrátila, všimla som si, že na polici leží Biblia. Tak som spýtala: „Komu patrí tá Biblia?“ Sestra priznala, že patrí jej. 

„Čo u nás doma robí Biblia?“ 

Odpovedala mi: „Vasu, ja som vydala svoj život Ježišovi. Som teraz znovuzrodenou kresťankou a uctievam Ježiša.“

„Koho? Dobre, nerozumiem tomu, rob si, čo chceš, ale nech ťa ani nenapadne toho Ježiša niekedy priniesť sem k nám domov! Akonáhle vojdeš týmito dverami, necháš Ježiša vonku!“

Kedy sa váš postoj zmenil?

Keď som potom uctievala svojich bohov, prvýkrát v živote som si položila otázku: „Čo to robím? Prečo uctievam týchto bohov? Veď ma ani nepočujú ...“ Keď som vyšla z miestnosti, mala som zjavenie: Videla som seba a svoju sestru ako dva listy papiera. Jej list bol biely ako sneh, na tom mojom boli špinavé škvrny. Hovorila som si: „Veď som sa práve kúpala, prečo si pripadám tak špinavá?“ Bola som zmätená, vedela som, že potrebujem byť očistená.

Večer som išla so sestrou do kostola. Pozvala ma tam a ja som súhlasila, pretože som chcela vedieť, čo tam tí ľudia robia, prísť celej veci na koreň. Boli tam ľudia, ktorí so zdvihnutými rukami uctievali Boha. Videla som na nich, že vedia, koho uctievajú, že Boha poznajú. Spievali pieseň so slovami -On je mi všetkým, on je všetko, čo potrebujem. 

A ja som hovorila: „Bože, môžem k tebe byť úprimná? Ty pre mňa nie si všetkým, v skutočnosti ťa vôbec nepoznám. Nedokážem s tým nič urobiť a túto pesničku spievať nebudem. Len ty môžeš moje srdce a môj život zmeniť.“ Ešte nikdy v živote som k žiadnemu bohu takto nehovorila. Niečo sa vo mne dialo. Začala som plakať, nevedela som prečo, ale nemohla som prestať. 

Kazateľ medzitým kázal a nakoniec povedal: „Mohli by sme zopakovať pieseň, On je mi všetkým?" Otvorila som oči a celá miestnosť naraz vyzerala inak. Ja som bola iná, niečo sa stalo.

Čo sa dialo potom?

Cestou naspäť sme so sestrou sedeli v taxíku, rozprávali sme sa a moja reč bola naraz čistá. Hovorila som v tej dobe veľa sprosto, v každej vete aspoň dve sprosté slová. Keď sme prišli domov, sestra sa ma udivene pýtala: „Všimla si si, že už vôbec nehovoríš sprosto?“

Moja sestra sa za mňa veľa modlila. Stala sa kresťankou 19. augusta a ja potom hneď 29. augusta. Celých desať dní sa intenzívne modlila, aby ma Ježiš zachránil. A jej modlitby boli vypočuté.

Ako ste naložila so svojimi hinduistickými bohmi?

Prišla som domov a zrak mi padol na fotografiu môjho mŕtveho otca, ktorá visela na stene. Zdobili sme ju kvetinami, hovorili sme s ním, uctievali ho. Pozrela som sa na jeho fotku a povedala som: „Oci, vkladám ťa do rúk Boha, ktorého som dnes spoznala. Už ťa nebudem uctievať ani s tebou nebudem hovoriť.“ Otočila som sa, pozrela som sa na všetkých tých bohov okolo seba a povedala som: „Už vás nikdy nebudem uctievať.“

Ježiš hovorí: „Ja som tá pravda, cesta i život. Nik neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa. Práve slová iba cezo mňa bývajú ale často spochybňované. Máme Ježiša, ale tiež mnohé ďalšie cesty a pravdy.

V Česku je podobne ako v iných západných krajinách rozšírené cvičenie jogy. Je podľa vás jóga nebezpečná?

Je to praktizovanie hinduizmu. V mladosti som uctievala Šivu, čo je boh, ktorý vedie ľudí k tomu, aby cvičili jógu. Keď ju cvičíte, váš duch sa spája práve s týmto bohom. 

Keď sme sa v roku 1981 vrátili s manželom do Indie s plánom tam slúžiť, mala som sen, v ktorom sa mi Šiva vyhrážal, že ma zabije. V tom čase som už hlboko poznala Ježiša, a preto som mu odpovedala: „Ty sa ma nemôžeš ani dotknúť!“ 

Pokiaľ ale stojíte zároveň na dvoch miestach, každou nohou inde, môžete sa dostať do pasce. Jóga nemá s kresťanstvom nič spoločné, jóga je hinduizmus. Ak máva niekto občas pocit, že ho v noci niečo dusí, potom by sa mal zamyslieť, či niekedy necvičil jogu.

Existujú mnohé druhy cvičení, alternatívna medicína, bojové umenia ... Všetko sa to tvári, že je pre nás a pre naše telo dobré. Ako rozpoznať, čo je dobré a čo je zlé?

Pomocou Božieho slova. Nejde o to, že ho poznáme ako zákon, ale že ho milujeme a chceme podľa neho žiť. Je to podobné ako s filmami, tiež musíme rozlišovať. Nie každý film je pre nás dobrý. Keď sa pozeráme na zlý film, väčšinou to spoznáme a vypneme ho. Naše svedomie trénované Božím slovom nám napovie. Nehádžte všetko do jedného vreca. Nehovorme "Cvičenie je zlé!". Cvičenie samo o sebe nie je zlé, môžeme napríklad chodiť - Ježiš toho nachodil celkom veľa. Ale ak poznáme pozadie určitého cvičenia, vieme, odkiaľ vyrastá, mali by sme sa nad tým zamyslieť. Rozhodnutie je vždy medzi vami a Bohom. Ak je vaše svedomie vyučované Božím slovom, potom budete vedieť, čo robiť.

Masima 
zdroj: Život víry