%20(1).jpg)
Podľa: Život Panny Márie vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej
Annini predkovia boli veľmi nábožní a zdržanliví. Patrili k tým, ktorí nosili archu zmluvy, a videla som, že žiara tohto svätého predmetu ich prenikla a rozšírila sa na ich potomkov, na Annu a Pannu Máriu.
Annini rodičia boli bohatí, ich hospodárstvo bolo veľké a mali veľa dobytka. Svoj majetok si však nenechávali len pre seba, ale boli štedrí k chudobným. Videla som Annu ako dievčatko ‒ nebola taká pekná ako Mária, ale bola pôvabná a detsky nábožná. Videla som, ako rastie ‒ najprv bola dievčatko, potom matka, neskôr stará babička. Vždy, keď som potom videla nejakú starú, detsky pôsobiacu a veľmi nábožnú roľníčku, zišlo mi na um, ako veľmi sa podobá Anne.
Anna mala bratov a sestry, ktorí sa poženili a povydávali. Lenže ona sa ešte nechcela vydať. Jej rodičia ju obzvlášť milovali. Mala šesť nápadníkov, ale všetkých odmietla. Keď žiadala duchovného vodcu esénov o radu, dozvedela sa, že sa má vydať za Joachima, ktorého vtedy ešte nepoznala. Keď sa však jej otec Eliud presťahoval do údolia Zabulon, kde žil Mattat, Joachimov otec, hneď ho požiadali o jej ruku.
Joachim nebol pekný. Svätý Jozef, hoci už nebol mladý, bol v porovnaní s ním veľmi pekný. Joachim bol nízky, silný, a napriek tomu chudý. Bol však úžasne nábožný a svätý. Joachim bol aj chudobný a bol príbuzný svätého Jozefa. Jozefov starý otec pochádzal z Dávidovho rodu cez Šalamúna a volal sa Matan. On mal synov Jakuba a Jozesa. Jakub bol otcom Jozefa. Keď Matan zomrel, jeho vdova sa vydala za Léviho, ktorý pochádzal z Dávidovho rodu, a z tohto manželstva sa narodil Mattat.
Dvorenie malo v tých časoch veľmi jednoduchý priebeh. Mládenec sa predstavil dievčaťu, a ak ona povedala áno, aj rodičia boli spokojní, ak povedala nie a mala na to pádny dôvod, rodičia s ňou súhlasili. Keď sa všetci dohodli, v miestnej synagóge sa uskutočnili zásnuby. Kňaz sa za dvojicu pomodlil na svätom mieste, tam, kde sa uchovávali zvitky zákonov. Rodičia stáli zvyčajne tam, kde stával ľud. Snúbenci zas vošli do miestnosti, v ktorej sa porozprávali o svojom poslaní a cieľoch. Keď sa dohodli, povedali o tom svojim rodičom a oni to povedali kňazovi, ktorý vtedy k nim pristúpil a prijal žiadosť snúbencov. V nasledujúci deň boli verejne zosobášení, čo sprevádzali všakovaké zvyky.
Anna a Joachim sa zosobášili v malej dedinke, v ktorej bola len malá škola. Bol tam len jeden kňaz. Anna mala devätnásť rokov. Bývali spolu u Eliuda, Anninho otca. Dom patril k mestu Sefori, ale bol od neho dosť vzdialený. Bol najväčší spomedzi skupiny domov. Tu žili niekoľko rokov.
Obaja, Anna a Joachim, boli trochu zvláštni. Boli Židia, ale mali v sebe čosi, čo im samým bolo neznáme, akúsi zvláštnu vážnosť. Málokedy som ich videla smiať sa, aj keď v prvých rokoch svojho manželstva neboli vôbec smutní. Mali pokojné, tiché povahy a napriek tomu, že boli mladí, správali sa takmer ako starí.
Annini rodičia mali veľké stáda, pekné koberce a riady a veľa sluhov a slúžok. Nikdy som nevidela, že by Anna a Joachim obrábali pôdu, no videla som, ako pasú dobytok. Boli veľmi nábožní, duchovní, vľúdni a spravodliví. Tretinu svojho dobytka odovzdávali chrámu a oni sami ho tam vodili. Druhú tretinu dávali chudobným alebo nemajetným príbuzným a to, čo zostalo, si nechali pre seba. Žili veľmi skromne. Preto som si od detstva hovorila: „Štedro dávajte. Ten, kto dáva, dostane dvojnásobok,“ a videla som, že ich tretina sa násobí a čoskoro mali toľko dobytka, že ho mohli znovu rozdeliť na tri časti.
Počas sviatkov sa k nim schádzalo množstvo príbuzných. Často som videla ako dávajú jedlo chudobným, ale nikdy som nevidela, že by poriadali hostiny. Keď boli spolu, líhali si do kruhu na zem a hovorili o Bohu vo veľkom očakávaní. Medzi ich príbuznými boli aj zlí ľudia, ktorí hľadeli na nich s nevôľou, keď sa modlili s očami upretými k nebu. Oni mali radi aj týchto zlých príbuzných, nikdy ich nezabudli pozvať do svojich príbytkov a dávali im dvojnásobok toho, čo iným. V ich rodine boli aj chudobní ľudia a často som vídala, ako im darujú jednu a niekedy aj viac oviec.
Prvé dieťa, ktoré Anna porodila v dome svojho otca, bola dcéra, ale nebola tým prisľúbeným stvorením. Jej narodenie nesprevádzali znaky, o ktorých hovorili predpovede, ale rušivé okolnosti. Annu totiž znepokojovalo služobníctvo. Jedna z jej slúžok sa previnila s istým Joachimovým príbuzným. Annu veľmi mrzelo, že prísne zvyky jej domu boli takto pošliapané, prísne svoju slúžku pokarhala a tá sa tak vyľakala, že predčasne porodila mŕtve dieťa. Anna kvôli tomu nesmierne trpela, domnievala sa, že to ona je na vine, a tak aj ona porodila predčasne. Jej dcérka prežila, ale nemala na sebe znaky prisľúbenia. Anna to považovala za Boží trest a veľmi to ňou otriaslo, lebo si myslela, že to ona sa dopustila hriechu. Všetci ostatní sa však z novorodenej veľmi tešili. Nazvali ju Mária Héliho. Bolo to láskavé, poslušné a zlaté dievčatko. Rástla a mocnela a bola trochu bacuľatá. Rodičia ju mali veľmi radi, ale zostal v nich akýsi nepokoj a neistota, pretože pochopili, že nie je svätým plodom ich zväzku, ktorý očakávali.
Dlho sa preto kajali a žili v odlúčení od seba. Anna sa však stala neplodnou, čo pripisovala svojmu previneniu. Obaja, ona i Joachim, preto konali ešte viac dobrých skutkov. Často som ich videla modliť sa, rozdávať almužnu a posielať obetu do chrámu.
Anna a Joachim žili u jej otca Eliuda sedem rokov (čo som usúdila podľa veku prvého dievčatka) a potom sa rozhodli odísť od neho a začali žiť na hospodárstve v blízkosti Nazareta, ktoré dostal Joachim od svojich rodičov. Chceli tam v samote začať žiť odznovu manželským životom a týmto novým životom chceli Boha prosiť o požehnanie ich zväzku. Videla som, ako sa takto rozhodli v rodine, a videla som aj Anninho otca, ako pripravuje ich odchod. Rozdelili sa stáda a pre novú rodinu vybrali voly, osly a ovce. Na voly a osly naložili zásoby, riad a všakovaké oblečenie.
Keď bolo všetko pripravené, sluhovia a slúžky viedli ovce a dobytok k novému domovu, ktorý bol vzdialený približne päť ‒ šesť hodín chôdze. Vtedy sa aj Anna a Joachim s veľkým dojatím rozlúčili so svojimi blízkymi. Annina matka už nežila, ale ja som videla oboch rodičov, ako ju odprevádzajú k novému bydlisku. Možno sa Eliud znovu oženil, alebo to prišli Joachimovi rodičia. Mária Héliho, prvá Annina dcérka, ktorá mala vtedy šesť alebo sedem rokov, bola s nimi.
Nový domov sa nachádzal v kopcovitom kraji, obkolesený bol lúkami a stromami, vzdialený niečo vyše pol hodiny chôdze od Nazareta, smerom na západ, na vyvýšenine medzi údolím pri Nazarete a údolím Zabulon. Úžľabina, v ktorej bola vysadená terebintová alej, viedla od domu až do Nazareta. Pred domom bol uzavretý dvor vydláždený kameňmi. Na jednej strane dvora stáli malé budovy určené pre služobníctvo, sklady náradia a rôzneho tovaru a boli tu aj maštale. Naokolo sa rozprestierali záhrady. V jednej z nich, ktorá bola blízko domu, bol zvláštny strom. Jeho konáre siahali až po zem, zakoreňovali sa a znovu vyháňali, takže vytvárali súvislý okruh lístia.
Brána v strede veľkého domu bola zavesená na pántoch. Dom mal zvnútra rozmery dedinského stredne veľkého kostola a pevnými i pohyblivými stenami bol rozdelený na viacero miestností. Bránou sa vchádzalo do prvej časti budovy, sály, v ktorej sa cez sviatky podával obed. V prípade potreby, ak mali veľa hostí, túto sálu rozdelili závesmi na mnoho malých spálni. Z tejto sály sa prechádzalo do chodby, z ktorej sa vchádzalo do štyroch spálni po pravej a štyroch po ľavej strane. Potom chodba viedla ďalej do tretej časti domu, ktorá nebola štvorhranná ako zvyšok domu, ale oblá, ako chór v kostole. Tu bol umiestnený kozub. Dym bol odvádzaný nahor a vychádzal von otvorom v strope. Priestor po stranách kozuba a za ním bol rozdelený na niekoľko väčších miestností. Za kozubom boli rodinná jedáleň, pracovňa a modlitebňa. Vedľa domu bola pekná ovocná záhrada, potom polia, les a za ním vrch.
Keď pocestní dorazili do domu, našli všetko v poriadku, pretože rodičia tam vopred poslali sluhov a oni všetko čo najlepšie prichystali ‒ boli skutočne šikovní a úslužní a všetky práce vykonávali veľmi dôkladne, takže im nebolo treba nič pripomínať, ako sa to musí dnes. Tak bolo čoskoro všetko na svojom mieste, a keď rodičia skontrolovali, že je v novom domove všetko v poriadku, rozlúčili sa s Annou a Joachimom, vyobjímali ich a požehnali a vrátili sa domov. Malá Mária Héliho išla s nimi.
Svätí manželia začali nový život. Chceli obetovať Bohu celú svoju minulosť a správať sa, akoby sa práve zosobášili. Snažili sa teda žiť podľa Božej vôle, aby dosiahli požehnanie, po ktorom tak túžili. Videla som ich pásť stáda. Rozdelili ich na tri časti, ako to vždy robievali ich rodičia, a jednu tretinu dali chrámu, druhú chudobným a tretiu si nechali pre seba. Ich tretina bola vždy najhoršia. Veľa sa modlili a dávali veľké almužny. Keď rozdelili svoj dobytok a majetok, zakrátko sa im rozmnožil. Žili veľmi jednoducho.
Tak žili devätnásť rokov po narodení svojej prvej dcéry, v neustálej túžbe po tom, aby ich Boh požehnal plodnosťou, a ich bolesť bola stále väčšia. Videla som k nim prichádzať aj miestnych zlých ľudí, ktorí ich urážali a hovorili, že nemajú deti preto, lebo sú zlí, a dievčatko, ktoré žije s Anninými rodičmi, nie je ich, že Anna je neplodná a podobne. Tieto reči Annu a Joachima nesmierne zarmucovali.
Anna pevne verila, že príchod Mesiáša je blízko, veľa sa modlila za splnenie prísľubu a spolu s Joachimom robili všetko, čo bolo v ich silách, pre to, aby žili v čistote. Hrozili sa hanby neplodnosti. Vždy, keď Anna išla do synagógy, vypočula si množstvo urážok.
Hoci bol Joachim malý a chudý, bol silný. Často som ho videla, ako vedie do Jeruzalema dobytok určený pre chrám. Aj Anna bola malá a pôsobila veľmi krehko.
Po rokoch márneho čakania na božské požehnanie ich manželstva som znovu videla Joachima, ako sa pred úsvitom chystá odniesť obetu do chrámu. Anna s ním nešla. Hneď po jeho odchode som videla, že Anna za ním poslala sluhov s košíkmi a klietkami, v ktorých boli holuby a iné vtáctvo, ktoré chcela obetovať v chráme. Joachim so sluhami a s naloženými zvieratami prechádzali popri krásnych poliach medzi Betániou a Jeruzalemom. Keď prišli ku chrámu, sluhovia odviedli osly do stajní a potom odovzdali obetu. Joachim vošiel do chrámu, kde sa mu s pohŕdaním prihovoril kňaz. Bolo to pre jeho neplodnosť. Zamračený a zarmútený Joachim odišiel z chrámu a pobral sa do Betánie, do domu, v ktorom sa schádzali eséni, aby ho potešili a poradili mu. Potom išiel ku svojmu najvzdialenejšiemu stádu na vrch Hermon a odtiaľ do púšte Gaddi za Jordánom. Vrch Hermon je dlhý a úzky, na južnej strane je zelený a rastie na ňom veľa ovocných stromov a na severnej strane ho pokrýva sneh.
Joachim bol taký smutný a zahanbený pohŕdaním, ktorému bol vystavený v chráme, že nedal Anne vedieť, kam ide. Iní ľudia, ktorí boli svedkami tejto urážky, jej však povedali o tom, čo sa stalo. Annu to veľmi rozrušilo. Často som ju videla plakať s tvárou na zemi, pretože nevedela, kde Joachim môže byť ‒ on sa naozaj skrýval po dobu piatich mesiacov pri svojom stáde na vrchu Hermon.
V tom období Anna trpela aj pre nevľúdnosť jednej zo svojich slúžok, ktorá jej často vyhadzovala na oči jej trápenie. Raz, keď sa začínal sviatok Stánkov, žiadala táto dievčina, aby sa mohla zúčastniť na tejto slávnosti. Anna však mala na pamäti, čo sa stalo tej druhej slúžke, a ako dobrá matka rodiny jej tam nedovolila ísť. Dievča jej nato vyhodilo na oči jej neplodnosť a vykričalo jej, že Joachim ju opustil, že všetko je to Boží trest za jej tvrdosť, až ju Anna ďalej nebola schopná znášať pod svojou strechou. V sprievode dvoch slúžok ju poslala naspäť k jej rodičom s množstvom darov a s odkazom, aby si prevzali dcéru, že ona už nemôže za ňu zodpovedať vo svojom dome.
Keď Anna poslala svoju slúžku preč, utiahla sa so srdcom plným smútku do svojej izby a modlila sa. Večer sa celá zahalila do širokého závoja, ktorý ju celú zakryl, a išla k veľkému stromu na dvore, ktorý svojím lístím vytváral prístrešok. Tu zapálila lampu, ktorá bola vždy zavesená na strome a modlila sa čítajúc modlitbu zo zvitku.
Tento strom bol veľmi veľký a dotýkal sa zeme konármi, ktoré zapustili korene, takže sa tu vytvorili skutočné chodby z lístia. Podobal sa tomu stromu, čo rodil v raji zakázané ovocie. Plody viseli po piatich z koncov konárov. Tieto plody mali hruškovitý tvar, vo vnútri boli jemné, s krvavočervenými žilkami a uprostred mali dutinu s jadrami. Listy boli veľké. Takými listami sa prikryli Adam a Eva. Hebreji ich používali pri sviatku Stánkov, ozdobovali nimi steny.
Anjel zvestuje počatie Márie
Pod týmto stromom Anna dlho plakala a úpenlivo prosila Boha. Hovorila mu, že ak už urobil jej telo neplodným, nech jej aspoň vráti jej manžela Joachima. Tu sa jej zrazu zjavil anjel. Vyzeralo to, akoby zostúpil z vrcholca stromu. Predstúpil pred ňu a povedal jej, nech sa upokojí, lebo Pán vypočul jej modlitbu. V nasledujúci deň má ísť s dvomi slúžkami do chrámu a so sebou má priniesť ako obetný dar holubice. Aj Joachimova modlitba bola vypočutá a aj on má ísť do chrámu so svojou obetou a majú sa stretnúť pod zlatou bránou. Boh prijme Joachimovu obetu, oboch ich požehná a čoskoro sa dozvedia meno ich dieťaťa. Anjel tiež povedal, že aj jej manžel dostal túto správu, a zmizol.
Anna sa s veľkou radosťou poďakovala milosrdnému Bohu. Vošla naspäť do domu a so slúžkami prichystala všetko potrebné na rannú cestu do chrámu. Potom sa pomodlila a zaspala. Jej lôžko sa skladalo z úzkej prikrývky a vankúšika. Vždy ráno Anna prikrývku stočila a uložila bokom. Vyzliekla sa a od hlavy po päty sa zavinula do širokej plachty a ľahla si na pravý bok, čelom ku stene svojej izbietky, pri ktorej bolo jej lôžko.
Keď si trochu pospala, videla som, ako na ňu zostupuje záblesk svetla ako žiariaci mladík. Bol to Pánov anjel, ktorý jej povedal, že počne sväté dieťa. Potom vystrel nad ňu ruku a písal na stenu veľké písmená. Bolo to meno Mária. Nato anjel zmizol vo svetle. Anna celá šťastná vstala a s hlbokým pohnutím sa modlila a potom, bez toho, že by si to uvedomila, znovu zaspala. Po polnoci sa však zobudila a so strachom i radosťou hľadela na písmená na stene. Boli to veľké svetielkujúce písmená červenej a zlatej farby. Anna zotrvala v kontemplácii plná neopísateľnej radosti až do svitania, keď písmená zmizli. Anna bola taká šťastná, že keď vstala, akoby bola omladnutá.
Vo chvíli, keď na Annu zostúpilo svetlo anjela, uvidela som pod jej srdcom žiaru a spoznala som v nej vyvolenú Matku, nádobu určenú prijať milosť, ktorá sa približovala. To, čo som pochopila, dokážem vysvetliť len takto: rozpoznala som v nej požehnanú Matku, pre ktorú bola vyzdobená kolíska, pripravená postieľka, otvorený svätostánok, aby hodne prijala a chránila niečo sväté. Videla som, ako sa Anna skrze Božiu milosť otvorila takémuto požehnaniu. Mala vtedy štyridsaťtri rokov.
Nie som schopná opísať radosť, ktorú som pocítila, keď som v Anne rozoznala kolísku spásy celého ľudstva. Anna vstala, zapálila lampu, pomodlila sa a pobrala sa do Jeruzalema so svojimi obetnými darmi. Všetkých obyvateľov jej domu prenikla v ten deň veľká radosť, hoci len ona vedela o zjavení anjela.
V tom istom čase som videla Joachima pri stáde na vrchu Hermon za Jordánom pohrúženého do modlitby. Keď videl jahniatka šťastne poskakovať okolo ich mamy, bolo mu ľúto, že on nemôže mať deti. Pastierom sa však so svojou bolesťou nezveril.
Na sviatok Stánkov postavil Joachim so svojimi pastiermi chyže z konárov. Nechcel však ísť do chrámu v Jeruzaleme, ako bolo zvykom, lebo spomienka na urážku, ktorej sa mu tam dostalo, bola ešte veľmi živá. Zostal sám a modlil sa. Vtedy sa mu zjavil anjel. Prikázal mu, aby spokojne išiel do chrámu, lebo Boh prijal jeho obetu a vypočul jeho modlitby. Pod zlatou bránou stretne svoju manželku.
Rozradostený Joachim rozdelil svoje stádo ‒ mal toľko dobytka a takého pekného ‒ na tri časti. Najmenšiu čiastku si ponechal, lepšiu poslal esénom a najkrajšiu odviedol so svojimi sluhami do chrámu. Do Jeruzalema prišiel na štvrtý deň sviatkov a hneď zamieril do chrámu, ako to mal vo zvyku. Aj Anna došla na štvrtý deň sviatkov a ubytovala sa u príbuzných neďaleko trhu s rybami. S Joachimom sa stretla až na koniec sviatkov.
Aj keď predtým kňaz Joachimovu obetu neprijal, teraz, upozornený vyššou mocou, prikázal sluhom, aby išli Joachimovi naproti a prijali jeho dary. Dobytok, ktorý prinášal do chrámu ako dar, nebol jeho pravou a vlastnou obetou. Jeho obeta určená na zabitie pozostávala z dvoch baránkov a troch veselých zvieratiek, myslím, že to boli kozliatka. Videla som, ako mu mnohí ľudia, ktorí ho poznali, želali, aby bola jeho obeta prijatá.
V chráme bolo kvôli sviatkom všetko otvorené a vyzdobené ovocím a vetvičkami stromov. Joachim išiel tou istou cestou ako minule. Zvieratá, ktoré priniesol ako obetu, zarezali zvyčajným spôsobom a dali ich na oheň. Časť z nich spálili na inom mieste, napravo od predsiene, kde sa nachádzala veľká katedra. Videla som kňazov, ktorí prinášali vo Svätyni svätých kadidlovú obetu. Lampy boli zapálené a bol zapálený aj sedemramenný svietnik. Nezapálili však sviečky na všetkých siedmych ramenách. Pri rôznych príležitostiach zapaľovali sviece na rôznych ramenách svietnika.
Keď kadidlová obeta vystupovala nahor, videla som zostupovať na kňazov, ktorí obetovali vo Svätyni svätých, lúč svetla. A v tej chvíli aj na Joachima, ktorý bol v predsieni. Všetci sa zastavili, akoby od údivu a vyššieho poznania.
Potom som videla, ako dvaja kňazi, akoby riadení Božím príkazom, vyšli a kráčali ku Joachimovi do predsiene a odviedli ho bočnými miestnosťami ku zlatému oltáru kadidlovej obety. Vtedy položil kňaz na oltár čosi, čo som nerozoznala, ale horelo to s veľkým dymom a silnou vôňou na zlatom oltári pred závesom Svätyne svätých. Potom kňaz nechal Joachima osamote.
Kým sa spaľovala kadidlová obeta, Joachim sa modlil na kolenách s rozpätými rukami. Priblížila sa k nemu žiarivá postava, anjel, práve tak, ako keď bol neskôr prisľúbený Zachariášovi Ján Krstiteľ. Anjel sa mu prihovoril a podal mu list, na ktorom boli napísané žiarivými písmenami tri mená ‒ Eliáš, Anna, Mirjam. Vedľa posledného mena som videla malý obrázok archy zmluvy a svätostánku. Joachim si vložil list pod rúcho, na prsia. Anjel mu povedal, že jeho neplodnosť nebola na hanbu, ale na slávu, pretože to, čo jeho žena počala, má byť nepoškvrneným plodom Božieho požehnania skrze neho, zavŕšením požehnania Abraháma.
Keďže Joachim to nevedel pochopiť, anjel ho priviedol za záves, ktorý bol blízo mreže Svätyne svätých, a vzal niečo z archy zmluvy. Zdalo sa mi, že ukazuje Joachimovi žiarivý kruh alebo kruh svetla, a prikázal mu, aby dýchol doň a aby sa pozeral.
Z Joachimovho dychu sa vytvorili vo svetelnom kruhu rôzne obrazy a on sa na ne pozeral a jeho dych tento svetelný kruh vôbec nenarušil. Anjel mu povedal, že tak, ako ostalo toto svetlo čisté aj potom, čo naň dýchol, tak počne Anna svoje dieťa.
Potom anjel koncom palca a ukazováka poznačil Joachimovo čelo a dal mu zjesť žiarivé sústo a piť ľahký nápoj z malého ligotavého kalicha, ktorý držal medzi dvomi prstami. Mal formu kalicha, ale bez stopky. To, čo dal anjel Joachimovi, sa mi zjavilo aj vo forme klasu a žiarivého strapca hrozna a ja som pochopila, že sa stratila každá Joachimova hriešna túžba a každá nečistota.
Potom anjel zmizol. Joachim padol na zem v extáze. Tak ho našli kňazi, žiariaceho radosťou. S úctou ho zdvihli a posadili na sedadlo, na ktorom obvykle sedávali kňazi. Umyli mu tvár, dali mu privoňať k voňavke, ktorá dokázala prinavrátiť energiu, a dali mu čosi piť. Keď sa Joachim prebral, akoby svietil a omladol.
Kňazi vedení Pánom ho odviedli do chodby, ktorá sa nachádzala pod zlatou bránou. Bola som upovedomená o dôležitosti a o význame tejto chodby v chráme a o jej účele, ale na podrobnosti si už nespomínam. Myslím, že mala rituálny význam pri požehnaní tých, čo boli neplodní. Do tejto chodby privádzali aj ľudí, aby sa očistili a zmierili sa s Pánom.
Kňazi tam doviedli Joachima a odišli.
Medzičasom prišla do chrámu aj Anna so svojou slúžkou, ktorá niesla klietku s holubicami určenými na obetovanie. Odovzdala svoju obetu a vyrozprávala jednému z kňazov, že sa jej zjavil anjel a prikázal jej, aby sa stretla so svojím manželom pod zlatou bránou. Nato ju kňazi sprevádzaní váženými paniami (myslím, že tam bola aj prorokyňa Anna) odviedli do svätej chodby a nechali ju osamote.
Joachim vošiel do chodby malou bránou. Táto chodba bola na začiatku úzka a postupne sa rozširovala. Steny zelenej a zlatej farby sa ligotali a zhora ich osvetľovalo ružovkasté svetlo. Boli tu pekné stĺpy, ktoré mali tvar stromov a viniča. Keď Joachim prešiel treťou časťou chodby, dostal sa na miesto, v strede ktorého bol stĺp podobný palme s listami a ovocím, a tu sa stretol s Annou žiariacou šťastím.
Objali sa so svätou radosťou a rozprávali sa o svojom šťastí. Boli ako vo vytržení a zahalil ich svetelný oblak. Toto svetlo vyžarovalo z veľkého zástupu anjelov, ktorý sa vznášal nad Annou a Joachimom. Vtedy som pochopila, že v dôsledku tu udelenej milosti Mária bola počatá bez dedičného hriechu. Otvorilo sa nad nimi nebo a videla som radosť Svätej Trojice a anjelov a ich účasť na tajomnom požehnaní, ktoré bolo dopriate Máriiným rodičom.
So vzdávaním chvály Pánovi sa Anna a Joachim pobrali smerom k východu pod zlatou bránou. Prešli cez akúsi kaplnku, kde sa jagalo mnoho svetiel, a vyšli z chrámu sprevádzaní kňazmi.
Následne Joachima a Annu prijal vo svojom dome jeden kňaz a napokon sa vrátili so svojimi sluhami domov. Keď prišli do Nazareta, Joachim usporiadal veselú oslavu, rozdali jedlo mnohým chudobným a dali veľa almužien. Videla som radosť a vďaku manželov voči Bohu, ktorý ich takto požehnal. Často sa spolu s plačom modlili.
Pri tejto príležitosti mi bolo vysvetlené, že Panna Mária bola splodená v úplnej čistote a poslušnosti svojich rodičov, ktorí odvtedy žili v zdržanlivosti a v bázni voči Bohu. Taktiež sa mi dostalo vysvetlenia, že čistota rodičov a ich boj proti všetkému nečistému mimoriadne ovplyvňuje deti, ktoré splodia, a že zdržanlivosť po počatí odďaľuje dozrievanie mnohých zárodkov hriechu. Pochopila som, že najmä nemiernosť a nestriedmosť sú koreňmi hriechu.
Modlitba: So srdcom plným úprimnej úcty, skláňam sa pred tebou, slávna svätá Anna. Teba si Boh vyvolil a obľúbil, a pre svoje mimoriadne cnosti stala si sa hodná výsostnej Božej milosti: Porodiť Presvätú Pannu Máriu.
Tvojím ctiteľom byť teraz a ním chcem ostať po celý svoj život. Obklop ma mocnou ochranou a vypros mi u Boha milosť nasledovať ťa v čnostiach. Zachráň ma v živte od každého nebezpečenstva a buď pri mne v hodine smrti, aby som prišiel do neba a tam s tebou chválil Slovo Božie, ktoré sa stalo človekom v živote tvojej dcéry, Panny Márie. Amen.
vložil: SiMa
