%20(1).jpg)
Svätá Lidwina Schiedam bola holandskou mystičkou 15. storočia. V mladosti počas korčuľovania spadla, zlomila si rebro a zo zranenia sa nikdy úplne nezotavila.
Trpela veľkými, nepretržitými bolesťami. Úľavu, aspoň pre dušu, nachádzala u svojho anjela strážneho, s ktorým bola v dôvernom kontakte. Zjavoval sa jej v žiari, ktorá niekedy zatienila aj tisíc sĺnk, inokedy sa jej ukázal bez žiarivosti, ale vždy mal kríž na čele, aby si ho nemohla zameniť s démonom, ktorý sa premenil na anjela svetla.
Aby zmierňovala svoje bolesti, oddala sa modlitbám a pôstu, a tak sa stala známou ako svätica. Hriešneho človeka pomocou modlitieb dokázala obrátiť a poradiť mu aj krátko pred smrťou. Lidwina sa opýtala anjela strážneho, čo s ním bude v budúcom živote a obdarovaná Božou milosťou mohla uvidieť očistec.
Hriešny človek bol konvertovaný pomocou jej modlitieb a ona mu poradila krátko pred jeho smrťou. Lýdia sa spýtala jej strážneho anjela, čo sa s ním stane v budúcom živote a bola požehnaná s neuveriteľným obrazom očistca.
Jedného dňa si ho spolu so svojím dôverníkom mohla obzrieť z pohľadu anjela. Povedal jej, že bude na ňu dohliadať, aby bol ubezpečený, že sa počas návštevy nezaviaže k hriechom, ktoré by prekvapilo nielen jeho (anjela) ale predovšetkým Božie oko. Takto oboznámenú ju prinútil dostať sa zo seba von.
Kým cestovali, jej telo bolo počas tejto doby ako bez života, ležalo v posteli a napriek tomu, že bolo mimo, celé ho mala ubolené, doráňané, ako keby tú cestu naozaj absolvovala.
Anjel jej potom povedal, že toho „výletu“ sa zúčastnila iba jej duša.
"Je toto peklo, môj brat?" pýtala sa Lidwina, keď vstúpili na strašné miesto.
“Nie, sestra” odpovedal anjel, “no táto časť očistca hraničí s peklom.”
Lidwina, pozerajúc sa na všetky strany, uvidela čosi, čo jej pripomínalo obrovské väzenie obklopené vysokánskymi múrmi akoby boli z uhlia a spolu s kameňmi v nej vyvolávali zdesenie a hrôzu.
Keď sa približovali k tejto monštruóznej priepasti, začula ohlušujúce zvuky, plné zmätenosti lamentujúcich hlasov, zúrivých výkrikov, rinčanie reťazí, mučiarenských nástrojov, i rany násilia, ktoré kati vykonávali na svojich obetiach. Bol to taký strašidelný zvuk, že ani všetky hluky sveta dokopy počas búrky či v boji boli sa s týmito nemohli porovnať.
„Čo je to za strašné miesto?“ spýtala sa sv. Ludwina svojho dobrého anjela.
„Chceš aby som ti ho ukázal?“
„Prosím ťa o to,“ povedala, aj keď bola vydesená hrôzou, „hluk, ktorý počujem, je taký strašidelný, že ho už dlhšie neznesiem; ako potom môžem zniesť pohľad na tie hrôzy?“
Pri pokračovaní jej mysterióznej cesty uvidela anjela, ktorý sedel smutne na obrubníku studne.
„Kto je tento anjel?“ spýtala sa svojho sprievodcu, keď sa zastavili pri studni.
„To je anjel strážca Giovanniho Angeli, hriešnika, o ktorého sa tak veľmi zaujímaš. Jeho duša je v tejto studni, kde má špeciálny očistec.“
Pri týchto slovách hodila Lidwina spýtavý pohľad na svojho anjela; túžila vidieť tú dušu, ktorá jej bola milá a snažila sa ju uvoľniť z tej strašnej jamy.
Jej anjel nadvihol veko studne a okamžite z nej vyšľahli vysoké plamene, sprevádzané zúfalými výkrikmi.
„Spoznávaš ten hlas?“
„Ó, beda! Áno!“
Bol celý v ohni, okolo seba hádzal iskry pripomínajúce žeravý kov.
„Túžiš uvidieť tú dušu?“
Keď Lidwina znovu odpovedala kladne, zavolal na hriešnika jeho menom a ona ho uvidela pri ústí jamy ako dušu v plameňoch, okolo seba hádzal iskry pôsobiace ako žeravé železo a sotva počuteľným hlasom: „Ó, Lidwina, moja najdrahšia služobníčka Božia, kto mi poskytne rozjímanie pred Tvárou Najvyššieho? Prosím ťa, zachráň ma!“
Pohľad na túto dušu v najstrašnejších mukách očistcového ohňa bol taký šokujúci, že sa jej, vystresovanej, vlákna cingulumu roztrhli na dve časti a okamžite sa z tejto extázy prebudila, no telo sa jej stále chvelo triaškou.
Ženy, ktoré bola pri nej, pobadala jej chvenie a opýtala sa na príčinu jej strachu.
„Beda! Aké strašné sú väzenia očistca! Bola som tam na pomoc dušiam, ktorým som tam dovolila zostúpiť. Keby mi oni neboli motívom, ani za svet by som nepodstúpila ten teror, z ktorého mám teraz taký strašný zážitok.“
O niekoľko dní uvidela anjela strážcu toho hriešnika. Aj keď bol vtedy veľmi skleslý, teraz jej naradostene oznamoval, že duša jej chránenca opustila jamu a prešla do bežného očistca.
Toto čiastočné zmiernenie však Ludwinino milosrdenstvo neuspokojilo, zaviazala sa činiť pokánie na pomoc tomuto mužovi. Pokračovala v modlitbách za neho a podstatu svojho utrpenia vzťahovala na neho, až nakoniec, spokojná, uvidela, ako sa pred ním otvorili nebeské brány.
Poznámka: Je potrebné vziať na vedomie, že ako so všetkými súkromnými odhaleniami, aj jej vízia nie je súčasťou pokladu viery a žiadny katolík nie je povinný tomu uveriť. Dokáže to však vybudovať vieru v učenia cirkvi.
Masima
