%20(1).jpg)
Na jar roku 2004 vykonala päťdesiatštyriročná Bernadetta Vernamatová z Orange vo Francúzsku púť do Libanonu k hrobu svätého Charbela. Mala ťažkú rakovinu prsníka a žalúdka. Po prijatí sviatosti zmierenia a svätého prijímania sa modlila ruženec pri svätcovom hrobe. Testy po návrate domov ukázali úplné uzdravenie a ani stopu po rakovine.
George Younan, kardiológ pracujúci v USA, si začal sťažovať na zvonenie v ušiach a bolesti hlavy. Zistilo sa, že tieto príznaky sú vyvolané blokádou hlavnej tepny, ktorá zásobuje krvou mozog. Chirurgický zásah bol nevyhnutný, ale riskantný, pri chybe mohol skončiť ochrnutím, alebo i smrťou. Younan s operáciou súhlasil.
Keď už bol určený termín operácie, jeho manželka sa začala vrúcne modliť k svätému Charbelovi. Prosila ho o príhovor u Boha.
Younan sa na druhý deň cítil oveľa lepšie a všetky jeho bolesti zmizli. Lekárske testy odhalili, že uzavretá tepna začala nejakým nevysvetliteľným spôsobom normálne fungovať.
Malak Michel-Malek, libanonská žena s deformovanými nohami, mohla chodiť len s pomocou barlí a špeciálnych ortopedických pomôcok. Početné operácie nepriniesli žiadny úžitok.
V lete roku 2004 strávila tri dni v kláštore, kde odpočíva telo svätého Charbela. Postila sa tam a prosila o uzdravenie.
Po návrate domov spozorovala úplné uzdravenie. Jej nohy boli vyliečené. Michel-Malek ihneď išla k hrobu svätého Charbela a tam mu za zázračné uzdravenie poďakovala.
V roku 1992 priniesli švédske a britské noviny, medzi nimi aj The Guardian, príbeh Samiry Hannach, pätnásťročného dievčaťa, ktorú otec Charbel navštívil v jej dome neďaleko Štokholmu. Dokonca aj Charbelov portrét, ktorý má Samira vo svojom dome, od tej doby produkuje tajomnú hojivú tekutinu.
Rana, ktorá krváca každý mesiac
Začiatkom januára 1993 Libanonka Nouhad Al-Chami (59), matka dvanástich detí, náhle úplne ochrnula na ľavú polovicu tela kvôli zúženej krčnej tepne. Len s veľkými ťažkosťami mohla jesť či hovoriť.
Lekári povedali, že operácia by mohla pomôcť, ale šance na úspech boli len malé. A tak jej manžel a deti vložili svoje nádeje v Boha.
Nouhadin najstarší syn Saad sa vydal na púť do kláštora Annayi. Pri hrobke prosil svätorečeného otca Charbela o príhovor u Boha za uzdravenie svojej matky.
Saad po návrate potrel svojej matke krk tekutinou, ktorú uvoľňuje telo otca Charbela. Žena trpela od toho okamihu hroznými bolesťami a prosila Matku Božiu a svätého Charbela, aby ju nechali zomrieť.
Tej noci mala podivný sen. Zdalo sa jej, že sa svätý Charbel a ďalší mních zjavili pri jej posteli. Prišli a povedali jej, že jej chcú operovať krk. Najskôr o tom nechcela vôbec počuť, ale nakoniec ju presvedčili, že sa jej bude dariť lepšie.
„Ako ma chcú operovať, keď nemajú žiadne chirurgické nástroje ani anestetiká?“ myslela si a triasla sa strachom.
Potom na svojom krku zacítila ruku svätca. Pocítila nával ostrej bolesti, ale nebola schopná kričať alebo protestovať.
Keď operácia skončila, ten druhý mních jej pomohol sa posadiť, urovnal jej vankúš a ponúkol pohár vody.
Povedala mu, že nemôže piť bez slamky, pretože má ochrnutý jazyk. Mních ju presvedčil, že teraz už je úplne zdravá a môže piť, jesť, chodiť a pracovať bez ťažkostí. Potom obaja mnísi zmizli v tajomnom zablysnutí svetla.
Nouhad sa ihneď prebudila a zistila, že jej ochrnutie naozaj pominulo. Bez cudzej pomoci vstala z postele a začala sa prechádzať po izbe. Keď sa pozrela do zrkadla, videla jazvy na obidvoch stranách svojho krku. Boli asi dvanásť centimetrov dlhé a zošité čiernou niťou. Krk i nočnú košeľu mala zakrvavené.
Keď sa jej manžel zobudil, začal kričať strachom, keď videl svoju ženu celú od krvi, s dvoma jazvami na krku, ako chodí po izbe. „Čo sa stalo? Ty si bola ochrnutá! Ako si sa dostala z postele? Kde sa vzala všetka tá krv?“
Nouhad svojho manžela upokojila a povedala mu o svätom Charbelovi a druhom mníchovi, ako ju navštívili, vykonali operáciu jej krku a úplne ju uzdravili. Ešte v ten deň celá rodina Al-Chami išla do kláštora Annayi poďakovať a informovať predstaveného kláštora o zázračnom uzdravení, ktoré spôsobil svätý Charbel.
Nouhad išla na druhý deň do Bejrútu navštíviť svojich lekárov. Po prezretí a odstránení stehov došli k záveru, že Nouhadino uzdravenie nemá žiadne lekárske vysvetlenie.
Správu o zázračnom uzdravení Nouhad priniesli všetky médiá v Libanone. Navštevovali ju zástupy zvedavých ľudí. Kňaz a rodinný lekár Nouhad a jej rodine odporučili, aby sa presťahovali do iného mesta. Avšak jednej noci sa jej svätý Charbel znovu zjavil vo sne. Povedal jej:
„Operoval som ťa, aby ľudia mohli vidieť zázrak tvojho uzdravenia a stať sa veriacimi. Mnoho ľudí sa otočilo chrbtom k Bohu, už sa nemodlia, hoci stále pokračujú v prijímaní sviatosti, žijú tak, ako by Boh neexistoval. Žiadam ťa, aby si navštívila svätú omšu v kláštore Annayi, a pamätaj, že každého 22. dňa v každom mesiaci budú tvoje jazvy krvácať.“
Od toho dňa každý mesiac v deň svojho uzdravenia Nouhad podniká cestu do kláštora Annayi s množstvom pútnikov, aby sa zúčastnila na svätej omši a poďakovala za zázrak svojho uzdravenia.
Hlbší zmysel zázrakov
Podobných príbehov je zaznamenaných vo svätyni v Annayi nie stovky, ale tisíce. Niektoré sú veľmi známe a správy o nich priniesla tlač ako na Blízkom východe, tak aj v ďalších častiach sveta. Všetky tieto príbehy zázračného uzdravenia ukazujú na skutočnosť, ktorú tak nádherne opísal Antoine de Saint-Exupéry v knihe Malý princ: „Čo je podstatné, je očiam neviditeľné“ - návrat k Bohu a žitie života vo viere, deň za dňom.
Hlavným posolstvom svätého Charbela bolo a stále je presvedčiť ľudí, že Boh nielen existuje, ale mocne pôsobí.
Náš čas na zemi je len krátky. Nemal by byť premrhaný, ale využitý k tomu, aby sme mohli rásť v láske, pretože až zomrieme, započíta sa nám len láska.
Svätý Charbel hovorí:
„Kristus vie, čo leží vo vašich srdciach, preto si želá, aby ste svoje srdcia zmenili. Nehľadajte pravdu mimo Krista. Až Ho spoznáte, spoznáte Pravdu a nájdete slobodu a lásku. Kristus si želá, aby ste boli tak slobodní, aby ste sa naučili milovať. Môžete si byť istí, že s Kristom porazíte všetko zlo.“
Svätí - viditeľné znamenia neviditeľného
Svätí sú viditeľným znamením neviditeľného Boha. Milujú nás a konajú silou Jeho lásky: inými slovami - je to Boh sám, kto koná ich skutky, volá nás k slobode a ukazuje nám konečný zmysel a cieľ života na Zemi, ktorým je nebo.
Ježiš nás vyzýva, aby sme si zvolili novú cestu, aby sme opustili starú cestu hriechu, ktorá vedie k desivej realite pekla. Volá nás k životu stálej dennej modlitby, pravidelnej spovedi, častému prijímaniu Eucharistie a života podľa evanjelia.
Masima
