Svätý Benedikt mal vo svojom živote veľkú úctu k svätému krížu ako k znaku vykupujúcej lásky Ježiša Krista. Často robieval znak kríža. Pomocou neho premáhal vlastné ťažké pokušenia. V Benediktovom živote Boh silou tohto znaku zázračným spôsobom ničil zlé zámery a klamstvá diabla, ako to opisuje pápež Gregor Veľký v Druhej knihe Dialógov.
Takisto duchovní synovia sv. Benedikta naplnení dôverou v moc tohto svätého znaku, robili vďaka nemu veľa zázrakov: prostredníctvom znaku kríža sv. Maurus vrátil zrak slepcovi a sv. Placid uzdravil veľa chorých; v benediktínskej reholi bol kríž neustále predmetom osobitnej lásky a úcty. Nie je teda nič zvláštne, že od najstarších čias bol Patriarcha západných mníchov zobrazovaný s krížom.
Ten zvyk – ako sa zdá – sa osobitne rozšíril prostredníctvom zázračného uzravenia mladého Bruna, syna grófa Huga von Egisheim, ktorý sa neskôr stal pápežom, slúžil Cirkvi v rokoch 1049 – 1054 ako Lev IX. a teraz je uctievaný ako svätý.
Bruno, ešte ako mládenec, bol pohryzený jedovatým zvieraťom a dva mesiace sa nemohol pohnúť z postele; dokonca nemohol už nič hovoriť a blížila sa smrť. Vtedy zbadal rebrík vytvorený z lúčov, ktorý vychádzal od jeho lôžka a siahal do neba. Na rebríku videl k nemu zostupovať ctihodného starca v mníšskom habite, dotkol sa jeho tváre, opuchnutej následkom jedu, a zmizol. Zázračne uzdravený počas celého svojho života rád o tom rozprával a archidiakon Wibert, ktorý zapísal túto udalosť, potvrdil, že Bruno v ctihodnom starcovi rozpoznal sv. Benedikta – pravdepodobne podľa toho, že už vtedy tohto svätého Zákonodarcu zobrazovali s krížom v ruke.
Okrem zobrazenia sv. Zákonodarcu s krížom dostala medaila sv. Benedikta určitý počet písmen, ktorých význam nám vysvetľuje rukopis z roku 1415, kde sv. Benedikt drží vo svojej pravej ruke pastorál, ktorý navrchu prechádza do podoby kríža.
Na tomto pastoráli bol umiestnený nasledovný verš:
Crux Sancta Sit Mihi Lux Non Draco Sit Mihi Dux.
V ľavej ruke drží svätec papierový zvitok, na ktorom možno čítať dva nasledujúce verše:
Vade Retro Satana Non Suade Mihi Vana.
Sunt Mala Quae Libas Ipse Venena Bibas.
V XVII. storočí sa ustálil ikonografický typ medaily s obrazom sv. Benedikta na jednej strane a s krížom a písmenami na opačnej strane.
Táto medaila sa z Nemecka, kde bola po prvýkrát razená, rozšírila po celej katolíckej Európe a veriaci ju uctievali ako istú ochranu pred zlými duchmi. Poznal ju sv. Vincent de Paul (1660), lebo všetky sestry milosrdenstva – dcéry kresťanskej lásky – ju nosili na svojich ružencoch a mnoho rokov sa medaila razila vo Francúzsku jedine pre ich potrebu.
Z jednej strany (líce) medaila predstavuje sv. Zákonodarcu držiaceho v pravej ruke malý kríž a v ľavej knihu (sv. Regula); na obrube je viditeľný nápis:
Eius in obitu nostro praesentia muniamur (Nech jeho prítomnosť chráni nás v hodine smrti).
Pri postave svätca je nápis:
Crux S. Patris Benedicti (Kríž svätého Otca Benedikta).
Pod týmto nápisom, po pravej ruke Zákonodarcu, je zobrazený prasknutý kalich, z ktorého vychádza had. To súvisí s tým, ako sv. Benedikt spoznal jed vo víne, ktoré mu vo Vicovaro podali mnísi, keď ho chceli otráviť (Sv. Gregor Veľký vo svojej knihe Dialógy píše, že skôr, ako sa sv. Benedikt z tohto kalicha napil otráveného vína, ho prežehnal znakom sv. kríža, a keď to urobil, ten sa v tej chvíli rozletel na kusy, akoby naň padol kameň).
V tej istej výške, po svätcovej ľavej ruke, je havran stojaci s roztiahnutými krídlami vedľa chleba. To pripomína inú udalosť zo života sv. Benedikta. On totiž rozkázal havranovi ukryť otrávený chlieb, ktorým ho chceli usmrtiť.
Druhá strana medaily (rub) má uprostred veľký kríž s písmenami, z ktorých každé označuje jeden latinský výraz; tie výrazy prezrádzajú zmysel a cieľ medaily.
Medaila vyjadruje vzťah sv. Benedikta ku krížu – znaku našej spásy – a zároveň veriaceho povzbudzuje, aby obrátil moc sv. kríža proti zlým duchom.
Nad krížom sa nachádza heslo rehole sv. Benedikta Pax – Pokoj.
Na štyroch poliach, ktoré vytvárajú ramená kríža, sa nachádzajú písmená C. S. P. B.
Ich význam:
Crux Sancti Patris Benedicti – Kríž Svätého Otca Benedikta.
Na zvislom ramene kríža sú zhora nadol písmená: C. S. S. M. L.
Crux Sacra Sit Mihi Lux – Svätý kríž nech mi je svetlom.
Na priečnom ramene kríža sú písmená: N. D. S. M. D.
Non Draco Sit Mihi Dux – Diabol (doslovne drak; Zjv 12, 9) nech nie je mojím vodcom.
Na okraji medaily sa nachádza dlhší nápis; písmená z pravej strany: V. R. S. N. S. M. V – S. M. Q. L. I. V. B.
Vade Retro Satana, Numquam Suade Mihi Vana – Sunt Mala Quae Libas, Ipse Venena Bibas – Choď preč, satan; nezvádzaj ma k márnostiam; to, čo mi nahováraš, je zlé; sám si vypi svoje jedy.
Nápis bol vytvorený zo slov, ktoré pochádzajú z úst sv. Benedikta; prvá časť sa viaže na ťažké pokušenie, ktoré ho ešte ako mládenca postretlo v jaskyni v Subiaku a ktoré premohol znakom kríža; druhá časť súvisí s udalosťou, keď mu jeho nepriatelia pripravili otrávený nápoj. On to spoznal podľa toho, že sa nádoba rozpadla vo chvíli, keď nad ňou urobil znak kríža.
Tento exorcizmus stavia proti pokušeniam diabla to, čoho sa on najviac obáva: Kristov kríž, Ježišovo sväté meno, slová, ktoré náš Spasiteľ vypovedal vo chvíli pokušenia: „Odíď, satan.“ (Mt 4, 10), ako aj spomienku na víťazstvo, ktoré sv. Benedikt dosiahol nad pekelnými mocnosťami.
Masima