%20(1).jpg)
Nábožný Šimon Štok, ktorého Boh už za živa obdaril darom prorockým a divotvorným, založil braterstvo sv. Škapuliara a to následkom zjavenia sa blahoslavenej Panny Márie.
Originálny text z časopisu POSOL BOŽSKÉHO SRDCA JEŽIŠOVHO, z roku 1915, číslo 7
Keď bol totiž Šimon vyvolený za generála rádu Karmelského, zjavila sa mu dňa 16. júla 1251 blahoslavená Panna Mária a nabádala ho, aby aj medzi veriacimi hľadal rozširovať úctu k nej a podala mu škapuliar čo zovňajší znak svojich ctiteľov. A tiež aj sľúbila všetkým svoju materskú pomoc a ochranu v živote i smrti, kto jej škapuliar nosiť a sa čistotou mravov vyznačovať bude. Na pamiatku tejto milosti zavedená bola v Cirkvi slávnosť sv. Škapuliara bl. Panny Márie Karmelskej.
Škapuliar, ktorý udovia toho braterstva nosia, býva posvätený ako štít viery, nádeje vo všemohúcu pomoc božiu proti všetkým nepriateľom našej spásy, čo zovňajší znak zvláštnej úcty, lásky a pobožnosti k Matke božskej a jej ochrany k tomu, aby sa pobožnosť, mravnosť a poctivosť medzi ľuďmi rozmáhala a všetci boli pravými dietkami tej, ktorá Bohu najlepšie a najčistejšie slúžila, Márie, Matke Kristovej. Cirkev udelila braterstvu sv. škapuliara mnohé milosti a odpustky, z ktorých najdôležitejšie sú odpustky v hodine smrti.
Škapuliar nosí sa pod obyčajným rúchom, a máme dosť príkladov, ako Matka božia chránila v rozličných nebezpečenstvách a pokušeniach svojich ctiteľov, čo nosia jej rúcho — škapuliar.
Ctihodný Otec De la Colombiere zo Spoločnosti Ježišovej povedá: Medzi všetkými cirkevnými pobožnosťami niet žiadnej, ktorá bola početnejšími a hodnovernejšími zázrakmi potvrdená, nežli pobožnosť sv. Škapuliara. Nebo, zem a všetky živly ustúpili zázračnej sile tohto rúcha, a zákony prírody časom zmenili svoj beh kvôli tým, čo pobožne nosili to sv. rúcho. Mnohí boli z najhroznejších priepastí bez urážky vyslobodení; iní boli pod rozvalinami zachovaní na živote. Druhým dýka a guľka nepriateľov neuškodila. Na mori utíšilo to rúcho najzúrivejšie búrky, poblúdené lode doviedlo na pravú cestu a mnohým zachránilo život, čo už-už mali sa stať korisťou vln.
To milostné rúcho ukázalo i v povetrí a ohni svoju silu, lebo zachránilo tých, čo padli s veže, domov, stromov, alebo čo prišli skrze požiar do nebezpečenstva. Týmto sv. rúchom mnohí boli náhle z nevyhojiteľných nemocí vyzdravení, ba aj mŕtvi vzkriesení. Slovom: Svätý škapuliar vydobyje pomoc v potrebách a nebezpečiach.
Predsa, to sú len telesné dobrodenia. Ohľadom duše však ešte podivnejšie veci vykonal a pôsobil sv. škapuliar. Koľké duše vyrval už sv. škapuliar z pazúrov diabla. Zlí duchovia sami to dokázali. Jeden taký kričal jednúc z posadlého: O rúcho, koľko duší vytrhuješ nám z pekla! Máme viac takých prípadov, že tí, čo nosili sv. škapuliar, v hodine smrti boli silne pokúšaní, aby odhodili od seba sv. škapuliar. Tak veľmi nenávidí satan sv. škapuliar, poneváč žiaden zatratený nezomrie so škapuliarom. Každý, kto ho nosí, obdržuje milosť, keď ale nechce pokánie činiť, vtedy sám odhodí sv. škapuliar, alebo iným spôsobom býva mu odňatý, a nezomrie ním odiaty.
O tom by sa dalo veľa príkladov uviesť. Samovražníci nemohli to vykonať prvej, len keď škapuliar zložili. Oproti, veľkí hriešnici, ktorí ani v hodine smrti nechceli sa spovedať, keď ale prijali sv. škapuliar, zanedlho kajúcne a skrúšene zomreli.
Podivuhodná udalosť vypráva sa v životopise bl. Šimona Stoka, ktorá aj svedectvo podáva, jak pomáha Matka božia skrze škapuliar svoj často v najväčších potrebách. Keď bol blahoslavený Šimon v Anglii, stalo sa, že akýsi zeman bol v súboji smrteľne poranený. Šimon, keď sa o tom dozvedel, pospiechal k nemu. Ranený volal diabla na pomoc proti svojmu sokovi a o spovedi a prijatí sv. sviatostí nechcel nič počuť. Zúrením vysilil sa celkom tak, že bez seba zostal, a okolo stojací očakávali každým okamžením jeho posledný výdych. Len Šimon bol spokojný a plný dôvery. Prežehnal nemocného svätým krížom a položil na neho škapuliar, ktorý bol od Matky božej obdŕžal a vrúcne prosil Pána za úbohého. Sotvaže dokončil modlitbu, prebudil sa nemocný z mdloby svojej a milosťou božou pohnutý, s hojnými slzami vyznával svoje hriechy, odriekal sa diabla a zatracoval svoj dosavádny život. S príkladnou pobožnosťou prijal sv. sviatosti a zomrel potom docela spokojne. Po smrti zjavil sa svojmu bratovi, ktorý pochyboval o jeho spáse a ubezpečil ho, že na prímluvu Panny Márie, že na tele mal jej sv. škapuliar, dostal od Boha toľko sily, že všetky nástrahy a pokušenia zlého ducha mohol premôcť a k Bohu sa kajúcne navrátiť.
Panna Mária nenechá žiaden skutok lásky bez odmeny ani raz, čo najväčší hriešnik teprv na smrteľnej posteli vykonal. Sv. Františkovi Xaverskému bolo zjavené, že zlý nepriateľ ponosuje sa zvlášť na dva druhy ľudí, čo mu mnoho duší odnímajú. Jeden druh náleží z takých, čo vždycky viac a viacej rozširujú pobožnosť k preblahoslavenej Panne: a druhý náleží z tých, čo nosia sv. škapuliar. Z týchto posledných máloktorý príde do jeho rúk v hodine smrti, poneváč Mária vytrhuje mu ich z ruky. Ctihodný otec de la Colombiere vraví: Zo všetkých pobožných cvičení, ktorými Pannu Máriu ctíme, niet žiadneho, ktorým si zaistiť môžeme lásku a pomoc mocnej Matky božej u trónu božieho a to jak v živote tak zvláštne v hodine smrti, nežli pobožné nosenie sv. škapuliara. A preto by mal každý predovšetkým na to vynaložiť najväčšiu horlivosť a vytrvalosť. Koľko duší bolo by naveky zachránené, keby sme boli apoštolmi sv. škapuliara. Aspoň kresťanské matky dajte včas prijať a obliecť svoje dietky do rúcha Matky božej.
Všetci, čo nosia škapuliar, sú pod zvláštnou ochranou Márie. Tí, ktorí nosia sv. škapuliar, považujú sa aj za bratov a sestry rádu Karmelského a zúčastňujú sa na všetkom, čo dobrého sa v ráde vykonalo a vykonáva. Tomuto rádu dal Boh veľkých svätých, medzi inými sv. Teréziu. A Matka Božia chce aj tých, čo nosia sv. škapuliar, v prvú sobotu po ich smrti vyslobodiť z očistca. A ešte mnohé iné milosti sú spojené so svätým škapuliarom. Zaiste by všetkým osožilo, keby tento spôsob uctenia Matky božej rozmáhal sa medzi terajšími kresťanmi. Nemyslime si, že je to vec chatrná. Boh často malých vecí potrebuje k veľkým milostiam, a čo zdá sa byť očiam ľudským byť nepatrné, je v očiach božích veľké a záslužné.
Kto nosí škapuliar bl. Panny Márie, na vedomie dáva, že chce byť jej dieťaťom, že vždycky a všade chce ju mať na pamäti a že celým životom chce Matke nebeskej česť a radosť pôsobiť. Ako sv. kríž je znakom Kristovým, tak sv. škapuliar je znakom Matky Panny a Kráľovnej našej a braterstvo sv. škapuliara je vojsko mariánske, ktoré za príkladom Matky Kristovej kráča a nasleduje Krista poctivým a kajúcim životom.
Masima
