Dostáva posolstvá od svätého Charbela

Elektroinžinier Raymond Nader bol očarený tajomstvom Boha už ako chlapec. Ako študent túžil po vedeckom vysvetlení stvorenia a kládol si najťažšie teologické otázky týkajúce sa nášho spasenia: smrť a vzkriesenie nášho Pána, Eucharistia, Svätá Trojica a iné. 

Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky študoval nielen teologické práce, ale tiež sa modlil a denne meditoval. Po štúdiách pracoval ako manažér. Potom, čo sa oženil a založil rodinu, stále pribúdajúce povinnosti ho odvádzali od viery a hlbokého vnútorného života, akým žil predtým.

Napadla ho však vynaliezavá myšlienka: každý rok v trojmesačnom jesennom období od septembra do novembra bude navštevovať miestne kláštory k príležitostnej nočnej modlitbe. Vzal teda so sebou niekoľko sviec a výtlačok Písma, aby študoval slovo Božie a hľadal Jeho tvár v rozjímavej modlitbe. 

Večer o desiatej hodine sa rozlúčil so ženou a deťmi a odišiel do pustovne, ktorú si vybral, aby tam študoval v úplnom tichu Božie slovo a modlil sa celú noc. Za úsvitu sa vracal domov.

Nočná modlitba v Annayi: Dňa 9. novembra 1994, v predvečer svojich 33. narodenín, sa Nader rozhodol navštíviť pustovňu v Annayi. Tam svätý Charbel strávil posledných 23 rokov svojho života v samote a dosiahol vrchol svätosti. 

Keď sa Raymond Nader pozeral na hviezdne nebo, rozjímal o tom, že v porovnaní k nekonečnej veľkosti vesmíru s jeho biliónmni hviezd a galaxií nie je naša Zem nič než bezvýznamná bodka. 

Položil si nasledujúce otázky: „Aká je moja úloha na tomto svete? Ako slobodné a inteligentné stvorenia som skutočne pre Boha dôležitejší ako všetok hmotný vesmír?“

Napadlo ho, že či existuje vzťah lásky medzi Bohom a človekom, potom ako Boh, tak aj človek v tom vzťahu majú životne dôležitú úlohu. Ak nie, tak vôbec nič nemá zmysel. 

Pod dojmom týchto myšlienok pokľakol, rozsvietil päť sviec, umiestnil ich do tvaru kríža a začal čítať a premýšľať podobenstvo o talentoch v evanjeliu svätého Matúša. Bolo veľmi chladno a blížila sa polnoc. Vtom si Raymond uvedomil závan horúceho vetra. Vietor onedlho fičal tak silno a horúco, že si musel dať dole bundu, sveter aj tričko. Bolo mu jasné, že tropická búrka v novembri je absolútne neslýchaný jav. 

V ten istý okamih k svojmu obrovskému údivu zistil, že zatiaľ čo vietor ohýba stromy okolo neho, z nejakého neznámeho dôvodu nemá žiadny účinok na svetlo sviec, ktoré horia bez najmenšieho zakmitania. Nemal žiadne rozumné vysvetlenie pre to, čo sa okolo neho dialo.

Raymond v tom okamihu prestal vnímať svojimi zmyslami okolitý svet a ocitol sa akoby v inej dimenzii - obklopený tajomným svetlom a prítomnosťou úplne nesebeckej a čistej Lásky, ktorá drží vesmír pohromade. 

Nader opísal svoje v skúsenosti v roku 1995 vo vysielaní libanonskej televíznej spoločnosti LBC takto: „Stratil som všetky svoje zmysly, zmysly, ktoré používam na tomto svete, a získal som iné. Bolo to, ako keby som videl a počul niečím iným ako svojimi očami a ušami a cítil niečím iným ako svojim srdcom. Bol som v inom svete a bol som zaplavený tak silným a jasným svetlom, že sa to nedá ani popísať. To svetlo bolo miliónkrát jasnejšie ako slnko, akoby slnko bolo len upadajúca svieca. Hoci bolo oveľa jasnejšie, bolo mäkké a mierne. Do slnka sa môžete pozrieť len na kratučkú sekundu, ale do tohoto po státisíce rokov, bez toho, aby ste sa nasýtili tej krásy a intenzity. To svetlo bolo ako obrovský prameň čistej vody. Svietilo odvšadiaľ, nie ako normálne svetlo z jedného bodu ... Cítil som Niečiu prítomnosť. Bol som tak užasnutý, že som si pomyslel: „Ja snívam.“

Ale Niekto prehovoril: „To nie je sen.“ 

Odpoveď ma ohromila, lebo som nepočul žiadny hlas, žiadne slová alebo jazyk.

Pýtal som sa sám seba: „Kde to som? Kto ku mne hovorí?“

Ten Niekto ako by bol vo mne a čítal moje myšlienky.

Odpovedal: „Som tu, som všade.“

A potom som počul posolstvo: „Ja som Láska, po ktorej túžiš.“ 

Potom som pochopil, že Trojjediný Boh so mnou hovoril o Ježišovi Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, a že mám žiť a milovať ako On. Bolo mi jasné, že Trojjediný Boh pozná všetky moje myšlienky, miluje ma nesebeckou láskou, ponúka mi nekonečné milosrdenstvo, a že kedykoľvek spadnem, môžem znovu vstať a budú mi odpustené všetky moje hriechy. 

Božia láska ma naplnila neopísateľným šťastím a pokojom. Iba vo svetle Jeho lásky som spoznal šírku svojej nedokonalosti, hriešnosti a egoizmu. A iba vo svetle rovnakej lásky som pochopil, že môžem rásť v láske len vtedy, keď dovolím Kristovi, aby ma sprevádzal každodenným životom a pomáhal mi zápasiť so svojou slabosťou.

Nakoniec sa Bytie aj tajomný svet začali zvoľna rozplývať. V rovnakej chvíli som sa začal báť, že strácam vedomie aj svoj život. Začal som sa modliť: „Prosím, Pane, neopúšťaj ma. Vezmi ma so sebou.“ 

Potom Pán - pretože som bol presvedčený, že to je Ježiš Kristus - mi dal pochopiť, že On je vždy prítomný a že vždy bude so mnou. Začal som opäť vnímať svoje telo. Bol som stuhnutý a prechladnutý. Znovu sa mi vrátil aj zrak a sluch. Obliekol som si tričko a sveter, pretože mi bola hrozná zima.

Všimol som si, že sviece dohoreli, a vtedy som si uvedomil, koľko času už uplynulo. Postavil som sa, vzal svoju Bibliu a to, čo zostalo zo sviečok, a šiel k autu.

Keď som míňal sochu svätého Charbela, zacítil som na ľavej paži žiaru. V aute som vyzliekol sveter a vyhrnul rukáv trička. Na mojom nadlaktí bol odtlačok piatich prstov, ako keby ma spálila horúca ruka, napriek tomu som cítil len príjemné teplo. Išiel som domov.

Keď moja žena uvidela moju pažu, urobila nad ňou kríž a pýtala sa, čia tá ruka je. Cítil som ten odtlačok, nemal som halucinácie. Čo sa mi stalo, bolo skutočné. Svätý Charbel vtlačil svoju pečať do mojej paže na potvrdenie skutočnosti toho, čo som zažil v pustovni v Annayi v noci 9. novembra 1994.

Dohovoril som si stretnutie s arcibiskupom Abi Naderom a presne som referoval o všetkom, čo sa stalo. Po vypočutí celého zážitku navrhol, aby som všetko konzultoval s lekármi a aby som nechal tajomné znamenia na svojej paži medicínsky preskúmať.“ 

Vypálené znamenie: Paža Raymonda Nadera bola preskúmaná špecialistami rôznych odborov medicíny. Medzi nimi bol aj významný libanonský chirurg Dr. Nabil Hokayem. Zhodli sa na tom, že odtlačok na Raymondovej paži vykazuje popáleniny 2. a 3. stupňa neurčitého pôvodu. Nemohli nájsť žiadne lekárske vysvetlenie pre skutočnosť, že popálenina prestala bolieť po niekoľkých minútach, že nevykazuje žiadne známky infekcie a že nijako nemení svoju jasne červenú farbu (popáleniny majú normálne farbu tmavošedú).

Lekári tiež pozorovali, že sa rana nezajazvuje, hoci po poranení sa koža za normálnych okolností zajazví. Možnosť úmyselného zoškrabania bola zamietnutá. Raymondova paža vykazuje jasný odtlačok piatich prstov. On zostáva presvedčený, že svätý Charbel otlačil svoju ruku na jeho paži, aby ho uistil, že jeho skúsenosť s Božou prítomnosťou bola rovnako skutočná, ako znamenie na jeho paži. Po piatich dňoch sa popálenina sama zahojila bez najmenšej jazvy.

V júli 1995 na sviatok svätého Charbela kráčal Raymond s procesiou do kláštora v Annayi, keď po svojom boku zbadal starého mnícha s kapucňou na hlave. Nevidel mu do tváre, ale počul vnútorný hlas, ktorý mu oznámil prvé z posolstva svätého Charbela. Mních ihneď po oznámení posolstva zmizol a Raymond zacítil rovnakú bolesť ako pri zážitku pamätnej noci 9. novembra 1994. 

Ukázalo sa, že sa na jeho paži objavilo rovnaké blčiace znamenie. Raymond vedel, že to je znamenie svätého pustovníka.

Odvtedy stále - čas od času - dostáva od svätého Charbela zvláštne posolstvo, aby bolo oznámené ľuďom. 

Posolstvo býva sprevádzané znovuobjavením sa odtlačku žeravej ruky na Raymondovej paži. Tieto posolstvá sú najskôr posúdené cirkevnými autoritami a až potom oznámené ľuďom. Obsahom správ býva: Navráťte sa k Bohu, budujte spoločenstvo lásky prostredníctvom modlitby, pokánia a lásky k blížnemu.

Masima