%20(1).jpg)
V tých dňoch viera upadne veľmi hlboko a zachová sa na málo miestach a v nemnohých rodinách i domoch, ktoré Boh uchráni od pohrôm a vojen.“ (1820)
„Videla som mnoho cirkevných hodnostárov, ktorí boli exkomunikovaní, ale zdalo sa, že sa o to vôbec nestarajú a neberú to na vedomie. Boli exkomunikovaní, keď spolupracovali plánmi, vstupovali do združení a zastávali názory, na ktoré bola vyslovená exkomunikácia. Bolo možné vidieť, ako Boh potvrdzuje dekréty, nariadenia a interdikty (tresty), ktoré vydáva hlava Cirkvi a dodržiava ich, aj keď o ne ľudia nemajú záujem, odmietajú ich a robia si z nich posmech.“
„Jasne som videla bludy, úchylky a nespočetné hriechy ľudí. Videla som ich šialenstvo a zlosť ich skutkov proti pravde a proti rozumu. Boli medzi nimi kňazi a ja som s veľkou radosťou znášala svoje utrpenie, aby sa obrátili a polepšili.“
„Videla som mnoho pastierov zapletených do záležitostí nebezpečných pre Cirkev. Budoval veľkú cirkev, veľkú a extravagantnú. Do tej mali by pripustení všetci s rovnakými právami: evanjelici, katolíci a najrôznejšie sekty. Tak mala vzniknúť nová cirkev. ...Ale Boh mal iné plány. (22. Apríla 1823)
„Videla som tiež rôzne oblasti zeme. Môj sprievodca (Ježiš) menoval Európu a o jednej malej oblasti sa vyjadril prekvapujúcimi slovami: »Hľa, Prusko, nepriateľ.« A potom mi ukázal iné miesto na severe a povedal: »Táto Moskva, zem Moskvy prinesie mnoho zla. «“
Mala som videnie veľkého súženia. Zdalo sa mi, že klérus požadoval povolenie, ktoré nemohlo byť schválené. Videla som veľa starých kňazov, ktorí horko plakali, zvlášť jeden z nich. Niektorí mladí tiež plakali. Ale iní medzi nimi boli vlažní a robili, čo sa po nich chcelo, bez námietok. Bolo to, akoby sa ľudia sami rozdelili na dve strany.“ (12. Apríla 1820)
„Preláti vnútornej hierarchie sa zdali byť neúprimní a zbavení horlivosti, nepáčili sa mi. Hovorila som s pápežom o biskupoch, ktorí majú byť menovaní. Povedala som mu, že nesmie opustiť Rím. Keby to urobil, vznikol by veľký chaos. Bol veľmi naklonený tomu, opustiť Rím a povzbudzovali ho, aby to urobil.“
„Videla som žalostné veci. V chráme sa hrali hazardné hry, pilo sa a hovorilo, aj sa dvorilo ženám. Prenikli sem všetky druhy nehanebnosti. Kňazi všetko povoľovali a panovala tu veľká neúcta. Videla som aj Židov, ktorí sa nachádzali pod arkádami chrámu. Toto všetko ma napĺňalo veľkým smútkom.“ (27. September 1820)
„Cirkev sa nachádzala vo veľkom nebezpečenstve. Musíme sa modliť za pápeža, aby neopúšťal Rím. Keby to urobil, vzniklo by tým nepredstaviteľné zlo. Protestantská náuka a náuka schizmatických pravoslávnych Grékov sa všade šírila. Vidím na tomto mieste Cirkev ohrozenú takým rafinovaným zlom, že už zostáva sotva stovka kňazov, ktorí nie sú pomýlení. Všetci pracujú na zničení, dokonca i klérus. Blíži sa veľká spúšť.“ (1. Októbra 1820)
„Keď som videla chrám Svätého Petra v troskách a spôsob, ako sa na tomto diele skazy podieľa mnoho príslušníkov kléru – pritom to nikto nechcel robiť otvorene pred druhými – bola som z toho tak znechutená a volala som Ježiša zo všetkých síl a žiadala som ho o milosrdenstvo. Potom som uvidela svojho nebeského Ženícha a On ku mne dlho hovoril... Medzi iným mi povedal, že toto premiestňovanie Cirkvi z miesta na miesto znamená, že sa bude javiť ako v úplnom úpadku. Ale znovu vstane. Aj keby zostal len jeden jediný katolík, Cirkev zvíťazí, pretože sa nezakladá na ľudských úmysloch a ľudskom rozume. Dal mi vidieť, že nezostal takmer žiadny kresťan v prapôvodnom zmysle slova. (4. Októbra 1820)
Potom som videla zjavenie Matky Božej, ktorá povedala, že súženie bude veľmi veľké. Povedala, že tieto osoby sa musia veľmi vrúcne modliť. ...Majú sa modliť predovšetkým za to, aby cirkev temnoty opustila Rím.“ (25. Októbra 1820)
„Videla som chrám Svätého Petra. Bol celý zborený, s výnimkou presbytéria a hlavného oltáru. Svätý Michael zostúpil v zbroji do chrámu a hrozil mečom určitému počtu nehodných pastierov, ktorí chceli vstúpiť do chrámu. Tie časti chrámu, ktoré boli zbúrané, boli rýchlo obnovované, aby sa bohoslužby mohli sláviť tak, ako sa patrí. zo všetkých kútov sveta prichádzali kňazi a veriaci a obnovovali chrám, pretože ničitelia neboli schopní pohnúť ťažkými základnými kvádrami.“ (10. Októbra 1820) */Pozn.1/)
„Mala som videnie svätého cisára Henricha. Videla som ho v noci, samého na kolenách u hlavného oltára veľkého a krásneho chrámu... A videla som Preblahoslavenú Pannu, ako sama zostupuje. Položila na oltár červené súkno a naňho biele plátno, na to položila knihu intarzovanú drahými kameňmi, zapálila sviece a večné svetlo... Prišiel osobne Spasiteľ v kňazskom rúchu. Omša bola krátka. Na konci omše nebolo evanjelium svätého Jána. Keď omša končila, Mária sa obrátila k Henrichovi, vystrela k nemu ruku a povedala, že to bolo uznanie za jeho čistotu. Povzbudila ho, aby neváhal. Videla som anjela, ktorý sa dotkol chrániča jeho bedrového kĺbu, ako Jakuba. Henrich pocítil veľkú bolesť a od toho dňa kríval.“ (12. Júla 1820) */Pozn. 2/
„Videla som aj iných mučeníkov, nie terajších, ale budúcich. Videla som tajné sekty, ktoré neľútostne ohrozovali veľkú Cirkev. Vedľa nich som videla strašnú šelmu, ktorá vystupovala z mora... Na celom svete boli zbožné a dobré osoby - zvlášť klérus – trýznené, utláčané a väznené. Mala som pocit, že sa raz majú stať mučeníkmi.“
„Keď bola Cirkev z veľkej časti zničená a zostali len svätyne a oltáre, videla som, ako do chrámu vstupujú ničitelia so šelmou. Tak sa stretli so ženou vznešeného správania, ktorá v lone zrejme nosila dieťa, pretože kráčala pomaly. Nepriatelia sa pri pohľade na ňu zdesili a šelma nebola schopná urobiť krok dopredu. Natiahla šiju k Žene, ako keby ju chcela zožrať, ale Žena sa vrhla v prostrácii na zem, tvárou k zemi a s rukami v tvare kríža na znamenie podriadenosti Bohu a hlavou sa dotýkala zemi.
Keď to šelma uvidela, utiekla späť do mora a nepriatelia utekali vo veľkom zmätku... Potom som v diaľke uvidela veľkolepé šíky, ktoré sa blížili. V ich čele som videla muža na bielom koni. Väzni boli oslobodení a pripájali sa k nim. Všetci nepriatelia boli zahnaní. Videla som Cirkev, ako bola obnovená a bola ešte veľkolepejšia než predtým.“ (10. Augusta 1820)
„Minulú noc som bola zavedená do Ríma, kde bol Svätý Otec ponorený do veľkého smútku a bol ešte ukrytý, aby sa vyhol nebezpečným nástrahám. Bol veľmi slabý a vyčerpaný bolesťami, starosťami a modlitbami. Dôverovať mohol len malému počtu osôb a práve z toho dôvodu sa musel skrývať. Ale má so sebou staručkého kňaza, veľmi jednoduchého a zbožného. Bol to jeho priateľ a pre jeho jednoduchosť si mysleli, že ho nie je treba odstrániť. Ale tento muž prijímal od Boha veľké milosti. Videl a chápal veľa vecí, o ktorých informoval Svätého Otca. Mala som pokušenie informovať ho o zradcoch a páchateľoch neprávostí, ktorí bilo členmi starej hierarchie, aby ich identifikoval.“
„Neviem, akým spôsobom som minulú noc bola prenesená do Ríma a nachádzala som sa v blízkosti chrámu Santa Maria Maggiore. Videla som veľmi zarmútených a ustarostených ľudí, pretože nikde nebolo vidieť pápeža a tiež aj pre veľký nepokoj a poplašné správy v meste.
Zdalo sa, že ľud nečaká, že by sa brány chrámu otvorili, chcel sa iba modliť vonku. Priviedlo ho sem vnútorné vnuknutie. Ale ja som sa ocitla vo vnútri chrámu a otvorila som brány. Prekvapení a naľakaní z toho, že sa brány otvorili, vstúpili dnu. Zdalo sa mi, že som za bránou a že ma nemohli vidieť. Neslúžil sa tu žiadny obrad, ale lampy boli rozsvietené. Ľud sa pokojne modlil.“
„Keď sme so svätým Františkom a inými svätcami prechádzali Rímom, videli sme veľký palác zachvátený plameňmi odspodu až nahor. Mala som veľký strach, že obyvatelia paláca môžu zhorieť, pretože požiar nikto nehasil. Ale keď sme sa k nim priblížili, oheň sa zmenšoval a videli sme zadymenú budovu. Prechádzali sme veľkým počtom veľkolepých komnát a konečne sme našli pápeža. Sedel potme a spal na veľkom kresle. Bol veľmi chorý, slabý, neschopný chôdze.“
„Ešte raz som videla, že Petrova Cirkev bola ohrozovaná plánom, ktorý spracovala tajná sekta a ničili ju blesky. Ale videla som tiež, ako pomoc prišla práve vo chvíli, keď utrpenie vrcholilo. Videla som Preblahoslavenú Pannu, ako zostupuje na Cirkev a rozprestiera nad ňou svoj plášť. Videla som pápeža, ktorý bol súčasne veľmi mierny a zároveň pevný... Videla som veľkú obnovu a Cirkev sa vznášala vysoko k nebu.“
„Videla som nového pápeža, ktorý bude veľmi prísny. Prevychová si chladných a vlažných biskupov. Nie je to Riman, ale Talian. Pochádza z miesta neďaleko Ríma, myslím, že pochádza zo zbožného kráľovského rodu. Ale nejakú dobu ešte musí byť mnoho zápasov a bojov.“ (27. Januára 1822)
„Prídu veľmi zlé časy, kedy nekatolíci zvedú na scestie veľa osôb. Výsledkom bude veľký zmätok. Videla som tiež bitku. Nepriatelia boli vo veľkom počte, ale malé vojsko veriacich ich pobilo celé rady. Mária sa počas bitky nachádzala na úpätí pahorku a odela sa do brnenia. Bola to strašná bitka. Nakoniec zostalo len málo verných bojovníkov, ktorí prežili, ale víťazstvo bolo ich.“ (22. Októbra 1822)
„Vidím apoštolov, nie však z minulosti, ale apoštolov posledných časov a zdá sa mi, že pápež je medzi nimi.“
„Židia sa vrátia do Palestíny a pred koncom sveta sa stanú kresťanmi.“
*Poznámky:
1 – vízia chráme svätého Petra v troskách má zrejme symbolický význam. Obraz ničenia chrámu vyjadruje útoky proti viere a úpadok cirkvi, ktorý nastane pred obdobím triumfu a pokoja. S ohľadom na iné početné proroctvá však nemožno vylúčiť, že i Vatikán okúsi materiálne spustošenie
2 – je to jedno z početných proroctiev o veľkom monarchovi, ktorý bude mať problém s nohou a bude krívať
