Chcem pre teba, čo som chcel pre seba

Ježiš predkladá svätej karmelitánke Terézii z Avily „kresťanský program,“ ktorý sa nejednému dnešnému kresťanovi, formovanému skôr súčasnou antropocentrickou psychológiou uspokojovaním svojich potrieb, môže javiť až pohoršujúcim, totiž „program“ milovať v bezútešnom utrpení a skrze nich a neho, kedy dokonca „trápenia sú meradlom Otcovej lásky.“ Ako vraví sám Pán: „Zahľaď sa na tieto (moje) rany – taká je cesta pravdy.“

Jedného dňa mi Pán povedal: „Myslíš si snáď, dcéra, že zásluha spočíva v tom, že sa človek z niečoho teší? Nie, ale v tom, že pracuje, trpí a miluje. Či si nepočula, že svätý Pavol zakúšal nebeské slasti viac než jedenkrát, ale že tiež mnohokrát trpel? 

Uvažuj o mojom živote, ktorý bol stálym utrpením. Nájdeš tam len jedinú radosť – tú na hore Tábor.

Keď kontempluješ moju Matku, ako ma drží v náručí, nemysli, že zakúsila takú slasť bez ťaživej trýzne, lebo môj Otec jej dal do podrobnosti spoznať, koľko budem trpieť, keď začula Simeonovo proroctvo. 

Veľkí svätci vedení Bohom žili v púšti, dali sa na najtvrdšie pokánie, nepočítajúc k tomu tie strašné boje, ktoré museli podstúpiť proti diablovi, aj proti sebe samým, takže dlhé obdobia prežívali bez najmenšej vnútornej útechy.

Ver mi, dcéra, čím viac môj Otec miluje nejakú dušu, tým viac trápenia jej zosiela. Tieto trápenia sú meradlom jeho lásky. Veď, akým spôsobom by som ti mohol ukázať viac lásky, ako že chcem pre teba, čo som chcel pre seba? Zahľaď sa na tieto rany, ktorým sa tvoje bolesti nikdy nevyrovnajú. Taká je cesta pravdy.

Ak budeš o tom presvedčená, budeš mi môcť pomáhať plakať nad záhubou, ktorej idú v ústrety ľudia, ktorých myšlienky, starosti i túžby hľadajú pravý opak.“

Dala som sa do modlitby s takým silným bolením hlavy, že sa mi zdalo nemožné sa modliť. A preto Pán povedal: „Pretože tvoje zdravie ti nedovoľuje so mnou hovoriť, prišiel som ja sám, aby som sa s tebou porozprával a potešil ťa. To je odmena za utrpenie!“

Zostala som sústredená ani nie hodinu a pol, počas tej doby mi povedal veci, ktoré som uviedla a ešte aj iné, bez toho, aby ma obťažovala nejaká roztržitosť. Sama som nevedela, kde som, lebo som bola zaplavená takou silnou radosťou, že to nemožno opísať. K svojmu údivu som zistila, že hlava ma nebolí a mala som až žeravú túžbu trpieť.

Popravde povedané, nikdy som nepočula, že by náš Pán a svätý Pavol mali vo svojom živote iné radosti, než tie v ojedinelých okolnostiach. Pán mi okrem toho povedal, aby som stále mala na mysli slová, ktoré hovoril svojim apoštolom: Služobník nie je viac ako jeho pán.“

Masima

zdroj: Terézia od Ježiša, Nebeské dary