Tajomstvo zjavení v Banneux

0
Zjavenia Panny Márie v malej belgickej dedinke Banneux, ktorá leží niekoľko desiatok kilometrov od Maastrichtu (pri nemeckej hranici), sa vpisujú do obdivuhodnej Božej pedagogiky, ktorá chce pohnúť svedomie ľudí k tomu, aby prijali spásu darovanú v Ježišovi Kristovi. 

Zjavenia v Banneux sa začali v nedeľu 15. januára 1933, 12 dní po poslednom zjavení v Beauraingu, vzdialenom 90 kilometrov. Od 29. novembra 1932 sa tam Panna Mária 26-krát zjavila jednému chlapcovi a piatim dievčatám vo veku 9 až 15 rokov. Zjavenia Panny Márie v Beauraingu a v Banneux cirkevné úrady oficiálne uznali v roku 1949.

Dňa 31. decembra 1932 sa pri zjavení v Beauraingu nachádzal uprostred 12-tisícového zástupu aj kňaz Louis Jamin, farár z Banneux, spolu so svojím bratom, tiež kňazom. Oboch sa hlboko dotklo to, čo prežili, ale mali isté výhrady a pochybnosti. Chceli sa presvedčiť o pravdivosti zjavení, a preto poprosili klauzúrované sestry, aby sa pomodlili novénu k Panne Márii, žeby sa obrátil aspoň jeden neveriaci človeka z Banneux, kde bol veľmi rozšírený ateizmus a agnosticizmus. Bratia Jaminovci chceli takto získať znamenie, ktoré by im potvrdilo pravdivosť zjavení v Beauringu.


Je pozoruhodné, že zjavenia v Banneux sa začali hneď, ako sestry túto novému skončili. O niekoľko dní nato sa ku kňazovi Jaminovi prišiel vyspovedať bývalý ateista, otec dvanásťročnej Marietty Becovej, ktorej sa zjavila Panna Mária. 

Marietta sa narodila 25. marca 1921 na sviatok Zvestovania, ktorý v tom roku pripadol na Veľký piatok. Panna Mária nám posolstvo z Banneux odovzdala práve skrze toto dievča.
Marietta, najstaršia zo šiestich súrodencov, bola zdravé dieťa so silným a rozhodným charakterom. Pomáhala mame pri domácich prácach a v starostlivosti o mladších súrodencov. Jej otec bol ateista a doma vládla atmosféra náboženskej ľahostajnosti.
V mrazivý nedeľný večer 15. januára 1933 okolo 19. hodiny pani Becová pripravovala večeru a jej najstaršia dcéra Marietta sedela pri okne a čakala na návrat desaťročného bračeka Juliána. Netrpezlivo a nahnevane sa pozerala von oknom, pretože bolo už neskoro a brat sa stále nevracal.

V istej chvíli si v záhrade všimla zvláštne svetlo a postavu nádhernej mladej ženy, ktorá sa usmievala s nesmiernou materinskou dobrotou. Celú ju obklopovalo oválne svetlo, mala oblečené biele šaty s belasým pásom a na hlave biely závoj, ktorý jej padal na plecia. Ľahko nadvihnutý lem šiat jej odhaľoval pravé chodidlo, ktoré mala ozdobené zlatou ružou. Na pravom predlaktí jej visel ruženec, ktorý žiaril, akoby bol z diamantov. 

Uchvátená Marietta vykríkla a začala si pretierať oči, aby sa uistila, že to nie je prízrak. Nádherná pani však nezmizla, ale ďalej sa na ňu pozerala s nesmiernou láskou a usmievala sa.

„Mama, v záhrade je nejaká krásna žena!“ vykríklo dievča.
Pani Becová sa pozrela von oknom a k svojmu prekvapeniu uzrela žiarivú postavu, ale jej črty nevidela. Prestrašená skríkla: „Je to čarodejnica“ a zaclonila okno.
Ale Marietta, ktorá videla všetky detaily, záves odtiahla a rozhodne povedala: „To je určite Panna Mária. Usmieva sa na mňa a je prekrásna.“
Treba spomenúť, že Božia Matka sa v Banneux zjavila oblečená rovnako ako v Lurdoch.

Marietta, očarená krásou Panny Márie, sa prestala báť. Vzala ruženec, ktorý pred niekoľkými dňami našla náhodou ležať na ceste, a začala sa modliť Zdravas’, Mária, pričom sa pozerala na žiarivú postavu Panny Márie, ktorej pery sa takisto pohybovali.
Keď sa pomodlila niekoľko desiatkov, v istej chvíli Pani pohybom prsta pravej ruky začala privolávať Mariettu k sebe.
Dievča pobehlo a chcelo vyjsť von, ale matka jej to prísne zakázala a zamkla dvere. Dievča sa rýchlo vrátilo k oknu, ale Pani tam už nebola.
Marietta si kľakla a dlho sa modlila ruženec. Takto prebehlo prvé z ôsmich zjavení Panny Márie v Banneux. Zjavenie sa zopakovalo až po troch dňoch.
Medzitým išla Marietta prvý raz po niekoľkých mesiacoch na svätú omšu aj na vyučovanie náboženstva a bola celkom zmenená a veľmi dobre pripravená na skúšanie, čo kňaza aj všetkých ostatných veľmi prekvapilo.

Osemnásteho januára o siedmej večer Marietta nečakane vyšla z domu. Bola tmavá, mrazivá noc. Znepokojený otec vyšiel za ňou a uvidel, ako si jeho dcéra kľaká pri chodníku a začína sa modliť ruženec. Chcel ju prinútiť, aby sa vrátila domov, ale dievča vôbec nereagovalo. Nevedel prečo, ale nemohol k nej prísť a násilne ju vziať so sebou.
V istej chvíli dievča zdvihlo ruky, aby privítalo Pannu Máriu, ktorej žiarivá postava sa pred ňou zjavila. Stála na sivom oblaku nízko nad zemou.
Mariettin otec zjavenie nevidel. Bol rozčúlený a začal kričať: „Čo si sa zbláznila?! Okamžite sa vráť domov!“ Pán Beco inštinktívne cítil, že s jeho dcérou sa deje niečo nevysvetliteľné. Na bicykli sa vybral ku kňazovi, aby mu oznámil, čo sa deje. Ale keďže kňaz na fare nebol, vzal so sebou svojho bratranca a jeho jedenásťročného syna.
Keď prišli do domu Becovcov, zistili, že Marietta ešte stále kľačí a modlí sa, zahľadená na Pannu Máriu, ktorú ostatní nevidia.
Božia Matka sa na dievča usmievala s materinskou láskou. V istej chvíli dala Mariette rukou znamenie, aby išla za ňou. Dievča bez váhania vykročilo za Pannou Máriou, ktorá, vznášajúc sa na oblaku, vyviedla Mariettu von zo záhrady na miesto, kde sa nečakane zjavil prameň s tečúcou vodou. Božia Matka Mariette prikázala, aby ponorila ruky do pramenistej vody, a povedala jej: „Tento prameň má byť zachovaný pre mňa.“ Potom dodala: „Au revoir. Bon soir.“ (Dovidenia. Dobrú noc.) 
V tej chvíli sa videnie skončilo. Boli pri ňom Mariettin otec a jeho bratranec so svojím jedenásťročným synom. Celé videnie trvalo asi 35 minút. Keď sa skončilo, všetci traja svedkovia pribehli k Mariette, ktorá vyzerala, akoby sa prebrala z tranzu.

Nasledujúci deň, vo štvrtok 19. januára o 7. hodine večer Marietta vyšla z domu a po niekoľkých desiatkach metrov si kľakla do snehu a začala sa modliť.
Po tom, ako sa pomodlila dva desiatky ruženca, s veľkou radosťou povedala: „Ó, ona je tu“ a opýtala sa: „Kto si, krásna Pani?“
Panna Mária jej odpovedala: „Som Božia Matka chudobných.“ Po týchto slovách zaviedla Mariettu k prameňu, pričom za ňou kráčala skupina mlčiacich pozorovateľov.
Keď si Marietta kľakla k prameňu, znova sa opýtala: „Prečo si včera povedala, že tento prameň má byť zachovaný pre mňa? Prečo pre mňa?“
Pannu Máriu zjavne pobavilo to, že Marietta vztiahla tieto slová na seba. S úsmevom jej odpovedala: „Tento prameň má prinášať úľavu chorým a má byť zachovaný pre všetky národy. Budem sa za teba modliť. Au revoir.“ Vzniesla sa do výšky a začala sa pomaly vzďaľovať, až celkom zmizla. Takto sa skončilo tretie zjavenie, ktoré trvalo 7 minút.

Po druhom zjavení začal Mariettin otec čoraz viac veriť v autentickosť zážitkov svojej dcéry. 20. januára večer vyšla Marietta z domu, kľakla si na štrkovej ceste a začala sa modliť ruženec. V istej chvíli s detskou jednoduchosťou a radosťou vykríkla: „Je tu“ a opýtala sa Panny Márie, čo si praje. Božia Matka jej odpovedala: „Želám si, aby tu postavili malú kaplnku.“

Počas nasledujúcich večerov vychádzala Marietta von, kľakala si na chodník a modlila sa dva alebo tri ružence, ba niekedy až sedem alebo osem, ale Panna Mária neprichádzala.
Nakoniec si pomyslela, že zjavenia sa skončili, ale aj napriek tomu každý deň chodila modliť sa na miesto zjavení.
Spočiatku Mariettu sprevádzalo veľa ľudí, ale po niekoľkých dňoch zostala sama. Iba občas s ňou išiel otec.
V dedine vládla skeptická nálada. Príbuzní na Mariettu kričali, aby sa prestala po večeroch dlho modliť v mraze a v snehu. Dievča však aj napriek tomu nasledujúce tri týždne vychádzalo von a modlilo sa, až nakoniec s bolesťou povedalo: „Ani dnes večer neprišla.“
Deti sa jej v škole vysmievali. Mariettin otec, ktorý sa obrátil a po desaťročiach išiel na spoveď, bol obeťou výsmechu miestnych socialistov.

V sobotu 11. februára na 75. výročie lurdských zjavení večer o 19. hodine Marietta ako zvyčajne kľačala na ceste pred domom a modlila sa ruženec. Bol s ňou jej otec a päť ďalších ľudí. Po tom, ako sa pokľačiačky pomodlila ruženec, vstala a modlila sa ďalej. V istej chvíli uvidela Pannu Máriu a padla na kolená.
Nepoškvrnená Panna zaviedla dievča k zázračnému prameňu. Marietta si kľakla, ponorila ruky do vody a prežehnala sa. Vtedy jej Panna Mária povedala: „Je viens soulager la souffrance.“ (Prichádzam, aby som priniesla úľavu v utrpení.) Videnie trvalo asi 10 minút.
Na záver Nepoškvrnená Panna dievčaťu povedala: „Au revoir“ a pomaly zmizla, vzďaľujúc sa smerom na juhovýchod.
Ešte v ten istý večer išla Marietta so skupinou ľudí na faru, aby všetko podrobne vyrozprávala kňazovi Jaminovi. Až vtedy sa dozvedela, že na ten deň pripadá 75. výročie zjavení Panny Márie v Lurdoch.

Ďalšie, šieste zjavenie sa uskutočnilo až 15. februára. Kňaz Jamin Mariette prikázal, aby poprosila Pannu Máriu o znamenie.
Hneď na začiatku zjavenia sa dievča opýtalo: „Najsvätejšia Panna, pán farár mi povedal, aby som ťa poprosila o nejaké znamenie.“
Panna Mária sa usmiala a odpovedala: „Uverte mi a ja uverím vám. Veľa sa modlite. Au revoir.“ 
Po jej odchode začala Marietta nahlas plakať. Dievča nikdy nedostalo uistenie, že Panna Mária opäť príde. Nedostala nijaké znamenie, ale iba príkaz: „Verte mi.“

Ďalšie, siedme zjavenie sa udialo 20. februára. Po tom, ako sa Marietta pomodlila ruženec, sa jej zjavila Panna Mária a povedala jej: „Milovaná dcérka, veľa sa modli. Au revoir.“

Zjavenia sa definitívne skončili 2. marca. V ten večer padal hustý dážď. Marietta nebrala ohľad na zlé počasie, vyšla von, kľakla si a začala sa modliť ruženec.
Počas tretej časti ruženca v istej chvíli prestalo pršať a na nebi sa ukázali hviezdy. Zjavila sa Panna Mária. Tento raz sa neusmievala, ale mala na tvári smútok.
Povedala: „Som Matka Spasiteľa, Božia Matka. Moje drahé dieťa, veľa času venuj modlitbe.“ Nakoniec Mariettu požehnala znamením kríža a rozlúčila sa s ňou slovami: „Adieu!“ 
Dievča pochopilo, že je to posledné zjavenie a veľmi sa rozplakalo, že už viac na zemi Pannu Máriu neuvidí. Len čo sa zjavenie skončilo, obloha sa pokryla mrakmi a začal padať silný dážď.
Marietta, podobne ako Bernadetta v Lurdoch, bola jediným človekom z Banneux, ktorý sa stretol s Pannou Máriou.
V Lurdoch bola potvrdená dogma o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie a v Banneux najstaršia dogma, že Panna Mária je Božou Matkou – Theotokos („Som Matka Spasiteľa, Božia Matka“).
Na rozdiel od Lúrd a od Fatimy sa zjavenia v Banneux udiali v noci a bolo pri nich prítomných málo ľudí. Panna Mária pripomenula, že je Matkou chudobných, že prichádza, aby priniesla ľuďom úľavu v utrpení a že dáva zázračný prameň pre všetky národy. Toto veľmi jednoduché posolstvo Božej Matky z Banneux doplnili zjavenia v Amsterdame.

Masima
Tags

Zverejnenie komentára

0 Komentáre
Prosím nespamujte. Všetky komentáre sú spravované Adminom. *Please Don't Spam Here. All the Comments are Reviewed by Admin.
Zverejnenie komentára (0)
To Top