%20(1).jpg)
Svätý Mikuláš z Tolentína (1245–1305) patril v 16. – 18. Storočí k najviac uctievaným svätým Európy a Ameriky. Pápež Bonifác IX. Oficiálne vymenoval tohto veľkého svätca a divotvorcu za patróna duší v očistci, čo pápež Lev XIII. v roku 1884 opätovne potvrdil.
Mikuláš sa narodil okolo roku 1245 v malej talianskej dedinke Sant‘ Angelo v Pontane, v blízkosti Loreta. Za svoje meno vďačí svätému Mikulášovi z Bari, ktorý vypočul modlitby jeho bezdetných rodičov. S ich súhlasom vstúpil 12-ročný Mikuláš k pustovníkom – augustiniánom, kde sa mu dostalo duchovnej a intelektuálnej formácie. Len čo bol ako 25-ročný vysvätený za kňaza, s oduševnením začal vykonávať službu kazateľa a spovedníka. Viedol veľmi prísny asketický život, a to v pastorácii prinášalo bohaté ovocie. Jeho slová sa dotýkali priamo ľudských sŕdc a mnohí svoj život zmenili. Mikuláš bol živým príkladom slúžiaceho mnícha, a preto mu na niekoľko rokov zverili úlohu novicmajstra.
Keď ako 30-ročný kňaz prišiel do Tolentina, mnohí, ktorí počúvali jeho kázne, sa aj tu v krátkom čase obrátili. Popritom sa obetavo staral o chudobných a chorých, pre ktorých chodil dokonca aj žobrať. Práve oni sa neraz stali svedkami zázrakov, ktoré sa udiali na jeho príhovor.
Obzvlášť rád mal duše v očistci. Hoci v jeho dobe nebolo bežné slúžiť sv. omšu každý deň, on mal mimoriadne povolenie denne obetovať sv. omšu za duše v očistci. Súviselo to s tým, čo zažil ako mladý kňaz v istú sobotňajšiu noc.
Prišla k nemu jedna duša z očistca a úpenlivo ho prosila: „Som tvoj zosnulý spolubrat Pellegrino z Osima. Pre svoje hriechy by som bol navždy zatratený, ale Božie milosrdenstvo ma zachránilo. V tomto ohni teraz prežívam dlhé a bolestivé očisťovanie. Zaprisahám ťa, odslúž zajtra zádušnú sv. omšu za zomrelých, aby sa nám dostalo uľahčenia v našich mukách.“
Keďže páter Mikuláš mal v nastávajúcom týždni slúžiť všetky sv. omše na úmysly kláštora, nemohol svojmu zosnulému spolubratovi žiadanú pomoc prisľúbiť. Brat Pellegrino však vzlykajúc nástojčivo prosil: „Otče, tak poď so mnou a uvidíš, aké je to nevyhnutné, prosiť a orodovať za nás.“
Mikuláš z Tolentina cítil, ako bol premiestnený do očistca. Tam uzrel rozľahlú rovinu, kde duše rôzneho veku a stavu prechádzali morom ohňa v bolestnom očisťovaní. Vtom začul slová svojho spolubrata: „Pozri, to sú tí, ktorí ma za tebou poslali. Ty si Bohu veľmi milý, a preto pevne dôverujeme, že tebou odslúžená svätá omša nás oslobodí od našich múk.“
Hlboko rozrušený týmto videním sa Mikuláš hneď ráno odobral k svojmu predstavenému a vyprosil si povolenie, slúžiť sv. omšu za duše v očistci počas celého týždňa. Vrúcne sa za duše v očistci modlil a konal pokánie.
Na konci týždňa prišiel brat Pellegrino opäť k svojmu dobrodincovi, teraz však zahalený vo svetle. Mikulášovi ďakoval za jeho vzácnu pomoc, lebo vďaka nej bol z očistca vyslobodený nielen on, ale aj väčšina duší z vízie mladého augustiniána. Ešte veľakrát sa prísnemu askétovi Mikulášovi zjavili duše z očistca a zverovali sa do jeho modlitieb.
