%20(1).jpg)
Boh mi ukázal, že vie využiť aj moje zlyhania
Ako otec som bol hrdý na to, že moje deti vedia, aké televízne programy a filmy by mali sledovať. V mojom živote však bol čas, keď som nepraktizoval to, čo som hlásal.
Bolo to náročné obdobie, keď som mal veľa povinností. Pravidelne som robil nadčasy. Navštevoval som podujatia, ktoré mali deti v škole, a pomáhal som vo farnosti. Takýto nabitý program mi nedovoľoval, aby som si odpočinul.
Napokon som si našiel čas na oddych: keď už manželka a deti spali, neskoro v noci som sledoval filmy v televízii. Mnohé kanály vynechávajú sexuálne scény. Preto ma prekvapilo, keď som vo videopožičovni zbadal film, ktorý som sledoval v televízii – pre nahotu bol označený ako film pre dospelých. Požičal som si ho. Potom som našiel aj ďalšie filmy so sexuálnym obsahom a pravidelne som ich pozeral. Požičané videá som skrýval pod sedadlom nášho auta. Keď všetci zaspali, stále dokola som si ich púšťal.
Na začiatku bola moja závislosť od pornografie podobne ako rakovina malá. Neriešil som ju a stále viac ma pohlcovala. Až kým raz dcéra v našom aute nehľadala materiály pre skautky.
Bola sobota a ako vášnivý golfista som šiel na golfové ihrisko so susedom. Dosiahol som najlepšie osobné skóre a s radosťou som chcel o tom povedať rodine. Prišiel som domov, nechal som pálky v garáži a bežal do kuchyne. Vtedy som zbadal manželku a na stole ležalo video. Povedala mi, že dcéra plače vo svojej izbe. Dala video mojej manželke so slovami: „Myslela som si, že otecko je lepší.“ Moja eufória z golfu sa hneď zmenila na pocit, ako keby mi do srdca vrazili dýku. To najťažšie, čo som musel urobiť, bolo ísť do dcérinej izby, poprosiť o odpustenie a sľúbiť jej, že sa takéto správanie už nebude opakovať. Prestal som si požičiavať filmy, šiel som na spoveď a veril som, že mi Boh odpustil. Mal som šťastie, že mi odpustili aj deti a manželka. Jeden človek mi však neodpustil: ja. Ďalších desať rokov, keď som sa pozeral každý deň do zrkadla, videl som na čele slovo „pokrytec“. Bol som zhnusený sám zo seba. Mal som pocit viny a hanby za to, že som neviedol život, aký som hlásal. Bez ohľadu na to, čo som povedal alebo urobil, povedomie o tom, čo som urobil, bolo vryté do srdca.
Jedného dňa mi zatelefonoval priateľ, ktorý vedel, čo som zažil. Povedal mi, že v arcidiecéze vzniká projekt zameraný na uzdravenie z pornografie. Povedal mi, že hľadajú človeka, ktorý by svoj príbeh rozpovedal pred kamerou. Video chceli premietať pri všetkých svätých omšiach na Prvú pôstnu nedeľu. Spýtal sa: „Bol by si ochotný povedať svoj príbeh?“ Myslel som si, že v arcidiecéze ma budú poznať ako „pána pornografie“.
Nechcel som, aby sa do katolíckeho sveta dostala chvíľa, na ktorú som vôbec nebol hrdý. Porozprávali sme sa o tom a svojho priateľa som sa spýtal, čo by robil na mojom mieste.
Po krátkej chvíľke ticha odpovedal: „Najprv by som sa modlil. Potom by som urobil to, čo by urobil Ježiš.“
Prijal som jeho radu a porozprával som sa s Ježišom. Povedal som mu, že si uvedomujem, že nie som žiadny hrdina. Nikdy mi nepostavia sochu za to, že som viedol krajinu vo vojne. Nepomenujú po mne žiadnu budovu za to, že som našiel liek na nevyliečiteľnú chorobu.
Povedal som Ježišovi: „Ak však nemôžeš použiť moje úspechy, dávam ti povolenie, aby si využil moje zlyhania.“
Spomenul som si, že Ježiš dovolil Otcovi, aby využil jeho zdanlivú porážku – smrť na kríži –, aby priniesol vzkriesenie a nový život. V tejto milostivej chvíli som si konečne odpustil. Ťažko sa dá opísať obrovské bremeno, ktoré mi spadlo z pliec! Po modlitbe som vedel, čo odo mňa Ježiš chce. Poradil som sa manželkou a deťmi a súhlasil som, že svoj príbeh rozpoviem pred kamerou.
Keď video premietali pri svätých omšiach po celej arcidiecéze, jeden muž, ktorý ho videl, sa práve dostal z väzenia. Bol tam pre zločiny spojené s pornografiou. Hneď sa stal členom podpornej skupiny a neskôr založil neziskovú organizáciu, ktorá pomáha ľuďom v podobnej situácii. A to je len jeden z plodov tohto videa!
Duch Svätý pôsobí zvláštne. Onedlho po tom som mal pri modlitbe nečakané zjavenie. Desať rokov som si myslel, že som pokrytec, lebo som hovoril, že žijem čistým životom, hoci som potajomky sledoval porno. Duch Svätý mi však ukázal, že moje skutočné pokrytectvo je niekde inde. Spočívalo v tom, že hoci som svoj hriech vyznal a prijal som Božie odpustenie, nechcel som odpustiť sám sebe. Bol som pokrytec, lebo svoju vlastnú predstavu o odpustení som povýšil nad Spasiteľovo odpustenie. Keď som si to konečne uvedomil, prijal som Božie odpustenie ako skutočné a úplné. Boh mi odpustil vďaka Ježišovej smrti. Prijal som to pokáním.
Ježiš učil svojich učeníkov o odpustení takto: „Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6, 15). Teraz už viem, že mám odpustiť aj sám sebe. Je to ťažké, ale pripomínam si, že neexistuje taký veľký hriech, ktorý by Ježiš nechcel a nedokázal odpustiť. Práve preto zomrel na kríži: aby sme sa mohli vrátiť k Otcovi! A keďže vedel, že budeme hrešiť, dal nám sviatosť zmierenia. Veľmi sa mu páči, keď sa tam stále znova a znova vraciame, aby sme prijali jeho odpustenie.
Frank Boos
