Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Eucharistia

[Eucharistia][bsummary]

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][bsummary]

Novéna

[Novéna][twocolumns]

Očistec

[Očistec][bsummary]

Víťazka nad silami zla

Talentovaný akademický maliar Adam Chmielowski (1845-1916), neskôr brat Albert, zakladateľ sivých bratov a sestier, dokázal nielen „vmaľovať“ trpiacu Kristovu tvár do sŕdc žobrákov. 
Aj pre svojho poľského rodáka, pápeža Jána Pavla II., ktorý ho v roku 1983 blahorečil a v roku 1989 svätorečil, sa stal pomocníkom na ceste ku kňazstvu. 

Vo svojej knihe Vstaňte a poďme! o tom Svätý Otec napísal: „Mimoriadne miesto v mojich spomienkach a ešte viac v mojom srdci má brat Albert. Jeho osobnosť ma fascinovala. V ňom som videl príklad, akoby presne „ušitý na moju mieru“: vzdal sa umenia, aby sa stal sluhom chudobných a tulákov. Jeho príbeh mi veľmi pomohol pri rozhodnutí zanechať umenie a divadlo a vstúpiť do seminára.“ 

No aj tento „svätý apoštol chudobných“ musel najprv nájsť svoju vlastnú cestu povolania. A pri tom zohrala veľmi dôležitú úlohu Panna Mária.
Ako mladý študent umenia spoznal Adam Chmielowski v roku 1868 v Krakove, v poľskom Centre pre umenie a kultúru, manželov Siemienskych. Často býval hosťom v známom salóne svojho mecenáša Luciana Siemienskeho, excelentného rozprávača a profesora filozofickej fakulty, a jeho urodzenej manželky Lujzy. 
Ešte aj po dlhých rokoch, keď bol Adam už dávno bratom Albertom, hovoril s dojatím o pani Siemienskej, ktorá sa pre neho ako hlboko veriaca a horlivá mariánska ctiteľka stala duchovnou dobrodinkou. 

Lucian Siemienski síce nevylúčil Boha zo svojho života, no ako muž svojej doby a svojej vrstvy zvedavo sledoval rôzne špiritistické duchovné prúdy zo Západu. Chodieval síce v nedeľu do kostola, no večer trávil na špiritistických schôdzach so svojimi priateľmi – maliarmi, básnikmi, hercami a spevákmi. 

Ani Adam – veriaci, ale sotva praktizujúci – neodmietal účasť na týchto stretnutiach. Lujza Siemienska naproti tomu veľmi trpela, že Lucian a jeho hostia sa nadšene oddávali týmto nebezpečným praktikám vyvolávania duchov. Obrátila sa na svojho spovedníka, a ten jej poradil: 
„Vezmite si s dôverou do rúk ruženec a pokojne sa modlite, no nemiešajte sa pritom do ich seáns.“ 
Čo sa potom udialo, to opísal brat Albert o niekoľko rokov neskôr: „Raz sme sedeli okolo veľkého dubového stola, ktorý bol taký ťažký, že sotva by ho dvaja muži vedeli posunúť z miesta. No pod našimi prstami sa začal hýbať, kývať a točiť. 
Odpovedal na naše otázky krátkym, silným klopaním. Ešte nikdy doteraz nereagoval až takýmto spôsobom. 
Pani Siemienska pokojne sedela v jednom okennom výklenku a modlila sa ruženec. 
My sme sa naproti tomu pohybovali s týmto diabolsky a divoko sa otáčajúcim stolom po celej miestnosti. Nakoniec to pani Siemienska už nevydržala. 
Zrazu vstala, podišla k nám a svoj ruženec hodila do stredu točiaceho sa stola. Počuli sme niečo ako výstrel z pištole a stôl náhle a nečakane zastal. 
Keď sme opäť zapálili svetlá, videli sme, že bol v strede rozlomený na dvoje: masívna dubová platňa bola po celej dĺžke svojho priemeru prasknutá, hoci zospodu ju držali dokopy železné svorky. Od tohto dňa sme sa už nikdy nezabávali vyvolávaním duchov.“ 

Aký dôležitý však bol tento zážitok pre Adamovu budúcnosť! Jeden jednoduchý ruženec premohol neviditeľnú démonickú moc!

vložil: SiMa

zdroj: Maria Winowska

Žiadne komentáre: