... a vtedy k nej prichádzali duše z očistca

„Nahliadnuť do Božieho Srdca, to sa svätá Anna Schäfferová naučila v dielni svojho utrpenia. Pritom spoznala, že Božia láska prináša útechu, ktorá vzrastá, keď ju človek daruje ďalej.“ (Pápež Benedikt XVI. v nedeľu 21. októbra 2012 pri svätorečení povedal o novej bavorskej svätici z diecézy Regensburg) Anna túto útechu s radosťou rozdávala všetkým; živým, ale aj dušiam v očistci.
 

„Schreiner-Nandl z Mindelstettenu, stolárovo dievča z Mindelstettenu“, ako ľudovo s láskou Annu Schäfferovú (1882–1925) nazývali, sa chcela už v mladosti stať misijnou sestrou. No po tragickom pracovnom úraze, pri ktorom si ako 18-ročná slúžka obarila nohy vriacou lúhovou vodou na pranie, ostala až do svojej smrti pripútaná na lôžko a odkázaná na opateru druhých.

Lôžko sa jej tak stalo kláštornou celou a utrpenie misijnou službou. Najhlbším prameňom sily sa jej v nasledujúcich dvadsiatich piatich rokoch stalo každodenné sv. prijímanie, „slnko môjho života“, ako sama hovorievala. Takto posilnená prijímala táto skrytá stigmatizovaná zmierna obeta vo svojej komôrke tisícky návštevníkov, ktorí u nej dostali radu a našli pomoc v najrozličnejších trápeniach. Prostredníctvom svojich listov súčasne utešovala nespočetné množstvo chorých a trpiacich.

V noci, keď od bolesti nemohla spávať, sa v duchu preniesla pred Najsvätejšiu Sviatosť, aby si vykonala hodinu zmiernej modlitby. A vtedy k nej prichádzali duše z očistca. 

„Ježiš môj, milosrdenstvo pre všetkých! Ja na vás nezabudnem!“ Takto a podobne sa modlievala a často duchovne smädná dlho prosila, aby pre Ježiša „pomohla zachrániť veľký zástup duší.“

Duše z očistca jej dali poznať: „V tom okamihu, keď sa zo skrúšeného srdca za nás obetujú strelné modlitby, ... dostávame veľkú útechu a úľavu.“

Vo svojom takzvanom „zošite snov“, ktorý si viedla na pokyn svojho duchovného vodcu, sa nachádzajú záznamy jej mystických skúseností a vízií, ktoré nazývala jednoducho „sny“. Pod názvom U duší z očistca opísala Anna svojím jednoduchým, prirodzeným spôsobom, aký účinok na duše v mieste očisťovania malo jej utrpenie a modlitby.

„V piatok 19. apríla 1918 sa mi ráno snívalo, že som bola v kostole a kľačala pred hlavným oltárom pred eucharistickým Ježišovým Srdcom a dlho som sa modlila. Zrazu bolo všetko veľmi svetlé a ja som videla Najsvätejšie Srdce v neopísateľnom lesku a ohnivej žiare; neprestávala som sa vo sne modliť, Ježišovi som odporúčala mnoho duší a modlila som sa za nich. A zakaždým, keď som orodovala za konkrétnu dušu – medzi nimi aj za duše mnohých známych –, vyšiel z Najsvätejšieho Ježišovho Srdca lúč až na miesto, kde bola tá duša, a ja som v tom istom okamihu dušu aj videla. A vo sne som sa modlila: ‚Ježiš môj, milosrdenstvo!‘ Naraz som bola obklopená množstvom iných duší a aj vo sne mi bolo jasné, že sú to duše z očistca. A všetky mi hovorili: ,Za mňa tiež!‘ Bolo ich veľmi veľa a ja som ich pohľadom ani nemohla zachytiť. Okolo mňa bol taký nával, že som aj vo sne cítila strach, a znova som sa modlila: ‚Ježiš môj, milosrdenstvo!‘ A zo svätostánku vyšlo znova také nádherné svetlo, až som si pomyslela, že ním musí byť osvetlená celá zem, ... a v tom okamihu som sa prebudila.“

Bezprostredne po jej smrti (zomrela ako 43-ročná) si ju začali uctievať ako ľudovú sväticu. Tisícky ľudí, zblízka i zďaleka, počas celého roka prichádzajú k jej hrobu s prosbami i s ďakovaním.

Do jej svätorečenia v roku 2012 bolo oficiálne zaznamenaných 23 000 vypočutých modlitieb, medzi nimi aj nápadné zázraky uzdravenia.

 Masima