Liečiteľstvo - pravdivý príbeh

Tento príbeh, ktorý som prežil, je pravdivý. Píšem ho preto, aby som svojím svedectvom pomohol ľuďom, ktorí sa zaoberajú otázkou, či je liečiteľstvo dobré alebo zlé. Veriacim i neveriacim tento príbeh tiež môže pomôcť.

Začalo sa to vlastne mojím odpadnutím od viery, keď som ako dieťa prestal v čase komunizmu navštevovať náboženstvo a kostol.

Pozvoľna som zistil, že keď nechodím do kostola, nič sa nedeje a život ide ďalej. Začal som športovať, v športe sa mi veľmi dobre darilo a začal som žiť naplno svetsky. Toto odpadnutie však malo dôsledky, na ktoré som prišiel až po 20 rokoch. A vďaka Bohu, že ma nestretla v tomto období nejaká smrteľná príhoda, napr. autohavária atď., pretože dnes už viem, že zrejme by moja duša nešla k Bohu, ale do večného zatratenia. Tieto dôsledky sa začali prejavovať tak, že som začal veriť horoskopom, veril som v liečiteľstvo, dával som si veštiť z ruky i predpovedať budúcnosť. Tieto dôsledky odpadnutia od viery v mojom prípade vyústili hlavne do toho, že som bezvýhradne veril ľuďom, ktorí sa venovali liečiteľstvu, psychotronike, akupunktúre, joge, makrobiotike. 

A pretože z vrcholového športu som si privodil zdravotné ťažkosti a bolo pohodlnejšie ísť k liečiteľovi než absolvovať lekárske vyšetrenia, vyskúšal som kdejakého liečiteľa.

Problém bol v tom, že mi ani jeden nepomohol. Až som natrafil na človeka, ktorý mi síce tiež nepomohol, ale stal sa mojím veľmi dobrým priateľom. V tom čase už som podnikal popri zamestnaní. Mal som už slušné peniaze i založenú firmu a svojho priateľa som zamestnal vo firme, kde sa venoval výlučne liečiteľstvu. 

Bol som spokojný, lebo som si myslel, že i popri podnikaní sa dá pomáhať ľuďom. Po nejakom čase môj priateľ s pomocou jedného katolíckeho kňaza zistil, že toto jeho liečiteľstvo je okultnej povahy a na dvere svojej ordinácie napísal, že už liečiteľstvo robiť nebude a bude sa nad ľuďmi modliť. Samozrejme, ak som ja mal nejaký problém, prišiel sa nado mnou pomodliť a všetko išlo ako po masle ďalej.

Zašlo to až tak ďaleko, že môj priateľ odporúčal, kto sa do firmy prijme, s poznámkou: „Len si sem vezmi niekoho iného a uvidíš, ako sa ti to tu rozloží.“ 

Priateľ tiež predpovedal, aký bude obrat vo firme, aké budú objednávky, a všetko to pomerne vychádzalo. 

Vo firme sa každý deň ráno všetci modlili, aby nás Boh požehnal. U mňa samého sa postupom času tiež objavili liečiteľské schopnosti. Prosto, postupne to od môjho priateľa začalo tiež prechádzať na mňa.

Postupom času som však zistil, že som na svojho priateľa silne a veľmi nezdravo napojený. Bez neho som neurobil žiadne väčšie rozhodnutie a prakticky som ho vo všetkom poslúchal, veriac, že - ako on sám hovorieval vykonáme pre Boha veľké dielo. 

A tak som doma vo všetkom začal vidieť zloducha, ak moja žena mala iný názor, a vzťah medzi mnou a ženou dostával veľké trhliny. Mimochodom - máme Bohom posvätené manželstvo. 

Moja žena správne vycítila, že môj priateľ má na mňa až nezdravý vplyv a to nás začalo rozdeľovať. Teda, základ Cirkvi - rodina začala u nás pozvoľna dostávať trhliny. Môj priateľ to vysvetľoval nedostatkom viery mojej ženy. A tak to šlo ďalej, až sme raz išli sami so ženou k jednému kňazovi, ktorý nám povedal, že z nášho počínania pociťuje veľkú úzkosť. 

Pretože som tomu kňazovi veril, podnikol som striktné kroky, ktoré viedli k ukončeniu liečiteľstva vo firme. Môj priateľ s tým tiež súhlasil. 

Polročnú lehotu nečinnosti v liečiteľskej praxi, ktorú nám navrhol tento kňaz, som využil na revidovanie doterajších praktík. A s hrôzou som pozoroval, čo sa vlastne tu u nás dialo. Tieto okultné praktiky dostali síce jemnejšiu formu, no vykonávali sa vlastne ďalej. Dalo sa to poznať po „ovocí“. Ľudia, ktorí tam chodili, neboli slobodní, ale boli stále viac a viac závislí od môjho priateľa.

Naša rodina sa po tomto oddelení začala stmeľovať. S našimi kňazmi som zas vytvoril dobré vzťahy, ktoré predtým neboli dobré. Postupne, ako keby mi „spadli šupiny z očí“, som prichádzal na hŕbu ďalších nenormálností, ktoré vyplávali na povrch. Zabralo by to ešte veľa papiera, ale to najdôležitejšie je napísané. 

Zostalo mi však veľké poučenie: Po prvé: aké dôsledky má odpadnutie od viery, keď človek zabudne na Boha a radšej dôveruje človeku.

Po druhé: aké nebezpečné je otvoriť sa okultným praktikám, akou nesporne liečiteľstvo je. Podľa vonkajších skutočností je ťažko rozpoznateľné, či ten uzdravovací akt je od Boha, alebo od zloducha. 

Normálny človek vidí skutočnosť - že to funguje, ale už málokto verí, že to nie je od Boha. A tak nachádzame mnoho ľudí, ktorí majú strach, úzkosti, depresie, často títo ľudia nevydržia v kostole ani stáť. 

V mojom prípade sa stalo, že prenos okultizmu nevdojak z oboch strán začal postupne vykonávať svoje dielo, a pritom sme si obaja mysleli, že robíme pre Boha veľkú vec. 

Vďaka Bohu za kňaza, ktorý správne rozlíšil, že toto dielo nie je od Boha, i keď to tak jasne zvonku vyzeralo.

Masima