Nedeľa Krista Kráľa

Posledná nedeľa v  cirkevnom roku, Nedeľa Krista Kráľa, je čas pripomenúť si, že čas, veda, šport, kultúra nám pripomínajú žiť v  prítomnosti Ježiša Krista, ktorému právom patrí naša úcta, vernosť, láska...

Kristus Kráľ. Titul, ktorý i napriek tomu, že kráľovské tituly zanikajú, skôr patria do minulosti, Cirkev si pripomína titul, ktorý nestráca na aktuálnosti, hodnote, význame pre nás, ktorí veríme v Ježiša Krista.

Spomeňme si na knihu Marka Twaina, Kráľ a žobrák. Dej knihy hovorí, ako sa dvaja chlapci, ktorí sa na seba podobajú, navzájom vymenia, zmenia miesto, kde dovtedy žili. Chlapec Eduard, knieža Welsu, si zamení miesto s Tomom Canty, ktorý je chudobným chlapcom z uli- ce. Čo dokáže zámena šiat? Zmení sa tým celý ich život. 

Tom spozná prepych, pohodlie, ničnerobenie a iné, a Eduard spozná biedu, hlad, špinu detí a ľudí poddaných.

Keď dôjde znova k  zámene, majú obaja skúsenosti, o  ktorých by sa im ani nesnívalo. Preto keď sa Eduard stane kráľom Anglicka, mal skúsenosti, ktorým by ho nenaučili učitelia. 

Službu bratom a sestrám, nerobíme to pre nejaké kráľovské insígnie pozemského kráľa. Tie totiž časom hoci budú mať historickú, materiálnu či inú cenu, neznamenajú nič proti tomu, čo nás spája s Kristom Kráľom. Sú to viera, nádej a láska. Kráľovské insígnie ešte tak môžu zaujímať zberateľov pokladov na zemi. 

Dnes skôr sa ľudia obzrú za novou značkou auta ako za tým, čo králi držali v rukách, keď vykoná-vali úrad. Nás však zaujímajú slová Pána Ježiša, slová, ktoré voláme „ústavný sociálny zákon Cirkvi“. Ježišove slová – chudobných budete mať stále medzi sebou (porov. Mt 26,11), jasne hovoria, na čo kresťan katolík nesmie zabudnúť. 

Kristus s tŕňovou korunou na hlave a oblečený do purpurového plášťa vojaka, aj dnes viac znamená ako ceremónie pri návštevách rôznych korunovaných a nekorunovaných hlavách. Ježišovo kráľovstvo totiž nie je z tohto sveta. A predsa, rozhoduje náš postoj k Bohu, blížnym i k nám samým. Ježiš sa o nás stará viac ako akýkoľvek vladár, prezident, predseda či generálny tajomník ktoréhokoľvek štátu na zemi. 

Kto nám dá pravú nádej, istotu, povie pravdu, prejaví lásku? Mocní tohto sveta? Tí, čo si uzurpujú moc? Iste nie! Je to Kristus Kráľ, pre ktorého aj dnes mnohí zomierajú, pretože on je cesta, pravda a život. On jediný môže dať večnú odmenu tým, ktorí vytrvajú s ním až do konca. Tomuto Kráľovi chceme slúžiť.

Áno naše skutky, stav našej duše rozhodne o našej večnej odmene a treste. Pri každej svätej omši sa nám dostáva milostí, záleží od nás, koľko si odnesieme. Slúžiť Kristovi Kráľovi je výhodné. Slúžime mu však cez bratov a sestry. „Čo ste urobili jednému z  týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40). 

Snáď jedna osobná skúsenosť: Je od vysokoškoláčky, ktorá sa angažovala v  mnohých smeroch. Patrila medzi aktivistov Greenpeace a  pri rôznych príležitostiach upozorňovala na dôsledky znečisťovania a  ničenia životného prostredia.

Zapojila sa do kampane pre pomoc ľuďom z rozvojových krajín.

Po vypuknutí vojny v  bývalej Juhoslávii stala sa dobrovoľnou spolupracovníčkou Červeného kríža a  pomáhala pri humanitárnej pomoci. 

Jednoducho, zdalo sa, že je všade, kde to bolo potrebné. Mnohí si o nej mysleli, že jej láska k blížnemu je jednoducho obrovská. A ona si to myslela tiež. No boli ľudia, ktorí si to nemysleli. Jej starší rodičia od nej nikdy nepocítili túto jej lásku.

Za posledné roky im zriedka poslúžila nákupom či sprevádzaním pri nemocničných vyšetreniach. Veď mala toľko dôležitejších povinností, že takmer nikdy nebola doma.

Nemysleli si to ani jej spolužiačky, ktoré potrebovali vysvetlenie učiva. Odmietla túto službu z rovnakého dôvodu. 

Nemysleli si to o nej ani tí, ktorí u nej hľadali radu, povzbudenie alebo azda len vypočutie ich problému. Na to bola príliš zaneprázdnená „veľkými vecami“, ktoré robila. Na slová „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40) zabudla. Zabudla, že títo „najmenší bratia“ sú tí, ktorí sú v konkrétnej chvíli k nám najbližšie, nielen duchovne, ale aj fyzicky. Mnohokrát ide o celkom neznámych, ale aj najbližších, pokrvných ľudí. 

Spomínaná dievčina zaiste mala dobré úmysly. Chcela pomáhať ľuďom. Mala však jednostranné zameranie, ktoré jej zabránilo vidieť konkrétne potreby ľudí okolo seba, a  tak konať skutky lásky síce nebadaným, skrytým spôsobom, ale oveľa konkrétnejším. 

Dnes je to už iné. Porozumela dnešnému evanjeliu a žije ho každodennou službou vo svojom okolí.

Kniha Marka Twaina Kráľ a žobrák môže byť mnohým nápomocná a  poučná. Uvedomujeme si, že môžeme viac načerpať od Ježiša Krista, ktorému dávame titul Kristus Kráľ. Skôr ako začneme sláviť nový cirkevný rok, skôr ako začne advent, urobme miesto Kristovi Kráľovi v našom srdci, prehodnoťme končiaci starý cirkevný rok, urobme z neho správne a  pravdivé uzávery. Eucharistickú

slávnosť využime na vyprosenie nových milostí pre seba i našich najdrahších.

vložil: SiMa
zdroj: dom.rimkat.