Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Eucharistia

[Eucharistia][bsummary]

Novéna

[Novéna][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][twocolumns]

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][twocolumns]

Očistec

[Očistec][twocolumns]

sv. Cecília - Modlila sa spevom

Sv. Cecília žila pravdepodobne v treťom storočí v Ríme. Podľa tradovaného podania sa zasvätila Kristovi, ale rodičia sa potom rozhodli vydať ju za Valeriána, ktorý bol pohanom. /sviatok 22. novembra/

Pričinením Cecílie však súhlasil, že s ňou bude žiť bez porušenia jej panenstva, a prijal vieru, pre ktorú položil život. Mučeníckou smrťou zomrela i Cecília. Vo štvrti Trastevere, kde stál jej dom, bola postavená bazilika nesúca jej meno (zaradená aj do omšového kánonu) a r. 821 boli do nej prenesené ostatky sv. Cecílie z Kalixtových katakomb. V 16. storočí sa zistilo, že jej telo zostalo zachovalé.

Dáta, týkajúce sa života a smrti sv. Cecílie sa považujú za neisté, ale jej autentickosť je doložená zaradením medzi sedem žien menovaných v 1. kánone svätej omše, aj jej zázračne zachované pozostatky. 
K sporným vyjadreniam patrí dátovanie jej smrti do pontifikátu Urbana I. (222-230) zároveň s odkazom na dobu silného prenasledovania, pri ktorom by bolo v Ríme umučených na 5000 kresťanov. To si protirečí, lebo podľa historikov, za cisára Alexandra Severa veľké prenasledovanie nebolo. Niektoré údaje preto kladú jej mučenícku smrť do druhého storočia, martyrológium uvádza storočie neznáme. Najstaršie historické zmienky o sv. Cecílii boli zaznamenané v Martyrológium Hieronymianum a to znamená, že rímska cirkev oslavovala sv. Cecíliu už v 4. storočí. 

V aktoch z polovice 5. storočia o mučeníckej smrti sv. Cecílie je uvedené, že pochádzala zo senátorskej rodiny a už od detstva bola kresťankou. Rodičia jej podľa zvyku vybrali ženícha primeraného postavenia, nehľadiac na to, že sa jedná o pohana. Cecília však túžila celá patriť Kristovi a v tom smere už skôr urobila sľub. Dôvernou modlitbou riešila to, v čom by iný videl neprekonateľný problém. 
Ako u poslušná dcéra pristúpila k svadbe s Valeriánom, avšak hneď po obrade poslala Cecília, na pokyn anjela, svojho novomanžela k tretiemu míľniku na apijskej ceste, kde ho pápež Urban (?) pokrstil. 
Valerián, hneď potom čo sa vrátil k Cecílii ako kresťan, spoločne s ňou mal videnie vznášajúceho sa anjela, ktorý oboch novomanželov korunoval ružami a ľaliami. 
Detaily týkajúce sa vplyvu Cecílie na obrátenie jej snúbenca, sú zrejme neskorším doplnkom. Isté je, že najpodstatnejšiu úlohu tu hrala modlitba a Božia milosť.

Najstaršia správa ďalej hovorí aj o skorom obrátení Valeriánovho brata Tiburtia. Všetci traja sa stali horlivými kresťanmi, ktorí štedro rozdávali almužny a pochovávali kresťanov, ktorí položili za vieru život. Pre túto činnosť boli zajatí a za pevnosť vo viere, odsúdení rímskym prefektom Turciom Almachiom na smrť. 
Dôstojník Maximus, ktorý mal rozsudok vykonať, snáď vplyvom ich svedectva, uveril kresťanskej zvesti a spoločne s týmito bratmi obetoval pre vieru svoj život. 
Cecília po ich smrti, pred vlastným zajatím, venovala svoj dom rímskej cirkvi na konanie bohoslužieb. Pred prefektom potom slávnostne vyznala svoju vieru a bola odsúdená na smrť udusením v kúpeli vo vlastnom dome. 
Pokus o túto popravu prežila, preto popravca dostal príkaz sťať jej hlavu. Tromi sečnými ranami zasiahol jej krk a hoci ešte žila, zanechal ju pomaly umierať. 
Centurioni, ktorí mali v Ríme stráž pri poprave sv. Cecílie, a mnoho okolostojacich nariekalo nad tým, že tak pôvabné dievča chce čeliť smrti. Vtedy im Cecília povedala:, Drahí chlapci, zomrieť, to neznamená stratiť svoju mladosť, ale premeniť ju na lepšie: je to ako dať bahno a dostať za to zlato, opustiť úbohú chatrč a vstúpiť do nádherného príbytku. Môj Pán dáva stokrát viac než sa mu dá.' "
Pápež jej telo pochoval v Kalixtových katakombách vedľa pápežov a biskupov. Datovanie jej smrti ne je v zachovaných prameňoch jednoznačné.

Otázky tiež visia nad patronátom, ktorým Cecília vošla asi najviac do známosti. Jeho pridelenie sa podľa niektorých tvrdení zakladá na chybnej interpretácii asi v XV. stor., z rozprávania Passia (o mučeníkoch), kde je uvádzané, že pri jej sobáši s Valeriánom hrali nástroje "cantatibus organis," avšak Cecília v srdci spievala iba Bohu. 
Ako sa rozprávanie odovzdávalo, bolo za presnejšie považované, že "počula vo svojom srdci spievať anjela" - z oboch bolo odvodené, že je milovníčkou hudby a začala byť tiež zobrazovaná ako anjelom hrá na organe. Aj tu viedli nepresnosti k rôznym úvahám a dokazovaniam, že v jej dobe varhany ešte neexistovali. 
Tretie objavujúce sa vyjadrenie hovorí o tom, že za hudby, pri ktorých bola mučená, v srdci spievala Pánovi chválu. 
Všetky tieto vyjadrenia majú ako spoločného menovateľa radosť srdca z toho, že patrí Pánovi a v radosti býva spev veľmi prirodzený, aj keď ide o stav vo vnútri. Preto nech Cecília, cez všetky pochybovania, zostane patrónkou hudby, lebo jej srdce bezpochyby jasá, oslavujúc Pána v zbožnej melódii.

Ako potvrdenie jej panenskej čistoty by sme mohli považovať fakt, že jej telo zostalo po smrti neporušené, čo sa vyskytuje u viacerých svätcov práve len s touto cnosťou na heroickom stupni. Zachovalosť jej tela akoby tiež zdôrazňovala pravdu vyššie citovaných slov, že zomrieť (pre Krista) neznamená stratiť svoju mladosť.

Po postavení baziliky sv. Cecílie v rímskej štvrti Trastevere (Trastevere), v mieste jej domu, dal pápež Paschal I. preniesť v roku 821 z katakomb jej telo a tiež pozostatky Valeriána, Tiburtia a Maxima aj dvoch pápežov, sv. Lucia I. a Urbana I. Sarkofág sv. Cecilie tu bol objavený počas reštaurátorských prác v roku 1599. 

kamenný náhrobok v kostole sv. Cecílie v Ríme
s ležiacou postavou mučenice
Dňa 19. októbra kardinál Pavol Sfondratus za prítomnosti správcov, sekretára vikariátu a jezuitov Alagóna a Morra sarkofág otvorili a žasli. Prieskum sarkofágu o tri dni neskôr, z rozhodnutia pápeža Klimenta VIII., vykonal kardinál s cirkevným historikom Baroniusom. Otvorili, v ňom uloženú truhlu z cyprusového dreva, a v nej sa nachádzalo nerozložené telo mučenice. 
Nespočívalo naznak, ako býva obvykle, ale uložené na pravý bok. Pokrýval ju hodvábny závoj, ktorý bol ešte znečistený krvou. Šaty Cecílie boli popretkávané zlatými nitkami. 
Baronius napísal: "Pôsobila dojmom skôr  akoby spala, než ako mŕtve telo." 
Bol povolaný sochár Stefano Maderno, ktorý telo mučenice tak, ako bolo nájdené nakreslil a neskôr podľa tejto kresby vytvoril mramorovú sochu. Nález jej mučenícku smrť potvrdil.

vložil: SiMa


Žiadne komentáre: