Z pazúrov okultizmu - skutočný príbeh

Narodil som sa v Bardejove, som absolventom Strednej hotelovej školy v Prešove, kde som v roku 1986 maturoval. Už v tom roku sa začali moje výrazné psychické ťažkosti. Spúšťacím mechanizmom bol môj panický strach zo základnej vojenskej služby, ľudskej krutosti a brutality a kvôli neprekonateľnej tréme a hanblivosti neschopnosť nájsť si dievča, čo ma v tom období strašne zraňovalo a deptalo.
Tieto dva faktory, ako aj ďalší intímny problém zapríčinili, že som sa v roku 1986 obrátil na odbornú psychiatrickú pomoc v nádeji, že ma z toho dostanú. V rukách psychiatrov som sa s prestávkami nachádzal od roku 1986 do marca 1991. Aj napriek ich zásahom sa moje depresie, napätie, úzkosť, bezvýchodiskové pocity stupňovali až do takého rozsahu, že som po istom čase nebol schopný normálne existovať.

V roku 1990 moje duševné muky dosiahli vrchol. Aj keď som vtedy už vedel, že mi psychiatri neosožia, v stave obrovskej beznádeje, keď som doma po celé dni len ležal takmer bez pohnutia, som ešte raz skúsil šťastie ako pacient v psychiatrickej liečebni. Tam moje utrpenie ešte vzrástlo a vtedy som sa po niekoľkých mesiacoch bez modlitby začal k nej opäť utiekať, aby ma čím skôr prepustili z liečebne, kde som sa cítil ešte horšie ako doma. Stavy, ktoré som v liečebni prežíval, mi silno pripomínali posmrtné peklo.

Prezradím, že v detstve som nebol vychovávaný vo viere v Pána Boha, hoci pokrstený som bol. Tesne po revolúcii 1989 som získaval prvé poznatky o náboženstve, o katolíckej vierouke. Vo februári 1990 som absolvoval prvé sväté prijímanie. V tom období bola moja viera ešte veľmi krehká a zotrval som pri nej asi tri mesiace.
Druhýkrát som našiel útočisko vo viere v máji 1991, keď sa odohral prvý zázrak v mojom živote. Zažil som to jedného optimistického slnečného rána niekedy v tretej májovej dekáde. V jeden večer som sa uložil na odpočinok ako obyčajne, nič som od života neočakával, bol som odovzdaný do vôle osudu s tým, že prežijem prázdny a jednotvárny život obklopený štyrmi stenami.
Keď som sa ráno zobudil, z ničoho nič som pocítil, že som zázračne uzdravený, náhle sa mi chcelo žiť, začal som spriadať nitky svojich plánov, a čo je najdôležitejšie, zatúžil som opäť chodiť do kostola.

Môj neskorší príklon k New Age a obdobným zoskupeniam spôsobila moja slabá viera v pravého Boha, moje hľadanie samého seba. Vtedy som veril, že môžem byť dobrým kresťanom a pritom sa zaoberať okultnými náukami, namýšľal som si, že môžem vyznávať Krista spoločne s programom New Age. V tom období som nechápal opozíciu medzi katolíckym vierovyznaním a sektárskym hnutím New Age a dopadlo to tak, že démonické sily New Age si ma podmanili a pripútali k sebe, čo som však vtedy vôbec nechcel pripustiť.
Iróniou osudu je, že to bol práve článok uverejnený v M ROSE niekedy začiatkom roku 1994 s názvom New Age - „misia“ Antikrista, ktorý ma vtedy veľmi rozčúlil, takže som sa celkom rozlúčil s kresťanstvom a začal som horlivo presadzovať a hlásať idey New Age. Z uvedeného vyplýva, že v tom období som sa ešte nemohol úspešne vzmáhať vo viere, pretože moje srdce bolo znečistené sladkastými heslami New Age.

Čím viac som sa oboznamoval s deštruktívnymi zásadami New Age, tým viac ma vábili a začal som vyhľadávať aj ľudí, ktorí v tejto sekte pôsobia.

Treba však podotknúť, že ženu s podivnými názormi na moje poruchy som stretol aj na litmanovskej hore Zvir. Tá pani z Košíc síce verila na zjavenia Nepoškvrnenej Čistoty, ale okrem toho tvrdila, že má nejaké vízie a charizmu od Pána dávať užitočné rady, zisťovať príčiny chorôb, duševných útrap a prostredníctvom Boha uzdravovať iných.

Keď som ju v jej byte v Košiciach navštívil, po celej izbe mala porozkladané obrázky Panny Márie, Pána Ježiša, sošky, kríže a ružence. Skutočne vyzerala ako svätica, alebo ako žena, ktorú Trojjediný Boh obdaroval mimoriadnymi dispozíciami. 

Keď som jej objasnil svoje problémy, na pár minút sa vzdialila s tým, že bude môj prípad konzultovať s Pánom Ježišom a potom mi bude tlmočiť jeho stanovisko. 

Keď prišla späť ku mne do izby, vyjadrila sa, že z biologického aspektu môj problém tkvie v nadobličkách a po duchovnej stránke je pes zakopaný v tom, že ma ovplyvňuje mimozemšťan.

To bol meritórny dôvod môjho zvýšeného záujmu o ufológiu a neskoršie lipnutie na nej. Prihlásil som sa aj na kurz Silvovej metódy. Lektorka ma však hneď v prvý deň prepustila a vrátila mi peniaze, ktoré som do toho investoval.

Dôvod bol ten, že som nebol schopný plniť jej príkazy, ktoré počas jednotlivých seáns určovala. 

Chvíľu so mnou vážne debatovala a napokon vyhlásila, že sa na mňa prisala duša nejakej zomrelej osoby, ktorá po smrti nemôže nadobudnúť pokoj. 

Odporúčala mi zadovážiť si nejakú literatúru, ktorá sa zaoberá tým, ako sa zbaviť ducha, ktorý na človeku „parazituje“. Takú knihu som však nikde nezohnal a pravdu povediac, ani som po nej príliš nepátral. Poslala ma aj ku kineziologičke.

(Kineziológia - náuka o podmienkach a zákonoch pohybu živého tela - pozn. red.) Kineziológia v terminológii New Age znamená „liečbu“ prikladaním prstov rúk tak, že brušká prstov sa pritláčajú na isté body na pokožke, čo má podľa kineziológov vyvolať zmeny v štruktúre bunkového jadra, kde, ako tvrdia, sú zakódované sklony k chorobám a patologickým stavom. K tomu pridružujú ešte nejaké zrakové cviky podobné tomu, ako keď niekto v rýchlom slede za sebou zámerne gúľa očami. Samozrejme, že mi snaha kineziologičky nebola nič platná.

Psychotronička, ináč zástankyňa reinkarnácie, ktorá ma upozornila, že dnes zadarmo ani sliepka nehrabe, ma ubezpečovala o tom, že trpím za hriechy, ktoré som spáchal v minulom živote, že tam vidí zdroj mojich súčasných komplikácií.

Iný psychotronik, ktorý pôsobí na ľudí vo svojej napodobenine pyramídy, kde má uloženú posteľ, ma tiež prijal. Snažil sa ma priviesť do hladiny alfa a kládol mi otázky, čo som „prežíval“ pred dátumom svojho narodenia. Jeho zámer  otvoriť moje podvedomie mu však nevyšiel, pretože som sa nevedel dostatočne uvoľniť. 

Nechcel som ho však sklamať, preto som na jeho pravidlá pristúpil a predstieral som, že sa nachádzam v stave zmeneného vedomia, a tak som si v jeho pyramíde vymyslel historku zo svojho „minulého života“, ktorú on „zhltol aj s navijakom“.
Potom sa nezabudol pochváliť, aké výsledky pri prenikaní do môjho „minulého života“ dosiahol. Azda najväčší blud mi do hlavy nasadili ufológovia, ktorí vyrukovali s názorom, že na hore Zvir v Litmanovej dievčatám posolstvá nehovorí Nepoškvrnená Čistota, ale že sa im dáva vidieť mimozemšťanka, ktorá sa vydáva za Pannu Máriu.

Neskôr som prestal navštevovať aj Litmanovú, pretože všetko, čo nejakým spôsobom pripomínalo katolícku konfesiu, ma dráždilo a znervózňovalo. K môjmu duchovnému uzdraveniu začínalo dochádzať pozvoľna.

Asi pred desiatimi mesiacmi som si prečítal román Franza Werfela - Pieseň o Bernadette, ktorý na mňa hlboko zapôsobil a trochu nabúral moje dovtedajšie bludné presvedčenie. V tom čase som už mal chuť vrátiť sa ku kresťanstvu, ale chýbala mi odvaha opäť sa dať dokopy s ľuďmi, ktorých som pred šiestimi rokmi opustil.
Počas tých desiatich mesiacov od prečítania knihy o svätej Bernadette som už necítil až takú averziu voči katolíckemu učeniu ako predtým.
V predvečer 10. výročia zjavení Panny Márie na Zvire mi náhle zatelefonovala priateľka, s ktorou som sa v rokoch 1991 až 1994, keď som do svojho života zahrnul aj Krista a jeho Cirkev, často stretával a ona sa usilovala posilniť ma vo viere. Po celý ten čas môjho blúdenia sa za mňa modlila, a dokonca dala za mňa slúžiť svätú omšu. Potešilo ma, že mi táto kamarátka v onú augustovú sobotu zavolala a pozvala ma do Litmanovej. Bol som nesmierne dojatý, keď som po šiestich rokoch zazrel staré známe miesta na hore Zvir. Tam som sa pod vplyvom Matičky Božej a zasiahnutý Božou milosťou navrátil na správnu koľaj, z ktorej už nikdy nemienim vybočiť.

Následky môjho spriahnutia sa s New Age boli naozaj nepríjemné. Keď som na Zvire po dlhom čase opäť pristúpil k sviatosti zmierenia, pred kňazom som sa chvel ako „kopnutý“ elektrinou a trasúcim sa hlasom som zo seba vysúkal slová kajúcnosti.
Moja úzkosť bola sprvoti taká mohutná, že som sa po svätej spovedi doma niekoľko dní bál postaviť do radu a prijať Kristovo telo.
Bola to opäť moja kamarátka, ktorá šla so mnou a prostredníctvom nej mi Duch Svätý pomohol prekonať zábrany i obavy, a tak sa zúčastniť na svätom prijímaní.
Keď som v nedeľu na 10. výročie odchádzal domov, premkýnalo ma veľké nadšenie a pokoj, ktorý som predtým tak dávno nezažil. Modlím sa k Trojjedinému Bohu a k Nepoškvrnenej Čistote, aby som vo viere už navždy vytrval.

J. K. Bardejov

vložil: SiMa
zdroj: kruciáta.sk