%20(1).jpg)
Pochádzal z Betsaidy ležiacej na severovýchodnom brehu Genezaretského jazera a bol mladším bratom Šimona Petra. Obaja bratia sa stali rybármi, rovnako ako ich otec Ján. Rodina sa neskôr postupne presťahovala do Kafarnauma.
Ondrejovým priateľom bol mladší Ján Zebedejov a spoločne sa zaradili medzi učeníkmi Jána Krstiteľa.
Evanjelium nám ich ukazuje v jeho spoločenstve pri prvom stretnutí s Ježišom:
»Na druhý deň tam bol opäť Ján s dvoma zo svojich učeníkov. Zbadal Ježiša, ako ide okolo, a povedal: "Hľa, Boží Baránok." Tí dvaja učeníci počuli, čo povedal, a išli za Ježišom. Keď sa Ježiš obrátil a videl, že idú za ním, opýtal sa ich: "Čo chcete?" Povedali mu: "Rabbi (čo preložené znamená: Majster), kde bývaš?" Odpovedal im: "Poďte a uvidíte!" Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Bolo okolo štyroch hodín popoludní.
Jeden z tých dvoch, ktorí počuli, čo Ján povedal, a Ježiša nasledovali, bol Ondrej, brat Šimona Petra. Vyhľadal najprv svojho brata Šimona a povedal mu: "Našli sme Mesiáša (čo je v preklade: Kristus)." Priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: "Ty si Šimon, syn Jánov; budeš sa volať Kéfas (čo sa prekladá: Peter). "«
Ďalšie stretnutie Šimona - Petra a Ondreja s Ježišom sa spomína apoštolom Markom pri love rýb. Ježiš ich uvidel a povedal im: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí." Oni zanechali siete a išli za ním (Porov. Mk 1,16-18).
Marek sa o Ondrejovi ďalej zmieňuje vo chvíli, keď Ježiš prichádza do ich domu v Kafarnaume, aby uzdravil Petrovu svokru (pozri Mk 1,29).
Tretia zmienka v tomto evanjeliu sa týka mohutných jeruzalemských hradieb, obklopujúcich zdola chrám, na ktoré pri odchode z Jeruzalema upozorňoval jeden učeník a Ježiš o nich povedal, že z nich nezostane kameň na kameni. Ondrej spolu s Petrom, Jakubom a Jánom mu potom povedali: "Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie, až sa to všetko začne plniť ku koncu!" (Mk 13, 1-4).
V tejto súvislosti pápež Benedikt XVI. upozorňoval, že aj my sa môžeme Ježiša pýtať na to, čo máme na srdci, ale musíme byť ochotní prijať jeho učenie, ako učeníci, ktoré Ježiš vyzval, aby prezieravo čítali znamenia časov a zostali bdelí.
V Jánovom evanjeliu je Ondrej uvádzaný ako "prvý povolaný," preto je nazývaný "Protokletos," najmä v ortodoxnej tradícii. Ján o ňom tiež hovorí pri rozmnožení chlebov, keď Ondrej upozornil: "Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby ..." (Jn 6,9).
Keď Gréci v Jeruzaleme na sviatky prosili Filipa: "Pane, radi by sme videli Ježiša," vtedy išiel Filip za Ondrejom a až potom išli za Ježišom (viď Jn 12,22). Z toho je zrejmé, že Ondrej vedel dobre grécky, čo ho po zoslaní Ducha Svätého asi viedlo k hlásaniu evanjelia v Grécku. Biblické správy o ňom končia v Skutkoch apoštolov 1,13. Ďalej ale o ňom hovorí stará kresťanská tradícia u spisovateľov Origena, Eusébia, Jeronýma a mnoho apokryfnej literatúry.
Ondrej podľa niektorých údajov odišiel roka 42 do maloázijského kraja. Odtiaľ prešiel na pobrežie Čierneho mora, pôsobil v Bythinii, Sinope a Pontu. Potom vraj pokračoval cez Arménsko do Kurdistanu a späť do Arménska. Prešiel Skýthiu, Thrákiu a cez Macedónsko do Grécka.
Pri týchto cestách, podľa legendy, v jednom meste obrátil na vieru mladíka proti vôli rodičov, ktorí vraj povedali, že by radšej videli syna mŕtveho než kresťanom. Potom zapálili dom, v ktorom syn s apoštolom prenocovali. Oheň bol vraj zázračne uhasený obyčajným pohárom vody, ktorý mladík s vierou použil. Nahnevaní príbuzní potom znova chceli zaútočiť pomocou rebríka, ale stratili zrak. Udalosť vraj napomohla k viere ďalším.
Všetky správy nám ukazujú apoštola Ondreja hlavne ako apoštola gréckeho sveta. V gréckom meste Patras ho miestodržiteľ Egeas nechal zatknúť a Ondrej bol obžalovaný, že odvracia ľud od bohov a borí ich chrámy. Následne bol bičovaný a odsúdený na ukrižovanie.
Ondrej, podobne ako v Ríme jeho brat Peter, žiadal, aby mohol zomrieť na odlišnom kríži ako Ježiš. A tak bol pre neho pripravený kríž vo forme veľkého X, ktorého tvar zostáva nazývaný "krížom sv. Ondreja ".
V starobylom texte zo začiatku 6. storočia s názvom "Ondrejove utrpenie" sú uvedené údajné slová apoštola pred ukrižovaním:
"Buď pozdravený, ó kríž, slávnostne uvedený Kristovým telom a ozdobený jeho údmi, ako by to boli vzácne perly. Skôr než Pán na teba vystúpil, naháňal si pozemský strach. Teraz naopak, vybavený nebeskou láskou, si prijímaný ako dar. Veriaci o tebe vedia, koľko radosti je v tebe, koľko darov máš pripravených. A teda plný istoty a radosti prichádzam k tebe ja, aby si ma tiež prijal jasajúceho, ako učeníka toho, ktorý bol na tebe obesený ... Ó blažený Kríž, ktorý si prijal vznešenosť a krásu Pánových údov! ... Vezmi si ma a zanes ma ďaleko od ľudí a odovzdaj ma môjmu Majstrovi, aby ma skrze teba prijal ten, ktorý ma skrze teba vykúpil. Buď pozdravený, ó Kríž, áno, naozaj, buď pozdravený!"
Tu sa nám pripomína, že naše kríže nadobúdajú na hodnote, ak sú považované a prijímané ako časť Kristovho kríža, ak padne na ne odblesk jeho svetla - ako povedal pápež Benedikt XVI. - iba týmto krížom bývajú naše utrpenia zušľachtené a získavajú svoj pravý zmysel.
Ondrej bol v Patrase na kríži pripútaný povrazmi, nie pribitý, snáď aby jeho muky boli dlhšie. Zomieral po tri dni a pritom kázal tým, ktorí sa zhromaždili okolo jeho kríža.
Ostatky sv. Ondreja zostali v Patrase do roku 356, potom ich údajne cisár Konstantius II. nechal preniesť do Carihradu, mimo fragmentu apoštolovej hlavy.
Bratské puto ukrižovaných apoštolov - Petra pochovaného v Ríme a Ondreja v Carihrade - sa podľa upozornenia pápeža symbolicky prejavuje na vzťahu rímskeho a carihradského stolca - sesterských cirkví. Za byzantsko-tureckých a križiackych vojen preniesol kardinál Capuano v rokoch 1206-1208
Ondrejove pozostatky, najmä jeho lebku, do talianskeho mesta Amalfi, ležiaceho asi 20 km od Salerna pri pobreží západným smerom.
V roku 1462 bola Ondrejovho lebka prenesená do chrámu sv. Petra v Ríme. Pápež Pavol VI. ju potom v roku 1964 vrátil gréckej pravoslávnej cirkvi v Patrase, kde je uchovávaná v bazilike, stojacej na mieste tradovaného apoštolovho umučenia.
