Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Odporúčame

[Archív][twocolumns]

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][twocolumns]

Dva záchranné stĺpy

Don Bosco, jeden z najvýznamnejších prorokov v dejinách Cirkvi, ešte dvadsaťtri rokov pred víziou pápeža Leva XIII. mal azda najznámejší zo svojich takzvaných snov. V obraze bitky na mori sa mu ukázalo veľké prenasledovanie Cirkvi, dokonca aj zavraždenie pápeža, ale tiež oslobodzujúce víťazstvo prostredníctvom svätej Eucharistie a Panny Márie.

Dňa 30. mája 1862 opísal don Bosco svojim spolupracovníkom a chlapcom, zhromaždeným v kaplnke oratória v Turíne, víziu, ktorú mal krátko predtým:
Predstavte si, že ste na morskom brehu alebo na skale, že na okolí nevidíte ani kúsok zeme okrem tej, na ktorej stojíte. Na rozsiahlej morskej hladine je nesmierne množstvo lodí pripravených k boju. Vpredu majú všetky lode ostrý železný hrot v podobe šípa, ktorý prebodne a zraní všetko, čo zasiahne. Lode sú vyzbrojené delami, puškami a zbraňami všetkého druhu a výbušninami a približujú sa k jednej obrovskej a vysokej lodi. Pokúšajú sa vraziť do nej svoje ostré hroty, zapáliť ju alebo inak poškodiť.

Túto velebnú loď, dokonale vyzbrojenú, sprevádzalo množstvo malých lodí, ktoré od nej prijímali rozkazy a obratne menili smer, aby sa ubránili pred nepriateľom. 
Vietor je nepriaznivý a zdá sa, že i nepokojné more praje nepriateľom. 
Uprostred nekonečného mora, blízko pri sebe vyčnievajú z vody dva vysoké a mohutné stĺpy. Na jednom je socha Nepoškvrnenej a pod jej nohami nápis Auxilium christianorum, Pomocnica kresťanov. 
Na druhom, mohutnejšom a vyššom je hostia a pod ňou nápis Salus credentium, Záchrana veriacich.

Hlavným veliteľom obrovskej lode je rímsky biskup. Vidí hroznú nenávisť, ale aj nebezpečné postavenie svojich verných, zvoláva preto k sebe kapitánov podriadených lodí, aby spolu vypracovali plán obrany. 
Všetci sa zhromažďujú okolo pápeža, aby sa poradili. No keď sa rozpútala víchrica a more sa rozbúrilo, vrátili sa na svoje lode. 
Keď sa víchrica utíšila a nastal pokoj, pápež dal znova zvolať svojich lodivodov a veliteľská loď pokračovala v plavbe. Náhle sa hrozná búrka znovu vrátila.

Pápež stál pri kormidle a všemožne sa snažil, aby loď zaviedol medzi tie dva stĺpy, na ktorých boli reťazami pripevnené kotvy a veľké háky. Nepriateľské lodstvo útočí na pápežskú loď a snaží sa ju zasiahnuť a potopiť. 
Niektorí vrhajú na palubu výbušniny, iní útočia delami, puškami a prednými ostrými hrotmi. Boj sa stupňoval, bol čoraz zúrivejší. Nepriateľské lodstvo stále prudko dorážalo na veliteľskú loď rímskeho biskupa, ale všetka námaha bola márna. Nepriateľské lode sa znova vzchopia a použijú všetky svoje zbrane, ale obrovská loď obratne a bezpečne pláva smerom dopredu. Chvíľami sa zachveje pod hroznými údermi, často jej prerazili boky, ale od stĺpov hneď zavial vánok a trhliny na lodi sa zacelili.
Nepriateľské delá, pušky, železné hroty a ostatné zbrane sa lámu, nepriateľské lode sa potápajú. 
Pápež je zrazu smrteľne ranený a padá. Okolostojaci ho dvíhajú, no je znova zasiahnutý a umiera. 
Medzi nepriateľmi zaznieva radostný a víťazný krik a na lodiach zavládol jasot. Ale sotva tento pápež zomrel, na jeho miesto nastupuje druhý, ktorého okamžite, rýchlo zvolili zhromaždení velitelia lodí. Takto zvesť o smrti pápeža prichádza zároveň so zvesťou o novom nástupcovi. 

Nepriatelia strácajú odvahu. Nový pápež rozptýlil a prekonal všetky prekážky a loď bezpečne doviedol medzi oba stĺpy. Reťazou ju priviazal o kotvu stĺpa, na ktorom bola hostia, a inou reťazou ju upevnil ku kotve, ktorá visela na stĺpe, kde stála Nepoškvrnená. Potom nastal hrozný zmätok. 
Všetky lode, ktoré až dosiaľ napádali pápežskú loď, zmätene unikali, vrážali do seba, rozbíjali sa a potápali. 
Niektoré loďky, ktoré s pápežom udatne bojovali, sa bezpečne priviazali k stĺpom. Mnoho iných malých lodí, ktoré sa zo strachu pred bojom skryli, čakali, kým v hlbinách nezmiznú trosky rozbitých nepriateľských lodí. Potom pomaly plávali k obom stĺpom a pripevňovali sa k nim silnými hákmi; tam zostali v pokoji a bezpečí s hlavnou pápežskou loďou. Na mori zavládol pokoj.

Michael Rua (neskorší generálny predstavený saleziánov; pápež Pavol VI. ho roku 1972 vyhlásil za blahoslaveného) dostal od dona Bosca otázku, čo si o tom myslí. Don Rua odpovedal: „Mne sa zdá, že pápežskou loďou je Cirkev, ktorej hlavou je práve on. A ostatné lode, to sú ľudia a more predstavuje svet. Tí, ktorí obraňujú veľkú loď, sú verní prívrženci pápeža. Ostatní sú jeho nepriatelia, ktorí sa snažia všetkými prostriedkami zničiť Cirkev. Dva stĺpy záchrany, zdá sa mi, predstavujú úctu k Panne Márii a k Oltárnej sviatosti.“ 
Don Bosco dodal: „Dobre hovoríš. Jeden výraz však treba trochu poopraviť. Nepriateľské lode – to je prenasledovanie. Cirkev čakajú ťažké časy. To, čo sa doposiaľ stalo, nie je ničím v porovnaní s tým, čo príde. Nepriatelia Cirkvi sú tu predstavení ako lode, ktoré chcú potopiť veľkú pápežskú loď. V tomto zmätku zostávajú iba dva prostriedky, aby sme sa zachránili: úcta k Panne Márii a časté sväté prijímanie. Využime ich čo najlepšie a rozširujme ich, aby ich všetci a všade používali.“ (Slovenský preklad na základe talianskeho originálu: Memorie biografiche VII,169)
Don Bosco teda vidí vo svojej prorockej vízii dva atentáty na pápeža. Pri prvom útoku je síce zasiahnutý nepriateľskou guľkou, no jeho pomocníci ho podopierajú a pomáhajú mu znovu sa postaviť. Toto nám, prirodzene, pripomína atentát na pápeža Jána Pavla II. z 13. mája 1981, ktorý Svätý Otec prežil. Až táto dramatická udalosť na Námestí svätého Petra upriamila pozornosť mariánskeho pápeža na dôležitosť a aktuálnosť fatimského posolstva. 
Pretože v takzvanom „treťom fatimskom posolstve“ sa skutočne opisuje zavraždenie pápeža, vystupujúceho na strmý vrch, na ktorého vrchole sa nachádzal veľký kríž: „Keď vyšiel na vrch, kľakol si pod veľký kríž a tu ho skupina vojakov zabila.“ Trom deťom – vizionárom z Fatimy bolo ukázané prenasledovanie Cirkvi, zabíjanie veriacich, rehoľníkov, biskupov a dokonca zavraždenie pápeža, no pápež Ján Pavol II. túto víziu nijako nedával do súvisu s útokom na vlastnú osobu 13. mája 1981. 
Pri generálnej audiencii 17. mája 2000 povedal: „Pretože sa mi teraz zdá, že čas už dozrel, považoval som za vhodné zverejniť obsah takzvanej tretej časti tajomstva.“ Aj jeho nástupca pápež Benedikt XVI. vo svojej kázni 13. mája 2010 vo Fatime pred tisíckami pútnikov zdôraznil: „Klamal by sám seba ten, kto by si myslel, že prorocké posolstvo Fatimy je ukončené. ... Človek dokázal spustiť kolobeh smrti a hrôzy, ale zastaviť ho nedokáže.“ 
Žiaľ, tieto slová dnes, v roku 2016, sú výstižnejšie ako kedykoľvek predtým. Ale naším obrátením a našou modlitbou môžeme mnohému zabrániť alebo mnohé aspoň zmierniť. Veď preto boli tieto posolstvá s bolestným obsahom zjavené! Toto musíme opätovne prízvukovať.

Napokon sa boj skončí víťazstvom. Lebo don Bosco videl, ako po ťažkom boji nový pápež ako kormidelník upevňuje loď Cirkvi o mariánsky a eucharistický stĺp! V danom čase sa toto pripevnenie o mariánsky stĺp uskutoční prostredníctvom poslednej mariánskej dogmy, o ktorú prosí Matka všetkých národov v Amsterdame. Týmto slávnostným korunovaním Panny Márie stratí satan na zemi svoje panstvo a národy, ktoré sa očistia „vo veľkom súžení“, vstúpia do nového času, do novej epochy Ducha Svätého. 
Panna Mária totiž v Amsterdame sľubuje: „Víťazstvo je naše!“ 
Podobným spôsobom hovorí aj vo Fatime: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí!“

vložil: Masima
zdroj: víťazstvo srdca

Žiadne komentáre:

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][twocolumns]

Očistec

[Očistec][twocolumns]