Veľký sviatok

Už 65 rokov pred pápežom Levom XIII. blahoslavená Anna Katarína Emmerichová (1774 – 1824), významná nemecká mystička, 30. decembra 1819 videla vo vízii duchovný boj a konečné víťazstvo Cirkvi. Aj jej Boh ukázal, ako bude Cirkev – zvlášť vďaka pomoci svätého Michala archanjela – zachránená od strašných súžení. 

Nech je táto vízia aj pre nás všetkých silným povzbudením, keď osobne zažívame a vnímame takú núdzu vo svete a v Cirkvi, na ktorú, ako sa zdá, z ľudského pohľadu neexistuje žiadne riešenie. 

„Opäť som videla Chrám svätého Petra, stál na jeho vysokej kupole Michal, pričom svietil svojím krvavým rúchom a držal v ruke veľkú vojnovú zástavu. 

Na zemi zúril krutý boj. Bieli (kresťania), nad hlavami ktorých stál červený, ohnivý meč, ako sa zdalo, už prehrávali. Chrám bol celý od krvi, práve tak ako Anjel, a bolo mi povedané, že sa omýva krvou. Čím dlhšie boj trval, tým viac mizla krvavá clona z chrámu, ktorý presvital stále jasnejšie. 

Tu Anjel zostúpil na zem, pridal sa k Bielym. Roznietili sa podivuhodnou statočnosťou, ani nevedeli, kde sa v nich vzala. Bol to Anjel, ktorý bil nepriateľov, takže sa na všetkých stranách dávali na útek. 

V priebehu boja k nim ustavične prebiehali tlupy nepriateľov a raz k nim prebehol náramne veľký zástup. Nad bojujúcimi sa vo vzduchu ukázali tiež zástupy svätcov. 

Keď Anjel zostúpil zo strechy chrámu, videla som v nebi nad chrámom veľký žiariaci kríž, na ktorom pnel Spasiteľ. Z jeho rán tryskali na svet prúdy žiariacich lúčov. Lúče z rany v boku sa však rinuli prebohatým a širokým prúdom na chrám, ktorý stál dole. Celý chrám žiaril týmito lúčmi.

Videla som na nebi vznášať sa červené, žiariace srdce, z ktorého vyvieral prúd bielych lúčov do rany v boku a iný prúd lúčov sa z neho rozlieval na chrám a na mnohé kraje. 

Bolo mi povedané, že týmto srdcom je Mária. 

Keď sa boj na zemi dobojoval, chrám i Anjel zbeleli a zaskveli sa. Anjel zmizol. Zmizol tiež kríž a na jeho mieste stála na chráme veľká žiariaca Pani a rozprestrela okolo chrámu svoj zlatý, trblietavý plášť. 

Pri bohoslužbách bolo vidieť, ako sa druh zmieruje s druhom a pokoruje sa pred ním. Videla som, ako sa stretávajú biskupi a pastieri a vymieňajú si knihy. Sekty poznali Cirkev z jej zázračného víťazstva a zo svetla zjavení, ktoré, ako na vlastné oči videli, na ňu žiarilo. Vidiac toto zjednotenie som hlboko pocítila blízkosť Božieho kráľovstva.“ 

A potom mala táto blahoslavená nemecká mystička pochopiť čosi, čo je naplnené veľkou útechou: „Práve tak som pociťovala, ako sa stále viac blíži Božie kráľovstvo. Videla som, ako sa približuje v túžbe mnohých pokorných, milujúcich, veriacich kresťanov; priťahovala ich túžba. Potom som sa naozaj zaradovala, že Cirkev je mojou matkou a z detstva sa mi vynorila spomienka na nášho učiteľa, ktorý hovorieval: Kto nemá Cirkev za matku, ten nemá Boha za otca. V chráme, ktorý po prekonanom boji celý zažiaril slnkom, som bola svedkom veľkej slávnosti.“ 

Títo mnohí pokorní, milujúci, veriaci kresťania ste my. Dôverujme teda a pomáhajme si navzájom, aby sme zostali verní!

vložil: Masima

zdroj: Originál: Ildebrando A. Santangelo, Il ritorno di Gesú, Adrano/ Catania, str. 14.

Gabriele Amorth, Exorcista vypráví. Karmelitánské nakladatelství 2000, str. 23.

Sväté kňazstvo. Podľa videní blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej. Vydavateľstvo Zaex, 2016.