%20(1).jpg)
Bol prvým z Ježišových nasledovníkov. Jeho horlivosť v plnení Božej vôle ho viedla k vydávaniu svedectva o Kristovi-Spasiteľovi, a to až k vrcholnému svedectvu krvi. Ako prvomučeník je uctievaný hneď po sviatku Kristovho narodenia, čím sa zvýrazňuje spolupatričnosť s Kristovou láskou.
Štefan, vyvolený za diakona, bol kvôli láske ku Kristovi ukameňovaný za hradbami Jeruzalema asi okolo roku 35. Odmenou mu bola Božia náruč.
Pochádzal pravdepodobne z helénskych Židov. Stal sa mužom pevnej viery a apoštoli na ňom pozorovali pôsobenie Ducha Svätého. Preto keď sa rozhodli vybrať sedem mužov, ktorí by im pomáhali v starostlivosti o chudobných a opustené vdovy, kázať, krstiť a rozdávať Eucharistiu, bol ako prvý vybraný Štefan. Ich diakonské ustanovenia sprevádzala modlitba apoštolov a vkladanie rúk.
Evanjelista Lukáš nám v Skutkoch apoštolov o ňom napísal toto svedectvo: »Štefan, plný milosti a sily, robil medzi ľudom veľké divy a znamenia. Ale tu zasiahli niektorí z takzvanej synagógy prepustencov s ľuďmi z Cyrény, Alexandrie, Kilikia a Ázie a začali sa hádať so Štefanom. Nemohli však obstáť pred jeho múdrosťou a Duchom, ktorý z neho hovoril. Naviedli teda niektorých ľudí, aby vypovedali: „Počuli sme ho, ako hovorí rúhavé reči proti Mojžišovi a proti Bohu.“ Tým rozbúrili ľud, starších a učiteľa Zákona. Tí ho potom prepadli a násilím priviedli do veľrady. Priviedli tiež krivých svedkov a tí vypovedali: „Tento človek neustále vedie reči proti chrámu a proti zákonu. Tak sme ho počuli, že hovoril: 'Ježiš Nazaretský rozborí tento chrám a zmení ustanovenia, ktoré máme od Mojžiša.'“ Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene sa na neho pozreli a videli, že sa jeho tvár podobá tvári anjela. «(Sk 6, 8-15)
V ďalšej kapitole Lukáš uvádza Štefanova kázeň prednesenú k veľrade, keď veľkňaz dal Štefanovi slovo. Ten začal o histórii národa od Abraháma cez Mojžiša, po Šalamúnom vystavaný chrám a potom citoval začiatok 66 kap. Izaiáša. Tu prešiel v reči k výčitkám, nazval ich tvrdošijnými, s neobrezaným srdcom aj ušami, odporujúcimi Duchu Svätému ako ich otcovia. Pripomenul ako zabíjali prorokov, ktorí predpovedali príchod Spravodlivého, ktorého oni teraz skutočne zradili a zavraždili.
Potom čo im vytkol, že Zákon síce prijali, ale nezachovávali, sa Židia rozzúrili a boli rozhodnutí ho usmrtiť. Štefan pozrel k nebu a v Božej sláve uvidel Ježiša po Božej pravici, preto zvolal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka po Božej pravici.“ (Sk 7, 56).
To, že sa postavil za Mesiáša, ktorého ukrižovanie si vyžiadali, a svedčil, že Ježiš je po Božej pravici, a tým vymenil svoju úlohu obžalovaného za svedka ťažkých vín žalobcov, bolo pre veľradu neúnosné.
Štefanovou zbraňou, ktorou všade víťazil, bola LÁSKA, čerpaná z Krista a k nemu. S ňou získaval ako diakon duše pre pravdu a rozdával almužny. Túto Lásku nemohli farizeji a zákonníci poraziť pre jej spojenie s Duchom Svätým. A tak vyskúšali prostriedky ako proti Ježišovi: lož, ohováranie, krivé svedectvo, ukameňovanie. Keď títo Ježišovi nepriatelia, odmietajúci Božiu lásku zúrili proti Štefanovi, toho láska k nim neopúšťala. Kým sa do neho triafali kameňmi, klesol na kolená a hlasno sa za nich modlil: „Pane nezapočítaj im tento hriech.“ A po tých slovách skonal. (Sk 7, 60)
K jeho ukameňovaniu došlo za hradbami, pretože rozsudok smrti sa nesmel vykonávať vo vnútri mesta. Významnou postavou pri tomto výkone bol mladý Šavol, pri ktorého nohách svedkovia odložili svoje plášte. Neskôr sa z neho stal sv. Pavol, apoštol národov.
V tradovanom mieste mučeníckej smrti sv. Štefana a objavenia jeho hrobu, dala cisárovná Eudoxia v 5. storočí postaviť kostol, ktorého zvyšky boli objavené pri vykopávkach r. 1882.
Štefanove pozostatky údajne našiel v r. 417 kňaz Luciano po trojitom videní v sne a potom boli prenesené do chrámu v Jeruzaleme. Odtiaľ sa časti pozostatkov dostali do Konštantinopolu a v roku 560 do rímskej baziliky sv. Vavrinca za hradbami. Tu je zmieňované legendárne rozprávanie, že sa Vavrinec pohol k strane, aby boli k nemu uložené Štefanove pozostatky.
Ďalšie ich časti sa dostali do Ázie, Afriky, Európy. S rozširovaním jeho úcty vznikalo i mnoho vyobrazení a umeleckých diel. Okolo 14. storočia začal byť zobrazovaný v spoločnosti ďalších dvoch diakonov mučeníkov, a to sv. Vavrinca a sv. Vincenta zo Zaragozy.
Všemohúci Bože,
pri oslave víťaznej smrti svätého Štefana,
prvého mučeníka tvojej Cirkvi,
ktorý sa modlil za svojich mučiteľov,
vrúcne ťa prosíme,
daj nám silu, aby sme podľa jeho príkladu milovali aj svojich nepriateľov.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
