Pán Ježiš oznamuje stredovekej svätici a mystičke Mechtilde z Hackebornu (+1298) a cez ňu tiež nám, že nie je ani tak podstatným, čo konáme my, ale čo koná On, na prvom mieste skrze Eucharistiu, ktorá v sebe "obsahuje všetky statky a milosti "a na ktorej milostiplnosti máme úctivým svätým prijímaním účasť, ktorá nás premieňa na Boží obraz.
Sv. Mechtilda sa modlila: "Kiež by som mala moc každým slovom a každým dychom tvoriť nekonečné svety anjelov, aby Pána Boha chválili, ctili a Jemu ďakovali. Kiež by som mala toľko sŕdc, koľko je hviezd na nebi, koľko je lístkov v lesoch, koľko je kvapiek vo svetovom mori, aby som mohla milovať Boha a Jemu dokonale slúžiť ... "
Tu sa jej ukázal Božský Spasiteľ. "Milá dcéra," potešil ju, "všetku tú česť, ktorú mi praješ, a ešte oveľa viac mi môžeš skutočne dokázať."
"Skutočne? Ako? "
Pán Ježiš jej odpovedal: "Prítomnosťou trebárs len na jedinej svätej omši."
Pri tých slovách Božský Spasiteľ stál pred ňou na oltári, Jeho ruky boli rozpažené a z Jeho svätých rán tiekli prúdy krvi.
Svätici ďalej povedal: "Pozri na moje rany, ktoré majú za úlohu uzmieriť Boha Otca s dušou. Ak chce duša znovu získať všetko, čo stratila, premrhala a zanedbala, nech sa priblíži k vznešenej omšovej obeti, ktorá v sebe obsahuje všetky statky a milosti! S kňazom, a v ňom, pôsobím všetko, čo Boh Otec spĺňa."
Masima
časopis Posol pravdy, roč. III, č. 17 (1937)