Korene nevery a okultizmu

Praktizovanie rôznych foriem okultizmu je jedným z najťažších hriechov proti prvému Božiemu prikázaniu. Aké sú najhlbšie korene tohto hriechu a nevery v Boha?

Falošný obraz Boha: Ježiš Kristus nám zjavuje celú pravdu o tajomstve Boha, ktorý je jeden v dokonalom spoločenstve osôb: Otca, Syna a Ducha Svätého. Každého z nás povolal k životu a do spoločenstva lásky s ním. Ustavične nad nami bdie s veľkou nehou, mocou a rozhodnosťou najlepšieho Otca.
Existujeme a žijeme len preto, lebo nás Boh miluje. Láskou Boha je osoba – Duch Svätý. On je vzájomnou láskou Otca a Syna. Celý svet bol stvorený a je udržiavaný pri živote silou tejto Lásky. Keď Stvoriteľ stvoril človeka na svoj obraz a podobu, urobil ho schopným milovať, čiže prijať dar Ducha Svätého a odovzdávať ho iným. V tomto je obsiahnutá najväčšia dôstojnosť človeka – že skrze modlitbu môže nadviazať osobný vzťah lásky s Bohom, spojiť sa s ním vo sviatostiach, dovoliť Bohu, aby ho oslobodzoval z otroctva hriechov a uzdravoval zo všetkých zranení, slabostí, chorôb ducha, aby človek mohol bez prekážok milovať láskou, ktorú mu dáva Boh. Toto je plnosť šťastia: byť milovaný a milovať čistou, nezničiteľnou láskou.

Túto pravda o Bohu ustavične spochybňuje a deformuje v ľudskej mysli sila zla. V opise prvotného hriechu Satan, ktorého Ježiš nazval „luhárom a otcom lži“ (Jn 8, 44), našepkáva človeku myšlienku, že Boh ho nemiluje, pretože mu svojím zákazom bráni dosiahnuť úplné šťastie: „Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2, 17).
Diabol spochybňuje to, čo hovorí Boh: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“ (Gn 3, 4 – 5). Poznať dobro a zlo znamená dosiahnuť Božiu všemohúcnosť.
Adam a Eva uverili diablovi, a prestali veriť Bohu. Uverili, že hriech im prinesie plnosť šťastia, a prestali veriť v to, čo hovoril Boh: že hriech zabíja lásku, vedie k duchovnej smrti a k zotročeniu silou zla.
Diablovi sa podarilo zdeformovať v ľudskej mysli obraz Boha a podnietiť človeka k prvému hriechu, k odvrhnutiu viery v to, čo mu predtým zjavil Boh.

Keďže diabol je „luhár a otec lži“ (Jn 8, 44), neprestáva sa pokúšať zdeformovať obraz Boha v duši a srdci človeka.
Chce, aby človek prestal veriť a dôverovať Bohu, prestal sa modliť a neprijímal sviatosti, aby odvrhol Božie prikázania a morálne zásady a aby sám rozhodoval o tom, čo je dobré a čo zlé.

Človek, ktorý má vo svojom vnútri falošný obraz Boha, sa búri proti Bohu, uteká od neho, až nakoniec spochybňuje jeho existenciu.

Nemecký filozof Friedrich Nietzsche napísal: „Keby Boh existoval, nedokázal by som zniesť, že ja nie som Boh.“

Ak človek uverí v to, čo diabol hovorí o Bohu, začne žiť v postoji vzbury voči Bohu a to sa stane príčinou jeho najväčšieho nešťastia a utrpenia. Naďalej bude hlboko túžiť po šťastí, ktoré je neuvedomenou túžbou po Bohu, ale začne ho hľadať v zmyslovej rovine, v rôznych ideológiách, sektách, pohanských náboženstvách alebo v okultizme.

Pasca pohanských náboženstiev Východu: Vo východných náboženstvách 
neexistuje Boh, ktorý je osoba, s ktorým by sa človek mohol stretnúť, ktorého by mohol milovať a s ktorým by mohol mať osobný vzťah. V týchto naturalistických náboženstvách je bohom všetko stvorenie, je to akási neosobná kozmická energia, v ktorej sa má človek rozplynúť a stratiť svoje osobné ja.
Podľa týchto náboženstiev je bohom celá príroda aj každý z nás, čiže neexistuje Boh ako osoba. Ide len o to, aby si človek uvedomil, že je boh, a teda aby uveril v to, čo povedal diabol pri prvom pokúšaní (Gn 3, 4 – 5), a aby sa svojou silou pomocou jogy a iných meditačných techník snažil dosiahnuť šťastie tak, že stratí svoje osobné ja a rozplynie sa v prírode, v neosobnom „veľkom celku“. Všetky východné náboženstvá sú ľudským pokusom nájsť Boha.
Ale po príchode Ježiša Krista na svet sú už neaktuálne a nepotrebné. Keďže Boh sa už ľuďom zjavil v Ježišovi Kristovi, je nanajvýš nerozumné hľadať ho vo východných náboženstvách a obchádzať Krista.

Láska je možná len medzi slobodnými osobami. Boh – osoba chce nadviazať s človekom vzťah lásky. Preto ho stvoril na svoj obraz a podobu, čiže daroval mu rozum, slobodnú vôľu a schopnosť milovať. V tomto sa prejavuje veľkosť povolania každého človeka.

Boh nechce, aby sme stratili svoje osobné ja, ako to učia východné náboženstvá, pretože vtedy by sme odmietli lásku a zatratili samých seba.
Boh chce, aby sme sa preňho rozhodli v úplnej slobode a aby sme prijali jeho lásku, ktorá nám dá účasť na živote trojjediného Boha.
Boh nám zjavuje, že miluje každého človeka a že veľmi túži po tom, aby sme na jeho lásku odpovedali láskou. 

Zato východné náboženstvá nevedú po ceste dozrievania v láske a osobného rozvoja človeka. Ukazujú len to, ako môžeme nájsť svoju prirodzenosť, ktorú stotožňujú s Bohom. Je to cesta, ktorá nás môže priviesť na vrchol egoizmu.

Len Ježiš Kristus, Boh-človek, nás môže vyviesť z tohto chaosu a z temnoty hriechu a smrti. Iba on je pre nás „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6). Boh sa preto stal skutočným človekom, zomrel a vstal z mŕtvych, aby nás oslobodil z otroctva hriechu a smrti a dal nám účasť na svojej božskej prirodzenosti, čiže na živote Boha v troch osobách. Preto nás robí schopnými, aby sme skrze modlitbu a sviatosti mohli vdychovať jeho lásku, čiže prijímať život, dar Ducha Svätého.
Boh takto vyzdvihuje človeka na nadprirodzenú úroveň života, pričom človek stále zostáva stvorenou bytosťou, osobou, podmetom, ale je už zbožstvený a v láske spojený s Bohom.

Ježiš nám hovorí: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5). Človek nájde zmysel života len vtedy, ak uverí v Krista a prijme od neho dar Božieho života a bude vdychovať lásku Otca a Syna, čiže Ducha Svätého.
Boh nám hovorí: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16, 16).
Okrem toho sa vo Svätom písme dočítame, že antikristami sú všetci tí, čo z vlastnej viny neuznávajú, že Kristus je Boh, druhá osoba Najsvätejšej Trojice, ktorý sa stal skutočným človekom, aby nás spasil: „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna“ (1 Jn 2, 22).

Ježiš Kristus je jediný Spasiteľ. Preto svätý Peter hovorí: „A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12).

Ak ho prijmeme a dovolíme mu, aby nás prostredníctvom vytrvalej modlitby a sviatostí pokánia a Eucharistie premieňal svojou láskou, budeme už teraz žiť jeho životom a zakúšať radosť zmŕtvychvstania, víťazstvo nad diablom, hriechom a smrťou.

Okultizmus je diablovo náboženstvo. Praktizovanie rôznych foriem okultizmu je jedným z najťažších hriechov proti prvému Božiemu prikázaniu.
K okultizmu medziiným patrí:
psychotronika,
biotronika,
magické zaklínanie,
špiritizmus,
vyvolávanie duchov,
používanie hypnózy a tranzu na určenie diagnózy,
liečiteľstvo,
veštenie,
astrológia,
jasnovidectvo,
tarotové karty alebo iné podobné metódy zisťovania budúcnosti,
východné bojové umenia,
východné meditačné techniky, joga a pod.

Čím slabšie náboženské vedomosti ľudia majú, čím slabšia je ich viera, modlitba a sviatostný život, tým dôverčivejší sú voči rôznym poverám a okultizmu. Tí, ktorí spretrhajú svoj vzťah viery a lásky s Bohom, podliehajú falošnému presvedčeniu, že sami nájdu dokonalé šťastie v bohatstve, rozkoši, moci alebo v zdraví.

Na uskutočnenie svojich zámerov využívajú rôzne formy okultizmu, aby si pomohli tajomnými, nemateriálnymi silami. Nato, aby uskutočnili svoje životné plány a túžby, vyhľadávajú veštcov, jasnovidcov, astrológov, psychotronikov a biotronikov, čarodejníkov a využívajú rôzne meditačné techniky, jogu a pod. 

Pomocou rozličných amuletov, talizmanov, gest, formúl a rituálov chcú získať nadprirodzenú moc, ktorá by ich ochránila pred chorobami, neúspechmi, ktorá by im pomohla ovládať veci a udalosti a pomohla im uspokojiť všetky ich egoistické túžby.

Ak človek praktizuje rôzne formy okultizmu, odvracia sa od pravého Boha a otvára sa na tajomnú démonickú silu vo falošnom presvedčení, že práve ona mu prinesie vytúžené šťastie. Dôsledkom takého postoja je duchovné zotročenie silami zla, vrátane posadnutosti.

Môžeme stretnúť mnohých ľudí, ktorí dokonca aj prostredníctvom jednorazového kontaktu s biotronikom, vešticou alebo jasnovidcom nadobudli trvalú bolesť hlavy, úzkostné a depresívne stavy, nespavosť, duchovný nepokoj alebo sú obeťami priamej agresie zlých duchov.

Jediným účinným spôsobom uzdravenia a oslobodenia od ničivého diablovho vplyvu je podrobiť sa terapii, ktorú nám ponúka Ježiš Kristus. 
1. Musíš sa najskôr úprimne vyspovedať a začať sa každý deň vytrvalo modliť, aby Ježiš pretrhol všetky putá, ktoré ťa spájajú so zlými duchmi a ktoré si vytvoril(a) praktizovaním okultizmu. 

2. Ak je to možné, mal(a) by si sa každý deň zúčastňovať na svätej omši a prijímať Eucharistiu. 

3. Obetuj Ježišovi všetko svoje duchovné aj telesné utrpenie a zasväť sa mu skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. 

4. Modli sa ruženec, korunku k Božiemu milosrdenstvu a čítaj Sväté písmo. 

Na oslobodenie sa z otroctva síl zla a na uzdravenie všetkých duchovných rán je potrebný čas, a preto sa musíš vyzbrojiť trpezlivosťou pri znášaní svojho utrpenia vyvolaného pôsobením zlých duchov a obetovať ho Ježišovi.
Vtedy sa utrpenie, ktoré pociťuješ, stane pre teba požehnaním a cestou dozrievania k svätosti. Zároveň však musíš bezhranične dôverovať Ježišovi, zasvätiť sa mu a dať sa mu úplne k dispozícii. Ak budeme spojení s Ježišom, iste zvíťazíme.

Svätá Edita Steinová radí: „Všetko, čo môžeme a čo máme urobiť, je otvoriť sa na milosť, čiže úplne sa zrieknuť svojej vôle a podriadiť sa Božej vôli, vložiť do jeho rúk svoju dušu, pripravenú prijať ho a nechať sa ním vychovávať. To si vyžaduje, aby sme sa zriekli seba samých a vnútorne sa stíšili.“

Ak sa chceš oslobodiť z diablovho otroctva a skoncovať s akýmikoľvek okultnými praktikami, pomodli sa nasledujúcu modlitbu:

„Pane Ježišu Kriste, 

skrze tvoju nepoškvrnenú Matku, Pannu Máriu, 

ti úplne zasväcujem svoje telo aj dušu, 

všetko, čím som a čo mám. 

Len ty, Ježišu, si jediným Pánom môjho života, 

a preto z celej sily ľutujem, 

že som sa zaangažoval(a) do okultných praktík ............ 

(vymenuj, o aké praktiky išlo: napr. účasť na špiritistických seansách, využívanie služieb veštíc, mágov, jasnovidcov, biotronikov, používanie kyvadla, tarotových kariet, horoskopov, predpovedanie budúcnosti, veštenie z ruky atď.). 

Len ty, Pane, si môj jediný Boh, 

moja jediná láska a nádej môjho života. 

Zriekam sa všetkých okultných praktík, 

prostredníctvom ktorých som sa dobrovoľne odovzdal(a) 

pod diablovu nadvládu. 

Zriekam sa ťa, zlý duch, 

a v mene Ježiša Krista ti prikazujem, 

aby si prestal pôsobiť v mojom živote. Amen.“

Boh nám vo Svätom písme hovorí, že na zemi žijeme len raz: „Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho)“ (Sir 38, 22); „A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd“ (Hebr 9, 27).
Náš život na zemi je jedinečný a neopakovateľný, človek zomiera len raz a po smrti sa už nemôže vrátiť do pozemského života. Toto nám hovorí Boh.
Zato tvrdenie, že existuje reinkarnácia, je ľstivým pokušením zlého ducha, ktorý chce, aby ľudia začali bagatelizovať dôsledky svojich hriechov a prestali veriť v pravdu, ktorú nám zjavil Boh, že ľudský život na zemi je neopakovateľný a že existuje možnosť večného zatratenia.
To, čo učí Ježiš Kristus vo svojej Cirkvi o reinkarnácii, je jednoznačné: „,Po ukončení jediného behu nášho pozemského života‘ (LG 48) sa už nikdy do iných pozemských  životov nevrátime. ,Ľudia iba raz zomrú a potom bude súd‘ (Hebr 9, 27). Po smrti nejestvuje žiadne ,prevteľovanie‘ (reinkarnácia)“ (KKC 1013).

Každý, kto verí v reinkarnáciu, prejavuje svoju náboženskú neznalosť, ale predovšetkým zrádza a odmieta Kristovo učenie, pretože ide za „filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi“ (Kol 2, 8).

Masima
zdroj: P. M. Piotrowski TChr