%20(1).jpg)
Margita sa narodila v roku 1242 a bola deviatym z desiatich detí kráľa Bela IV. a jeho manželky byzantskej princeznej Márie Laskarisovej.
Do prvého kláštora dominikánok v Uhorsku vo Vespríme, sa dostala ako ani nie štvorročné dieťa. Bolo to v období, keď na Uhorsko útočili Tatári a rodičia údajne už pred jej narodením sľúbili Bohu, že keď pominie nebezpečenstvo a im sa narodí dcéra, z vďaky ju dajú do kláštora.
Podľa vtedajších zvyklostí vstup mladého dievčaťa do kláštora ešte nemusel znamenať doživotný pobyt v kláštore, z dynastických dôvodov mohla žiadať odpustenie dodržania rehoľného sľubu a vydať sa. Margita však odmietla z dominikánskej rehole vystúpiť a odísť do svetského života.
V kláštore vo Vespríme, potom v novom, jej rodičmi kvôli nej postavenom dominikánskom kláštore Panny Márie na vtedajšom Zajačom (dnes Margitinom) ostrove na Dunaji zostala až do smrti.
Zomrela mladá vo veku 28 rokov v roku 1270. Prispela k tomu jej prísna askéza a telesné sebatrýznenie.
Hneď po smrti ju začali uctievať ako blahoslavenú, za svätú ju vyhlásil pápež Pius XII. v roku 1943.
Zaujímavý bol osud jej ostatkov. Margitu pochovali dominikánky najskôr na Zajačom ostrove vo svojom kláštore.
V roku 1541 sa dominikánky v strachu pred Turkami odsťahovali do Varadína a ostatky vzali so sebou. Odtiaľ neskôr prešli do Trnavy, po vyhorení trnavského kláštora v roku 1618 odišli do kláštora klarisiek v Bratislave.
Keď v roku 1782 kráľ Jozef II. tento kláštor zrušil, truhlicu s jej ostatkami vraj zamurovali v krypte kláštora, kde by mali byť dodnes.
Z legendy o živote svätej Margity sa zachovali štyri varianty rozličného rozsahu, ktoré boli potom odpisované a vydávané.
Najstaršia je tzv. Marcelova legenda (nazvaná Akási legenda blahoslavenej Margity z Uhorska), ktorú napísal hneď po jej smrti pred rokom 1274 dominikánsky mních Marcel, ktorý bol aj Margitiným spovedníkom.
Autormi ďalších troch sú tiež dominikánski mnísi - najobšírnejšia je tzv. Neapolská legenda o blahoslavenej sestre Margite z roku 1330, autorom tretieho variantu - Garinovej legendy bol Garinus de Giaco (pochádza z roku 1340) a štvrtý variant sa volá Ransanusova legenda.
Ransanus žil na dvore Mateja Korvína, napísal Náčrt uhorských dejín a v ňom je podrobne opísaný aj život blahoslavenej Margity.
Najpodrobnejšia - Neapolská legenda Život svätej panny Margity Uhorskej má dve časti. Prvá časť - o jej živote obsahuje 60 kapitol.
Prvou kapitolou je: O jej počatí a narodení, nasledujú: Ako bola zasvätená kláštoru vo Vespríme, O jej zdokonaľovaní sa v detstve, Ako sa v detstve vyhýbala hrám, O pohŕdaní pozemskými radosťami, O Margitinom prechode do kláštora na dunajskom ostrove, O jej oddanosti svätému krížu, O jej oddanosti Ježišovmu menu, O jej zbožnom vzťahu k sviatosti oltárnej, O jej oddanosti svätej Panne Márii, O jej skromnosti v úprave zovňajšku a v odievaní, O drsnosti jej kajúcnického rúcha z konských vlasov a jej spodného odevu, O jej telesných trestoch a umŕtvovaní tela, O svetle, ktoré sa nad ňou zjavilo v noci, keď bola bičovaná, O jej zdržanlivosti a pôstoch, atď.
Viaceré kapitoly podrobne opisujú ako ošetrovala chorých, aká bola pritom dobrá a trpezlivá, ako veľa sa modlila a dokázala robiť zázraky - dokázala sa vznášať, neublížil jej oheň, vyprosila dážď, zázračne zachraňovala a uzdravovala.
Druhá časť - o zázrakoch po jej smrti obsahuje 70 kapitol: O kráse, ktorá sa objavila po smrti na jej tvári, O vôni šíriacej sa z jej tela a o mnohých uzdraveniach - autor podrobne opisuje ako Margita pomáhala ľuďom, ktorí verili v jej svätosť.
Život blahoslavenej Margity Uhorskej - úryvok: Margita sa tak veľmi zapálila láskou k Bohu, že pohŕdala všetkými zábavami tohto sveta, vyhýbala sa im, horela túžbou po Ženíchovi panien, tešili ju Jeho slová a hojné úprimné modlitby a neprestajne stávala pred Božským obrazom.
Dievčatá v útlom veku obyčajne milujú hry a pookrievajú pri zábavných hrách. Kým sa iné deti veselili pri hrách, svätá panna, vyhýbajúc sa hrám, bola ako druhá Sára Božským riadením pripravená pre nebeského Ženícha a nikdy sa nepripojila k hrajúcim sa deťom, ale ako Dávid sa celou dušou v modlitbách k Pánovi radovala so Ženíchom. A s dušou plne sústredenou na Boha stránila sa každej ľahkomyseľnosti, uprednostňovala pravdivé pred lživým a vymenila bezstarostnosť za vážnosť. Preto si maličká postavila drobný oltár, pred ktorým tak ako Dávid pred Pánovou archou zmluvy obetovala Bohu svoje pokorné modlitby.
Každá zábava sa jej videla škodlivá, ak sa nevzťahovala k modlitbe alebo ak nepodnecovala ducha na lásku k Bohu. Jej radosťou a jej zábavou bol Kráľ panien, jej Ženích.
Raz, keď ako zvyčajne pustila magistra dievčatá zverené jej na výchovu a dovolila im, aby sa zahrali, a aby sa v detskom veku zabavili, panna volala družky hrať sa s Bohom a so svätou Pannou slovami: „Ó, drahé priateľky, poďte so mnou. Vojdime do kostola, uctime si najsvätejšiu Máriu. To bude naša zábava. Tým sa potešme.“
Neraz, keď sa dievčatá hrali, svätá panna tajne utiekla, a kým ostatné boli zaujaté hrou, ona sa na nejakom skrytom mieste kostola nepozorovane modlila, a keď ju tajne sa modliacu našla magistra, ktorá ju bedlivo strážila, a akoby násilne ju odtiahla, aby si spolu s vrstovníčkami osviežila útle telo, dievča s plačom odporovalo a plakalo tak dlho, kým ho magistra dojatá osamelosťou dievčaťa a súčasne potešená jeho zbožnosťou, nenechala ďalej modliť sa.
Margita ochotne a oddane slúžila nielen zdravým, ale i chorým. Ak niektorá sestra alebo slúžka upadla do choroby, ako prvá si to všimla a hneď sa ponúkla pomáhať. S mimoriadnou oddanosťou sa venovala chorým a zaobstarávala pre ne jedlo a pitie a iné potrebné veci, jedlo pre choré pripravovala vlastnými rukami.
V kuchyni zakladala oheň, naberala vodu zo studne a na vlastných pleciach ju nosila. Mäso pre choré nosievala vo vlastnej nádobe alebo na krku.
Varila a pripravovala ho podľa potreby chorých. Upravovala ich lôžka, zametala nemocnicu a pod lôžkami chorých a zametené smetie a nečistotu odnášala v košoch vlastnými rukami, aby sa právom naplnilo proroctvo, že jej ruky slúžili s košom...
Margita, keď ju v nebezpečenstvách, núdzi a neistote prosili, pomohla. Nikto nevzýval jej milosrdenstvo bez toho, že by bol zostal nevypočutý. Nikomu, kto úprimne prosil, pomoc neodoprela.
Urodzený muž rytier Karol de Venrj, sudca uhorského kráľa v Budíne, presvedčene hovoril, že má takú veľkú dôveru k svätej Margite, že pod jej ochranou chodil nocou i vo dne cez hory a prechádzal cez nebezpečné miesta, kde boli zbojníci, lupiči a vrahovia, i cez územia svojich nepriateľov, a keď sa zveril do milosti a pod ochranu svätej panny, všetkými nebezpečenstvami vždy prešiel bez ujmy a ani sa nebál, že by ho mohlo ohroziť nejaké nebezpečenstvo a protivenstvo, ak predtým svätú Margitu poprosil o pomoc.
Aj pani Margita, matka pána Matúša, sedmohradského vojvodu, hovorila, že kedykoľvek trpela nejakou slabosťou alebo jej syn upadol do ťažkostí, utiekala sa k svätej Margite a jej zásluhou dostala všetko, o čo žiadala.
Na vzývanie svätej panny Margity Ježiš pred zrakmi ľudí ukázal na počesť svätej panny aj mnoho iných dôkazov, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe.
Zaujímavosti: Spolu s Margitou vstúpila do kláštora aj jej vychovávateľka Olympiades, ktorá sa tam o ňu mala starať spolu s mníškami.
V roku 1260 po víťaznej bitke pri Kressenbrunne a po uzavretí Bratislavského mieru sa český kráľ Přemysl II. Otakar uchádzal o ruku Margity. Ona však manželstvo odmietla.
Modlitba: Všemohúci Bože, ty si chcel, aby mocným pôsobením Ducha Svätého sa svätá panna Margita preslávila svojím sebazapieraním. Daj, prosíme, nech sa nikdy neprotivíme tvojej vôli a nech verne spĺňame všetko, čo ti je milé. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
