%20(1).jpg)
Všeobecné vyhýbanie sa pravde o ľudskej smrteľnosti nemôže zmeniť skutočnosť, že vo chvíli smrti sa rozhoduje o večnosti človeka: o spáse (večnom šťastí v nebi, alebo dozrievania do neho v očistci), alebo o zatratení (večnom pekle).
Najdôležitejší cieľ nášho pozemského života je žiť tak, aby sme dozreli v láske, čiže dozreli pre nebo; aby sme mohli v hodine svojej smrti hovoriť spolu so svätým Pavlom: "Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk." (Flp 1,21) V okamihu smrti sa rozhoduje o našej večnosti (o spáse, alebo zatratení), a preto ide o najdôležitejšiu chvíľu nášho pozemského života.
Pripravme sa na ňu teda celým svojím životom: Ježiš Kristus nám to jasne hovorí skrze texty Svätého písma, skrze učenie katolíckej cirkvi, ba aj skrze spisy mystikov, svätcov, medzi nimi aj spisy súčasnej mystičky Cataliny Rivas z Bolívie.
Modlitba: Prvá rada, ktorú skrze Catalinu môžeme počuť, je výzva modliť sa: "Posilňuj sa modlitbou, pretože v hodine, v ktorej mi budete musieť zložiť účet zo svojho života, budete sami a nahí ... s plnými, alebo prázdnymi rukami ... Buďte veľkodušní vo svojej osobnej horlivosti, premôžte svoj egoizmus, túžbu po pomste, nečistotu a nevďačnosť."
Všetky rozhodnutia a skutky, ktoré vykonáme za nášho pozemského života, prinesú výsledky na večnosti, a preto nás Pán Ježiš pozýva, aby sme s ním mali trvalý vzťah skrze každodennej, vytrvalej modlitby a nebáli sa spoločne s ním bojovať proti hriechu a svojím zlým sklonom, ktoré nám prekážajú na ceste k svätosti. To bude prvý dôležitý krok smerom k večnému životu.
Sviatosti: Jediný účinný liek, ktorý dokáže uzdraviť srdce človeka zranené hriechom, je sám Ježiš, s ktorým môžeme mať osobný vzťah. Nechajme na seba pôsobiť jeho milosrdnú lásku skrze:
sviatosti zmierenia,
Eucharistiu
a pomazania chorých.
Sviatosti nám pomáhajú kráčať k večnému životu bez strachu a obáv. Stav posväcujúcej milosti a ustavičné napĺňanie sa prítomnosťou živého Boha v Eucharistii je spoľahlivý spôsob, ktorý nám umožní vojsť do večného života s pokojom a s Božou láskou v srdci.
Catalina s odvolaním na mystickú víziu Panny Márie píše: "Chceme, aby ste vedeli, že na cestu svätosti vstúpite len vtedy, ak budete bojovať so svojimi hriechmi ... Neuzatvárajte dohodu so svojimi chybami, ale bojujte proti nim tak, že budete s rozhodnosťou a odhodlaním praktizovať opačnú cnosť.
Starajte sa o iných a zabúdajte na seba.
Nenáviďte hriech za to, čím v skutočnosti je: urážkou Boha a sebazničením."
(Tu je dôležité pripomenúť, čo už pred šestnástimi storočiami zdôrazňoval svätý Augustín: "Hriech nenávidieť, hriešnika milovať!")
Keď chceme bojovať proti hriechu a nenávidieť ho, musíme sa celkom primknúť k Ježišovi, pretože sami vlastnými silami sa nikdy neoslobodíme od vlastných chýb a hriechov.
Preto odovzdávajte svoje slabosti a hriechy Ježišovi vo sviatosti zmierenia. On má moc očistiť nás od hriechov a premeniť naše srdcia svojou milosrdnou láskou.
Bohu na nás záleží. A nám?: S odvolaním na svoje mystické vízie cituje Catalina Rivasová slová Pána Ježiša o spovedi v perspektíve večnosti: "Mojou túžbou je, aby každá duša bola svätá, aby vo chvíli svojej smrti mohla pristúpiť ku mne a aby mohla zostať v kráľovstve, ktoré Otec pripravil na večnosti. Už tu na zemi chceme dušu očistiť v rámci jej možností, aby sa nemusela očisťovať v očistci z toho, čo nedokázala zanechať v pozemskom živote. Akonáhle má teda človek dobrú vôľu a chce ma poznať, milovať a očistiť sa už tu na zemi, ja konám svoju prácu hrnčiara: ešte teraz hlinu modelujem a pridávam do nej trochu vody, aby som ju zmäkčil, a nakoniec, keď už je hotová, dávam ju vypáliť do horúcej vyhne večnosti, aby celé dielo bolo na dotyk hladké, trblietavé a hodné byť darom pre Kráľa."
Na našej otvorenosti a snahe spolupracovať s Božou vôľou závisí naše víťazstvo v boji proti hriechu a slabostiam. Človek sám rozhoduje o tom, či Bohu dovolí, aby uzdravil a usmernil jeho srdce, myseľ i vôľu. Cesta k spáse nie je možná bez toho, že by nám Ježiš odpustil hriechy. To sa deje vo sviatosti zmierenia. V Eucharistii nás potom posväcuje.
Konfrontácia so smrťou: Ľudia, ktorí prežívajú smrť blízkeho človeka, často nechávajú umierajúceho bez pomoci. Neraz zostáva v nemocnici sám, zatiaľ čo jeho blízki bezmocne čakajú, kým nezomrie.
Catalina hovorí, že jej Pán Ježiš vysvetlil, že takto ľudia strácajú veľa milostí, ktoré im Boh pre tento čas pripravil.
Ježiš Catalinu požiadal, aby povedala ľuďom, koľko milosti dostávajú, keď sprevádzajú umierajúceho svojou modlitbou pri jeho odchode do neba: "V tej chvíli sa maximálne sústreďte, pretože vtedy na to miesto prichádza časť neba. Je to chvíľa, kedy Boh navštevuje to miesto."
Konfrontácia so smrťou blízkeho človeka je náročná, ale má veľký zmysel pre nás samotných. V tejto mimoriadne dôležitej chvíli nemôžeme umierajúceho ponechať len so sebou samým.
Pri lôžku umierajúcej matky: Catalina opisuje to, čo videla a pocítila v deň smrti svojej matky. Vo chvíli matkinej smrteľnej agónie boli s ňou príbuzní, ktorí sa za ňu modlili.
Catalina v mystickom videní videla, ako k matkinmu lôžku prichádzajú svätí. Niektorých z nich dokázala rozoznať ... Svätí sa postavili k anjelovi strážnemu umierajúcej matky, ktorý kľačal zahĺbený do modlitby.
Potom jej Pán Ježiš vysvetlil: "Sú to jej svätí patróni a duše, ktorým pomohla k spáse svojimi modlitbami a utrpením, hoci ich nepoznala. Prišli, aby ju sprevádzali pri jej prechode."
Catalinina matka sa vyspovedala, prijala Eucharistiu a sviatosť pomazania chorých. Bola pokojná a pri vedomí. Tých, ktorí sa u nej zhromaždili, poprosila, aby sa modlili ruženec a korunku k Božiemu milosrdenstvu a sama sa do modlitby zapojila. Svoje utrpenie spojila s Kristovým utrpením a úplne sa odovzdala Bohu: "Otče, do tvojich rúk porúčam svoju dušu." Takto pokojne umierajú tí, ktorí sa nachádzajú v stave posväcujúcej milosti a sú zmierení s Bohom.
Materinské objatie: Prekvapená Catalina zrazu uvidela mládenca v bielej tunike, ktorý bol pri lôžku umierajúcej a všetkých prítomných chránil pred tmavými tieňmi zlých duchov, ktorí sa báli priblížiť k modliacim sa ľuďom.
Potom začali do miestnosti prichádzať zosnulí - Catalinin otec a ďalší príbuzní. Vytrvalá modlitba ruženca a korunky k Božiemu milosrdenstvu umožnili príbuzným sústredene sprevádzať umierajúcu v najdôležitejšej chvíli jej pozemského života.
Catalina opisuje ďalšie obrazy, ktoré uzrela v mystickom videní: "V tej chvíli som uvidela, že Najsvätejšia Panna zostupuje z neba a zostáva vo vzduchu. Približovala sa, aby sa postavila k nohám mojej mamy, a videla som, ako k nej roztvára náruč ... Vtom mama asi na minútu upadla do bezvedomia a potom zomrela ... Panna Mária mala veľmi láskavý výraz v tvári a usmievala sa. Potom vzala moju mamu a objala ju a moja mama urobila to isté, kladúc hlavu na plece Najsvätejšej Panny. Obidve sa začali vznášať nahor spolu s celým zástupom postáv, ktoré boli prítomné pri tejto udalosti."
Chvíľa, ktorá nie je hrozná, ale krásna: Keď smrť prežijeme v spojení s Bohom a v úplnej dôvere v jeho milosrdenstvo, bude to najkrajšia chvíľa nášho života, pretože naša milujúca matka, Panna Mária, nás dovedie do neba vo svojom objatí.
Videnie smrti Catalininej matky nám zároveň ukazuje, že za umierajúcich sa treba modliť. Zvláštnu moc má korunka k Božiemu milosrdenstvu a ruženec, pretože nimi vyprosujeme umierajúcim dar Božieho milosrdenstva.
Druhé svedectvo, ktoré Catalina opisuje, sa týka smrti jej mladšieho brata Carlosa. Catalina prežívala veľkú bolesť a utrpenie, pretože jeho smrť nikto nepredvídal. Odišiel nečakane, bez rozlúčky. Vtedy Ježiš Cataline v jednej mystickej vízii povedal: "Moja milovaná, som tu, ponáhľal som sa, lebo si ma zavolala, neopustil som ťa ani na chvíľu ... Len zdanlivo si sama. Ja som s tebou. Spomeň si na moju agóniu v Getsemanskej záhrade. Cítil som sa osamelý. Bojíš sa? Ja som sa tiež bál. Máš potrebu sa s niekým porozprávať? Rozprávaj sa so mnou. Potrebuješ ruku, ktorá by ťa pohladila? Hľa, tu sú moje ruky. Potrebuješ rameno, na ktorom by si sa mohla vyplakať? Plač na mojom ramene a ja osuším tvoje slzy svojimi bozkami ... Tvoje slzy sa zmiešajú s mojimi. Nie som necitlivý voči tvojmu utrpeniu. Chceš, aby ťa pri modlitbe niekto sprevádzal? Hľa, tu sú svätí a moji anjeli ..."
Nikdy nie sme sami, pretože On sám, anjeli, svätí a duše v očistci
sú s nami úzko spojení v spoločenstve Cirkvi.
Sú pre nás oporou a pomocou, a keď sa nám zdá, že sme osamelí,
modlime sa s dôverou a odovzdajme svoju bolesť Ježišovi.
Človek, ktorý prijal od Boha milosť viery a usiluje o to,
aby jeho viera rástla a bola živá,
nikdy nie je sám.
Keď Cirkev nad umierajúcim kresťanom posledný raz vyslovila slová rozhrešenia, ktoré vyjadrujú Kristovo odpustenie, keď ho posledný raz poznačila posilňujúcim pomazaním a vo viatiku mu dala Krista ako pokrm na cestu, obracia sa na neho týmito nežnými a ubezpečujúcimi slovami: „Vydaj sa na cestu, kresťanská duša, z tohto sveta v mene všemohúceho Boha Otca, ktorý ťa stvoril, v mene Ježiša Krista, Syna živého Boha, ktorý za teba umrel na kríži, v mene Ducha Svätého, ktorého si dostal ako dar; nech je dnes tvoje bydlisko v pokoji svätého Jeruzalema spolu so svätou Božou Rodičkou Pannou Máriou, so svätým Jozefom a so všetkými anjelmi a svätými… Vráť sa k svojmu Stvoriteľovi, ktorý ťa utvoril z prachu zeme. Keď opustíš tento pozemský život, nech ti prídu v ústrety Panna Mária, anjeli a svätí… Kiež uzrieš svojho Vykupiteľa z tváre do tváre a kiež ho budeš vidieť na veky vekov.“ (Citované podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi, čl. 1020)
zdroj: Przejście do Życia wiecznego w mistycznych wizjach Cataliny Rivas
