Pod Tvoju ochranu

Načo sa môže človek viac spoľahnúť, na bábiku, ktorú máte na zadnom okienku v aute, na podkovu nad predným nárazníkom, či na štvorlístok, ktorý so sebou nosíte medzi dokladmi? 

Čo je istejší pomocník v nebezpečí a v ťažkostiach? Čo myslíte, nebolo by lepšie, keď začínate cestovať, keď chcete začať svoju dennú prácu, pomodliť sa k Matke Božej: „Pod Tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička?“ 

Chápete, že je čosi vierohodnejšie, ako tzv. osud? Namiesto talizmanu k nám prichádza osoba, ktorá dokáže viac než obyčajný človek, je tu viera v Matku Božej Prozreteľnosti. Tu prestáva povera. 

Veď je článkom našej svätej viery, že môžeme vzývať svätcov a o to viac Kráľovnú všetkých svätých. „Našimi prosbami nepohŕdaj v potrebách našich...!“ Nie je v týchto slovách malá pochybnosť, že Panna Mária vždy nepomôže? Musíme tak dôrazne prosiť?  Nie! 

Že by Panna Mária obišla niektorú prosbu, je neslýchané. Nepočuli ste, s akým presvedčením ľud spieva túto pieseň? Ktorá matka by mohla zabudnúť na svoje dieťa? V tejto vete zaznieva vrúcna láska dieťaťa k matke. „...ale od každého nebezpečenstva nás vysloboď vždy.“ Úplne prirodzene myslíme na nespočetné nebezpečenstvá na ceste. Prajeme si istotu v živote, pre rodinu, pre svoju existenciu. Je to samozrejmé! Ale sú to všetky nebezpečenstvá? 

Nie je hriech väčšie nebezpečenstvo, pretože nás môže stáť nie len stratu časného života, ale i stratu večného života, stratu Božej prítomnosti? Myslím si, že naša prosba má v prvom rade na zreteli práve toto. Istotne tým máme na mysli aj iné nebezpečenstvá. „Panna slávna a požehnaná, Pani naša, prostrednica naša, orodovnica naša...“ Koľko dôvery dýcha z tejto vety! 

Ona je našou prostrednicou, našou zástankyňou. Kto by nám mohol dať viac dôvery ako Pani, ktorú nám dal Pán na Kríži za Matku a ktorá nám dáva nespočetné dôkazy svojej lásky a ochoty pomôcť. 

Kto by mohol túto dôveru lepšie dokázať ako tá, ktorej láska a moc u Boha nemá medze. K nej voláme: „Útočište hriešnikov“. Jej v nasledujúcich vetách predkladáme svoje záležitosti. „So Synom svojím nás zmier.“ To je naša prvá a najväčšia záležitosť, zmierenie s Kristom, ktorého sme urazili svojimi hriechmi, ktorého zhovievavosť sme tak často vzývali. 

Nemáme nárok na odpustenie a neodvažujeme sa pre množstvo svojich hriechov priamo sa obrátiť na Ježiša Krista. Ideme k Matke, aby nás so svojím Synom zmierila a získala nám znovu jeho lásku. 

Je to úplne ľudské. 

Ako často sme sa ako deti schovávali za mamku, keď sme niečo chceli od otca, keď sme sa cítili k dosiahnutiu nášho priania slabí. Tu ide o rovnakú vec. Spravodlivý Boží hnev by nás robil malomyseľnými, ale Matka nás k Nemu vedie a na Jej príhovor sa zmierenie podarí. „Synovi svojmu nás porúčaj!“ 

Dobre vieme, čo toto porúčanie pre nás znamená. Už tu v pozemských veciach často veľmi záleží na odporúčaní a tu ide o veci nadprirodzené. Čím viac sme sa previnili, tým nevyhnutnejšie je odporúčanie najčistejšej a bezhriešnej Panny. Že nám Jej odporúčanie prospeje, o tom niet pochýb. „K Synovi svojmu nás priveď.“ Skrze Pannu Máriu chceme prísť k Ježišovi. Toto je najkratšia a najistešia cesta. 

Matka nás berie za ruku a zároveň nás privádza k svojmu Synovi, u ktorého nájdeme svoje šťastie a pokoj. Teraz vidíte, že je prospešnejšie použiť túto krátku modlitbu ako talizman a utiekať sa pod ochranný plášť Matky Božej, než v poverčivej bázni vkladať svoju nádej do rozličných „harabúrd“.

vložil: Masima

zdroj: P. Ebenhard Löcher