Conchita Armida: Láska k manželovi mi nikdy nebránila milovať Boha

Mária Concepción Cabrera de Armida, alebo ako jej všetci hovorili – Conchita, sa narodila 8. decembra 1862 v Mexiku. Conchita ako manželka, matka deviatich detí a zároveň inšpirátorka vzniku dvoch rehoľných spoločenstiev a mystička predstavuje nový typ ženskej svätosti.

,,Kde hľadať tajomstvo podobného života? Bezpochyby v jej láske k Bohu a v neuveriteľnej láske ku Kristovi. Jej každodenný život bol premenený vierou.[…] Boh v nej utvára vzor pre dnešné ženy, ktoré žijú vo svojej rodine, vo svojom pracovnom prostredí a vo svojich každodenných zamestnaniach s prostotou evanjelia, ako veriaci so všetkými svojimi povinnosťami, veľkodušne odovzdané, často hrdinské, hoci to ani nevedia. Je to nový typ ženskej svätosti, aký potrebuje dnešný svet.” (Porov. M.-M. Philipon: Conchita Armida – Duchovní deník matky rodiny, s. 51)

Láska k manželovi jej nebráni milovať Boha: Pristupovanie k svätému prijímaniu bola absolútna potreba jej života už od detstva. Počas rokov jej zasnúbenia s Panchom sa táto jej láska k sviatostnému životu nijako neumenšovala, práve naopak. Hovorí: ,,V noci som myslela na Eucharistiu a potom na svojho snúbenca. Mnohokrát som pri svojich prijímaniach alebo behom svojich návštev Najsvätejšej sviatosti povedala môjmu Ježišovi: Pane, cítim sa neschopná milovať ťa, preto sa chcem vydať. Daj mi mnoho detí, aby ťa ony milovali viac ako ja.” (Porov. Duchovní deník matky rodiny, s. 20)

Nič v jej živote nenasvedčuje tomu, že by nechcela Boha milovať nadovšetko, milovať ho tak, ako si to právom zasluhuje. Boh bol v jej živote vždy na prvom mieste. Bola to skôr jej pokora, ktorá si bola vedomá toho, že ho ešte stále nemiluje dostatočne.

,,Môj snúbenec ma nikdy nezaujal natoľko, aby sa stal prekážkou môjho prináležania k Bohu. Zdalo sa mi tak jednoduché spojiť obe veci. Keď som sa išla prejsť a cítila som sa sama, myslela som na Pancha a potom na Eucharistiu, ktorá bola mojou rozkošou. Každý deň som pristupovala k svätému prijímaniu a potom som išla, aby som Pancha videla prejsť okolo. Spomienka na neho mi nebránila v modlitbe. Skrášľovala som sa a obliekala pekne len preto, aby som sa mu páčila. Chodila som do divadla a na plesy len preto, aby som ho stretla, všetko ostatné ma pramálo zaujímalo.” (Porov. Duchovní deník matky rodiny, s. 22)

Pomáha deťom objavovať ich povolania: Vo svojom denníku opisuje svoju mladosť, spoznanie jej budúceho manžela, život s ním a s deťmi, ktoré postupne prichádzali, ale aj odchádzali – o smrti jej dvoch detí, odchody ďalších do zasväteného života a do manželstva. Opisuje lásku k Bohu, ktorá v jej živote rodinou nikdy nebola vytesňovaná, práve naopak – našla svoju cestu milovania Boha v manželskom a rodinnom živote. Conchita uskutočňovala lásku v rodine, v nej rástla k dokonalosti v obetiach, sebazáporoch, v nesení kríža.

Z jej veľmi šťastného manželstva vyšlo deväť detí – dve dievčatá a sedem chlapcov. Všetkých zasvätila Panne Márii. Štyri deti počas jej života zomreli. 

Conchita hovorí: ,,Musím formovať srdcia svojich ôsmich detí, bojovať proti ôsmim charakterom, posielať preč, čo je zlé, uvádzať a rozvíjať, čo je dobré. Je potrebná dlhá trpezlivosť, veľká múdrosť a mnoho cností, aby som sväto splnila toto poslanie matky. Vo všetkých mojich modlitbách prvé volanie môjho srdca je žiadosť o milosti pre môjho manžela a pre moje deti. Je samozrejmé, že všetko očakávam zhora, všetko od Boha nekonečne dobrého a od Márie, Matky nás všetkých, ktorej som zvláštnym spôsobom zasvätila tých, ktorí sú mi zverení.” (Porov. Duchovní deník matky rodiny, s. 49)

Conchita dobre poznala každé zo svojich detí. Rozpoznala, ktoré dieťa má vlohy pre manželstvo a ktoré pre úplné zasvätenie sa Bohu. Deťom sa snažila pomáhať v tom, aby na Božie volania dokázali odpovedať. Jej najstarší syn Ignác sa stal kňazom – jezuitom a dcéra Conchita rehoľnou sestrou.

Conchita mala mystické zážitky s Pánom, ktorý ju ponáral do mnohých tajomstiev viery. Táto manželka a matka “svojou” teológiou a myšlienkami predbehla II. vatikánsky koncil. Viaceré témy, ktoré Conchita vo svojom diele rozvíja, sa stali témami Koncilu a boli odrazené v jeho konštitúciách. Je veľká škoda, že jej denník sa na Slovensko ešte nedostal a že zatiaľ ani príkladom svojho života nie je dostatočne známa.

Masima