%20(1).jpg)
Svätý Benedikt Čierny (Il Moro, 1526-1589) je prvým svätorečeným Afričanom. Jeho starých rodičov v neľudských podmienkach priviezli z pobrežia Afriky na Sicíliu a tam ich predali ako otrokov.
Aj jeho hlboko veriaci rodičia slúžili ako otroci. Keďže svoje deti chceli ušetriť pred takýmto osudom, rozhodli sa, že zostanú bez detí.
Keď sa o tom dozvedel ich pán Vincenzo Manasseri, veľmi bohatý, ale dobrosrdečný muž, sľúbil im, že ich prvému dieťaťu daruje slobodu. Tak sa v roku 1526 narodil malý Benedikt.
Benedikt už ako dieťa a chlapec, no predovšetkým neskôr ako menší brat františkán, rád rozjímal o utrpení Pána a o tŕním korunovanej a trpiacej Ježišovej tvári, v ktorej sa odzrkadľovali všetky pokorenia, ktoré Pán znášal.
Pre svoju čiernu pleť si Benedikt vytrpel už v detstve veľa posmechu. Nezriedka bola práve ona dôvodom zlomyseľnosti jeho malých kamarátov. Neskôr, keď pásol stáda oviec a hovädzieho dobytka pána Manasseriho a tu sa veľa modlil a meditoval, stal sa jeho čnostný život objektom mnohých urážok.
Istý urodzený mladý muž (Hieronymus de Lanza), ktorý žil vtedy už ako pustovník, šiel jedného dňa okolo poľa, na ktorom Benedikt (mal už 18 rokov) pracoval, a bol svedkom nadávok a urážok. Dojatý pokojom a vyrovnanosťou, s akou to pastier znášal, sa obrátil k nadávajúcim a povedal im: „Teraz sa z tohto úbohého černocha vysmievate, no čoskoro budete prekvapení, aká dobrá povesť sa o ňom bude šíriť.“ Potom povedal dozorcovi: „Dávajte pozor na tohto chlapca; onedlho príde ku mne a stane sa rehoľníkom.“
A skutočne, Benedikt ako 21-ročný začal svoj pustovnícky život u Hieronyma de Lanzu, ale o 15 rokov neskôr vstúpil do rehole františkánov – observantov v blízkosti Palerma.
Pokorovania ho stretávali po celý život. Kto by si bol pomyslel, že práve počas takého ponižovania dostane milosť vidieť trpiacu tvár Pána Ježiša!
Keď už bol menším bratom františkánom, v blízkosti kláštora žil istý mladý muž, ktorý Benedikta nemohol vystáť. Zakaždým, keď ho stretol, nadával mu a správal sa k nemu ako k otrokovi. Benediktovi, ktorý mal prchkú povahu, neboli tieto urážky ľahostajné, no predsa vždy sklonil hlavu, tváril sa, že nič nepočuje, a šiel ďalej.
No tento pokoj dráždil mladého muža ešte viac, a tak jedného dňa nadával nielen Benediktovi, ale hrubo urážal aj Boha. A tu sa Benedikt už viac nedokázal ovládať a chcel sa na neho vrhnúť. Zrazu sa zarazil, lebo namiesto mladého muža videl pred sebou opovrhovanú Ježišovu tvár. To, že sa ovládol, ho stálo však tak veľa námahy, že mu z nosa začala silným prúdom tiecť krv. Ježiš mu dal spoznať, ako veľmi ho musíme milovať – dokonca i v tých, ktorí nám ubližujú, aby sme v pokore a miernosti dokázali prijať aj najväčšie urážky.
Prvá predpoveď pustovníka Hieronyma o Benediktovi sa splnila už po niekoľkých rokoch jeho života zasväteného Bohu. Skrze tohto opovrhovaného muža sa udialo mnoho zázrakov a nadprirodzených znamení, takže prichádzali za ním ľudia zo všetkých oblastí Sicílie, z Talianska, Španielska a Portugalska, prinášali k nemu chorých a prosili ho o radu.
Benedikt bol však prostým človekom, ktorý sa počas svojho života nikdy nenaučil čítať ani písať. Napriek tomu bol na niekoľko rokov určený za gvardiána kláštora!
Zomrel vo veku 65 rokov 4. apríla 1589 a tvrdí sa, že presne v deň a hodinu, ktorú predpovedal. Jeho telo zostalo neporušené.
Beatifikovaný bol v roku 1743 a kanonizovaný Piusom VII. 24. mája 1807. Jeho sviatok sa oslavuje 4. apríla.
Ešte sto rokov pred jeho blahorečením rozširovali misionári zo Španielska a Portugalska uctievanie Benedikta v Južnej Amerike, kde sa stal patrónom otrokov. Tí sa utiekali k nemu vo svojich trápeniach a mnohí boli zázračným spôsobom vypočutí.
