Svätý Charbel Makhlouf - priateľ Boha i ľudí

Hoci bol najschopnejším študentom teológie v Kfifane, nenapísal žiadnu knihu. O tomto libanonskom pustovníkovi hovoria, že všetky chvíle svojho života naplnil Kristom, keď za ním išiel cestou kríža a unesený Božím milosrdenstvom.

Svätý Charbel (1828-1898) žil úplne skrytý pred svetom. Súčasníci o ňom hovorili, že bol "opitý Bohom". Dovolil Ježišovi natoľko premeniť svoje srdce, že sa stal viditeľným znamením jeho prítomnosti. 

Aj dnes Pán Ježiš na jeho príhovor uskutočňuje nevídané uzdravenia ľudí na duši i na tele po celom svete. 

Svätý Charbel dokonale naplnil Kristovo nabádanie: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!“ (Lk 9,23-25) 

Po smrti na vigíliu Božieho narodenia roku 1898 bol svätý Charbel pochovaný do spoločného hrobu. Tak sa skončil jeho pozemský život. Ale už od prvej noci po jeho pochovaní vychádzali z jeho hrobu tajomné záblesky svetla nevídanej sily. Preto sa rozhodlo, že telo zomrelého rehoľníka sa vyzdvihne. 

Počas exhumácie sa ukázalo, že nepodlieha rozkladu. Bolo mäkké a akoby živé a navyše sa hojne "potilo" krvou a vodou. 

Beatifikačný proces otca Charbela začal v roku 1927. Do roku 1950 tekutina vyvierajúca z jeho tela naplnila novú, kovovú rakvu, a to v takom množstve, že začala spôsobovať jej koróziu. Znovu sa teda rozhodlo, že sa rakva otvorí, aby bolo možné onen "olej" preliať do veľkej nádrže. 

Počas troch mesiacov, kedy bolo telo svätého vystavené verejnosti, sa uskutočnilo 3 800 zázrakov na jeho príhovor, a zakaždým išli mnísi s ďakovnou procesiou s Najsvätejšou sviatosťou do jeho cely v pustovni. Otec Louis Matar, zodpovedný za dokumentovanie zázrakov na príhovor svätého Charbela rozprával, že sa vtedy procesia konala bez prestania za zvukov kláštorných zvonov. 

Počas návštevy zástupcov redakcie poľského časopisu Miłujcie się! v kláštore v Annayi 2. apríla 2016, otec Louis vykreslil tiež inú neuveriteľnú udalosť z marca toho istého roku.
Jednej asýrskej rodine z Bejrútu, ktorá žije v Holandsku, sa narodila veľmi choré dievčatko Iliana s rázštepom lebky, krivým nosom, hluchonemá, slepá a ochrnutá. V priebehu tri a pol roka od narodenia oného dievčatka jej zničení rodičia navštívili vyše 100 lekárov špecialistov. Nakoniec sa otec rozhodol, že svoju dcérku privezie do Bejrútu k babičke, o ktorej vedel, že vždy veľmi ctila svätého Charbela. Babička nečakala a hneď sa s Ilianou vydala do pustovne svätého Charbela v Annayi. Celý deň vrúcne prosila o zázrak. 

Keď došla na parkovisko pred pustovňou a otvorila dvere auta, dieťa samo prešlo z auta k cele svätca! 

Babička spolu s ďalšími pútnikmi teda vyšla na kopec, modlila sa a úpenlivo prosila svätého pustovníka, aby bolo dielo uzdravenia dokončené. Po modlitbe v pustovni sa babička s vnučkou vrátili do Bejrútu. 

Keď Iliana spala, v noci sa jej ukázal svätý Charbel. Položil jej svoje ruky na oči, potom na uši, na nos a ústa, pričom sa celú noc zhovárali v sýrskom jazyku. 

Keď sa dievčatko ráno prebudilo, ukázalo sa, že je úplne uzdravené! Začala vidieť, počuť, aj hovoriť. Jej lebka zrástla a nos sa narovnal. 

Keď to otec uvidel, nasadol do prvého lietadla a vrátil sa s dieťaťom do Holandska a začal navštevovať tých lekárov, ktorí doteraz jeho dcéru bezvýsledne liečili. Všetci boli ohromne prekvapení tým, čo sa stalo. 

Otec zobral všetky lekárske dokumenty týkajúce sa jeho dcéry a spoločne s celou rodinou znovu priletel do Libanonu, aby poďakoval Bohu za zázračné uzdravenie svojho dieťaťa na príhovor svätého Charbela. 

Ďalší zázrak sa týka samotného otca Louisa Matar. Je tomu niečo cez dva roky, kedy počas slávenia Eucharistie v pustovni svätého Charbela tento mních stratil vedomie. Na mieste bol vtedy iný kňaz, ktorý mu udelil sviatosť pomazania chorých, pretože súdil, že rehoľník nežije. 

Otca Louisa rýchlo odviezli do nemocnice. Krv v jeho tele prestala prúdiť, pulz sa nedal zistiť. Vedúci lekár vtedy požiadal priora kláštora o súhlas s operáciou srdca otca Louisa, ale na poslednú chvíľu sa rozhodli vykonať mu koronografiu. Sklerotické vrstvy boli tak značné, že nástroj sa dostal do stehennej tepny iba na jeden a pol centimetra. Po podaní lieku začali čistiť tepnu. Takto z nej dostali cez sedemdesiat ložísk, ktoré vyzerali ako kamienky. Žiaľ, jeden z takýchto "kamienkov" namiesto toho, aby vyšiel, úplne zablokoval krvný obeh. V tej chvíli už lekár nemohol nič robiť. Prítomným rehoľníkom teda oznámil, že otec Louis vlastne zomrel. Krv prestala prúdiť a obraz na monitore stmavol. 

Keď mnísi počuli, že otec Louis umrel, jednohlasne skríkli: "Svätý Charbel!" 

V tej chvíli sa obrazovka zapla, žily otca Louisa boli zázračne uvoľnené, krv v tele začala prúdiť a mŕtvy sa vrátil k životu. 

Ako hovorí otec Louis, dostal vtedy od Boha nový život, aby sa viac modlil, konal pokánie a rozprával o zázrakoch uskutočnených na príhovor tohto veľkého svätého. 

V beatifikačnom procese svätého Charbela boli zdokumentované a do Ríma poslané dva zázraky. 
Prvé bolo uzdravenie Alexandra Obeid. Tento Libanončan bol kováčom a pochádzal z Baabdat. V roku 1937 si následkom úrazu poškodil jedno oko a prestal naňho vidieť. Lekár, ktorý ho prezeral tvrdil, že choroba, ktorá sa do neho dostala, ohrozuje aj jeho druhé, zdravé oko. Preto mu radil, aby si dal choré oko odstrániť. Potvrdil to aj ďalší špecialista z Bejrútu. 

Alexander na operáciu ísť nechcel, čakal ale s vierou na znamenie, že sa má vydať k hrobu svätého Charbela pre zázrak uzdravenia. Neprestával sa modliť, až sa mu jednej noci ukázal svätý Charbel a radil mu ísť do kláštora v Annayi. Tam Alexander strávil celý deň v modlitbách, načo pri hrobe Svätého zaspal. Zrazu začal pociťovať bolesť v oku. 

Na druhý deň sa rozhodol, že sa vráti do Baabdat, a bolesť v jeho oku rástla natoľko, že už nedala vydržať. Nakoniec sa Alexandrovi podarilo na chvíľu zaspať. 

Vo sne videl rehoľníka, ktorý mu votrel do oka nejaký prášok a povedal: "Budeš veľa trpieť, ale budeš uzdravený." A potom zmizol. Alexander tiež zbadal na zemi nápis: "Sluha Boží Charbel." 

Keď sa prebudil, zakryl svoje zdravé oko šatkou, načo pozrel na obraz Svätého, a videl ho zreteľne svojím druhým okom, na ktoré dovtedy kvôli úrazu nevidel. 

Lekárske vyšetrenie potvrdilo, že Alexander svojim uzdraveným okom vidí, hoci v ňom má úplne poškodenú sietnicu. 

Druhým zázrakom pre beatifikáciu je uzdravenie sestry Marie Abel Qoumari z Kongregácie Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie. 

Sestra Mária pochádzala z Hammany. Do rehole vstúpila v roku 1929. Za niekoľko rokov začala trpieť brušnými ťažkosťami. Všetko, čo zjedla, vyvrátila. Lekári jej potvrdili žalúdočné vredy. Navyše sa ukázalo, že pečeň, žlčník a oblička sestry Márie boli tak spojené, že tvorili akoby jeden orgán a neplnili svoje funkcie. Výsledky neboli dobré ani po štvorhodinovej operácii. 

Sestra aj naďalej nemohla nič prijímať a navyše sa objavili bolesti v kostiach, ochrnutie pravej ruky a problémy so zubami. Sestra Maria mohla chodiť len s palicou a žila s vedomím, že smrť sa nezadržateľne blíži. 

Keď sa k nej dostala správa o zázrakoch na príhovor svätého Charbela, začala ho vrúcne prosiť o uzdravenie. 

Otec Charbel sa jej vtedy ukázal v sne a požehnal jej. Vtedy sa sestra Mária rozhodla vydať sa spoločne s ďalšími sestrami do Annayi. 

Do kláštora sa dostala vo veľmi zlom stave, preto sa ju rozhodli položiť k hrobu svätca. Rehoľníčka v jednu chvíľu natiahla ruku smerom k náhrobnej doske. Pri modlitbe si všimla, že na doske je vyryté meno "Charbel", ktoré obklopujú svietiace sa kvapôčky potu. Namočila teda vreckovku v tekutine a s vierou potrela choré miesta. Po chrbte jej vtedy prešiel akoby prúd a začala chodiť. Dostalo sa jej úplného uzdravenia na príhovor svätého Charbela.

Beatifikácia otca Charbela uskutočnená blahoslaveným Pavlom VI. 5. decembra 1965, sa stala udalosťou II. vatikánskeho koncilu. Zúčastnili sa jej predstavitelia všetkých kresťanských vyznaní aj iných náboženstiev. Tak sa ona udalosť stala prorockým činom v perspektíve nebeského poslania otca Charbela s celosvetovým dosahom. 

V deň beatifikácie svätého Charbela sa stal tiež zázrak, ktorý bol o 12 rokov neskôr podkladom pre jeho kanonizáciu 9. októbra roku 1977. 

K hrobu svätého prišla Mariam Assaf Awwad. Táto žena mala rakovinu. Po operácii pečene a čriev, kde našli rakovinotvorné bunky, jej operovali tiež krk. Všetky tieto chirurgické zásahy sa minuli účinkom. Rakovina zaútočila na mandle Mariam. 

Žena už nechcela žiadnu ďalšiu terapiu, iba prosila svätého Charbela, aby ju buď uzdravil, alebo aby jej dal sily k znášaniu choroby. 

„Vari mi nedaruješ uzdravenie z tej choroby, svätý Charbel? Si predsa veľkým Svätým, ktorý vyprosuje uzdravenie slepých i chromých. Keď budem z tej choroby uzdravená, pôjdem ti poďakovať do tvojho sanktuária,“ hovorila Mariam. 

Po tejto modlitbe sa ráno prebudila zdravá a prišla za zázrak poďakovať do sanktuária svätého Charbela. 

U maronitov pripadá spomienka na svätého Charbela každoročne na tretiu nedeľu v júni. Za obdobie od 21. júna 2015 do 2. apríla 2016 bolo v kláštorných análoch zapísaných už 88 zázrakov, z toho 12 prípadov ľudí nepokrstených - moslimov, sunnitov, šiitov, drúzov a alavitov. Súhrnný počet uzdravení dnes prekračuje 26 000.

Svätý Charbel nám vo svojej veľkej pokore skrze znamenia a zázraky poukazuje na Krista Zmŕtvychvstalého, stále prítomného vo sviatostiach pokánia a Eucharistie. Vyzýva nás tiež k obráteniu, k radikálnemu odmietnutiu každého hriechu, ktorý je zdrojom všetkého ľudského nešťastia. 

Objasňuje nám, že nutnou podmienkou uzdravenia je úplná dôvera v Božie milosrdenstvo,  vytrvalá každodenná modlitba,  okamžité pozdvihnutie sa z každého hriechu vo sviatosti pokánia  a čo najčastejšie prijímanie Ježiša v Eucharistii. 

Masima
zdroj: Miłujce się!