%20(1).jpg)
Krátke príhovory blahoslavenej karmelitánky Miriam z Abelin (+1878) prednesené na začiatku Pôstneho obdobia roku 1868, zaznamenané jej duchovným vodcom Petrom Estratem.
Na Popolcovú stredu prosila a vyprosila si, aby mohla zachovávať regulu, Vediac, že už jej to nebude počas pôstu možné. A naozaj, na druhý deň mala také bolesti v nohách a v rukách, že sebou nemohla ani pohnúť.
„Môj rozhovor,“ povedala, „bol s Ježišom na púšti. Vchádzajúc na ňu, videla som krajinu holú, stromy uschnuté. Akonáhle sa ukázal Ježiš, krajina sa okrášlila zeleňou, stromy sa odeli lístím, kvetmi a ovocím. Zvieratá spoznali svojho Boha, vtáci spievali, lebo videli, že Ježiš je smutný. Všetko stvorenie sa ho snažilo potešiť, iba kamene boli bezcitné. Ani svetlo, ani teplo, ani rosa, ani dážď im nemohli prospieť.
Ježiš hľadiac na kamene povedal: ,Hľa, hriešnici, váš obraz! Zosielam vodu svojej milosti, a vy z nej neťažíte viac ako kamene!,
Duše verné Ježišovi povedali: Pane, daj nám ducha modlitby, aby sme mohli získať duše, ktoré ti budú slúžiť tak, ako ti slúžia krajiny na púšti! Pane, sme nahé, zaodej nás svojou láskou, uchovaj nás vždy v tvojej prítomnosti, aby sme vždy spievali tvoje chvály na potešenie tvojho srdca: daj, nech vydávame kvety a ovocie Cirkvi!'"
"Ježiš zostal štyridsať dní na púšti, nepil, nejedol: postil sa za nás. Ježiš bol hladný a smädný po dušiach, plakal, a zatiaľ čo mu po tvári stekali slzy, povedal: ,Úbohí hriešnici, žiadneho neba pre vás, ak sa neobrátite.'
Ježiš mi ukázal na púšti stromčeky zliate ovocím a povedal mi:, Hľa na tieto stromčeky, pozoruj, ako ich ovocie sýti púšť vôňou, sú obrazom duše pokornej a nepatrnej vo svojich očiach. Pozri však na tieto vysoké stromy, majú len zlé ovocie a páchnu tiež nepríjemne: sú obrazom duše pyšnej.'"
"Ježiš mi ešte povedal: ,Pozri tieto dve osoby: jedna je u všetkých ctená a vážená, má všetky dary prirodzenosti, je krásna, bohatá. Páči sa sama sebe, vyhľadáva pozemské rozkoše, ale jej duša je pred Bohom škaredá.
Druhá je chudobná, chorá, v opovrhnutí, ale jej srdce je vždycky so mnou; nehľadá, ako by sa mi zapáčila, ale ako by konala moju vôľu. Och, aká je táto duša krásna a bohatá v mojich očiach! Aká sláva ju čaká v nebi!'"
"Počula som, ako Ježiš ešte povedal: ,Hriešnici, nepýtam sa vás, prečo ste hrešili, ale prečo sa neobraciate. Nepozerám sa už na vašu minulosť, ale len či prídete ku mne. Môj Otec pre vás stvoril nebo a zem, poďte, spasím vás!'"
"Ježiš sa na púšti modlí, myslí na nás, na naše slabosti. Všetky hoviadka, vidiac Ježiša plakať, sa zastavovali pri Ježišovi a plakali s ním. Tento súcit hoviadok zvyšoval Ježišov smútok, lebo videl, ako sú hoviadka citlivejšie než ľudia."
