Maria Alfonsina Danil Ghattas - Arabská dcéra Jeruzalema

Arabská dcéra Jeruzalema, blahoslavená Mária Alfonsina Danil Ghattas je u nás zatiaľ takmer neznáma. Aj počas svojho života sa zdržiavala skromne v ústraní, takže ani jedna z jej spolusestier nevedela o jej bohatom duchovnom živote, o jej videniach a dôvernom vzťahu k Panne Márii. 

Dokonca aj jej generálna predstavená, jej vlastná sestra Hanneh, až do Alfonsininej smrti netušila, že v jej osobe sa skrýva zakladateľka kongregácie. Povolaním tejto vyslovene sympatickej svätice bolo žiť v tichosti a úplne sa obetovať za svoje, dnes už pápežsky schválené spoločenstvo. A robila to veľmi rada.

Narodila sa v roku 1843 v dobre situovanej arabsko-kresťanskej rodine Danil Ghattas v Jeruzaleme.
Ako štrnásťročná nasledovala táto palestínska dievčina Sultaneh Mariam volanie Pána Ježiša a vstúpila k sestrám svätého Jozefa. Na obliečke v kostole Svätého Hrobu v roku 1860 dostala meno sestra Maria Alfonsina. O dva roky neskôr zložila - ako devätnásťročná - na rovnakom mieste utrpenia a smrti Pána svoje prvé sľuby.

Plná nadšenia začala ihneď vyučovať dievčatá katechizmus vo farskej škole v Jeruzaleme. Celé húfy detí nadšené jej láskou k Panne Márii, vstupovali do mariánskej kongregácie, ktorú sama založila.

Po niekoľkých rokoch požehnaného pôsobenia prešla sestra Alfonsina ako učiteľka a vychovávateľka do Betlehema.
Tam začali pre tridsaťročnú rehoľníčku nečakané zázračné udalosti.

Počas modlitby svätého ruženca sa jej 6. januára 1874 prvýkrát zjavila Panna Mária. Alfonsina v jasnom svetle videla Kráľovnú posvätného ruženca, ako stojí so široko roztiahnutými pažami. V rukách držala ruženec, ktorý visel až k jej nohám, hlavu mala obklopenú pätnástimi hviezdami. Videnie zanechalo v sestre Alfonsine neopísateľný pokoj a živú túžbu úplne sa obetovať Bohu za duše.

Keď sa Alfonsina presne o rok po prvom zjavení, 6. januára 1875 modlila v Jaskyni narodení Pána Ježiša v Betleheme, Panna Mária sa jej znovu zjavila a zaplavila modliacu sa rehoľníčku jasným svetlom.

Jeden lúč vychádzajúci z Panny Márie ma prenikol a zranil ma jej láskou. 

Od tej doby sprevádzala sestru Alfonsinu nádherná hviezda, ktorá žiarila raz slabšie, inokedy silnejšie, raz sa vzďaľovala, inokedy približovala. Uprostred tejto žiariace hviezdy videla Alfonsina vždy Pannu Máriu - podobne ako blahoslavená Anna Maria Taigi v Ríme, ktorá o 100 rokov skôr po dobu 47 rokov v žiarivom slnku milostí spoznávala veci prítomné i budúce.

Ten istý večer sa jej Panna Mária ukázala obklopená radostným zástupom dievčat, nad ktorými bol žiariacimi literami napísaný nápis: Kongregácia ruženca. 

V ďalších videniach v priebehu roka videla Alfonsina budúci kláštor ružencových sestier aj sestry, ktoré v ňom žili. Panna Mária jej do všetkých podrobností opísala denný program a pravidlá kongregácie. 

Keď sestra Alfonsina stále váhala so založením, Panna Mária jej dodala odvahy a povzbudila ju - ľahko sa jej dotkla svojím ružencom a povedala:

Ruženec je tvojím príkladom. Dôveruj môjmu milosrdenstvu 

a dobrote všemohúceho Boha. 

Tiež veľmi známa stigmatizovaná Mariam z Ibillinu ju povzbudzovala: Daj sa do diela, Boh to chce, podarí sa to. Naozaj to však nebolo ľahké mať odvahu k založeniu kongregácie; Panna Mária však vypočula modlitby sestry Alfonsiny a poslala jej veľmi schopnú pomocníčku, jej rodnú sestru Hanneh (1858-1931). Aby mohla byť kongregácia založená, dostala ako dar aj veľmi múdreho kňaza a duchovného vodcu Josepha Tannusa z Nazareta.

Sestra Alfonsina pôsobila celých dvadsať rokov u sestier sv. Jozefa, a preto potrebovala dišpenz od pápeža - podobne ako sestra Tereza o 66 rokov neskôr -, aby mohla z tohto rádu vystúpiť. Pápež Lev XIII. jej toto povolenie udelil v roku 1880.
Teraz bola voľná a mohla sa pripojiť k piatim palestínskym dievčatám, ktoré žili v malom prenajatom byte (sprostredkoval ho P. Tannus) veľmi chudobne, ale šťastne, ako prvé členky kongregácie.

Dňa 7. marca 1885 zložila sestra Alfonsine spolu s ďalšími ôsmimi novickami pred jeruzalemským patriarchom rehoľné sľuby. Vedenie mladého spoločenstva bolo vtedy v iných rukách a P. Tannus bol jediný, kto vedel, že skutočnou zakladateľkou je tichá sestra Alfonsina. Veľmi si ju vážil a často ju prosil, aby zapisovala všetko o svojich videniach a svojich zážitkoch.

Nousseira a zázrak v studni

Počas 42 rokov v Kongregácii sestier posvätného ruženca prejavovala sa táto veľká mystička tiež ako žena činu, ktorá však nikdy nepustila z ruky ruženec.
Ochotne prijímala, keď ju prekladali z miesta na miesto, aby zakladala kláštory a školy na výchovu arabskej mládeže a sirotinec, či už vo Svätej zemi, alebo v meste Salt v Jordánsku, kde sa okrem iného starala aj o beduínov.
Už niekoľko mesiacov po slávnych sľuboch boli mladé sestry rozosielané po dvojiciach do okolia. Tak sa aj sestra Alfonsina vydala spolu s jednou sestrou a svojím duchovným vodcom Josephom Tannusom do Jaffy v Galilei.
Jej prvý "kláštor" a prvá "škola" boli najskôr dve provizórne miestnosti; väčšia slúžila ako školská trieda pre 35 dievčat a do menšej sa zmestili práve dve postele. Cez deň bola jedna posteľ nahradená pracovným stolom.
Takmer rok znášali obe ružencové sestry túto stiesnenú situáciu, až im predstavená klarisiek z Nazareta darovala trochu peňazí a mohli si zariadiť ďalšie dve izbice.

Štyri dni pred ich posvätením, 14. apríla 1886, sa stal zázrak, ktorý vyvolal pozornosť verejnosti a o ktorom sú zachované presné výpovede očitých svedkov aj tých, ktorí o zázraku počuli.

V ten deň pomáhala Nousseira Habiba el'Issa, dvanásťročná pravoslávna dievčina, pri čistení kamennej dlažby v prístavbe sesterského domu. Pri naberaní vody spadla do 8 metrov hlbokej studne. Sestra Katarína hlasno volala o pomoc, ale až po desiatich minútach prišli muži s lanom a spustili ho do studne. Dieťa sa síce dvakrát vynorilo nad hladinu, ale bolo v bezvedomí, a preto sa nedokázalo chytiť podávaného lana. Obyvatelia obce, ktorí sa zbehli, začali z tohto nešťastia krikom obviňovať sestry.
Príbuzní dievčaťa si zo zúfalstva roztrhli šaty a ihneď stanovili cenu krvi, ktorú mali rehoľníčky zaplatiť, než opustia obec. Sestra Alfonsina si nevšímala nadávok a vôbec sa nebránila.
Odbehla s niekoľkými deťmi do kostola a pred Najsvätejšou sviatosťou sa s nimi modlila ruženec. Potom sa vrátila na miesto nešťastia s ružencom v ruke.
Jeden rozhnevaný Arab sa na ňu oboril: Nech ťa spáli ten tvoj ruženec a Zdravasy! Potom ju silno udrel a zrazil na zem.

Sestra sa zdvihla, prešla zástupom ľudí a hodila svoj ruženec do studne. Pritom hlasno zvolala: Kráľovná ruženca, zachráň toto dieťa a pomôž nám v tejto našej veľkej núdzi! 

Prítomní sa smiali a posmešne hovorili: Tu už tvoja Madona nepomôže. Dievča sa utopilo, je už hodinu na dne studne. 
Ale sestra Alfonsina sa nedala odradiť a znovu odišla s húfom detí do kostola a pokračovala v modlitbe svätého ruženca. Medzitým sestra Katarína zostala pri studni a spustila vedro až na dno. Náhle sa lano pohlo. Sestra s pomocou silného Araba začala vedro vyťahovať a nad hladinou sa ukázala hlava a potom k údivu okolostojacich ľudí aj Nousseira, ktorá stála vo vedre s ružencom okolo krku.
Ako by sa nič nebolo stalo, objala svoju učiteľku a rozprávala:

Keď som bola vo vode, cítila som, ako na mňa spadol žiarivý ruženec a ovinul sa mi okolo krku a ruky. Studňa bola plná svetla. Vo vode som sa cítila dobre, ako na pohovke. Potom som videla pri otvore studne mnoho ľudí a nejaký hlas na mňa zavolal: ,Chyť sa lana!' Chytila ​​som sa a som vonku celá a zdravá.

Sestra Katarína ihneď bežala do kostola a rozprávala sestre Alfonsine, ktorá sa stále ešte modlila, o zázračnej záchrane dievčaťa.
Sestra Alfonsina vyšla z kostola a Nousseira plná radosti jej vyšla v ústrety a povedala: To, čo som videla v studni ožiarené ružencom, ma naplnilo šťastím. Je mi ľúto, že ste ma tak rýchlo vytiahli. 

Účinky toho zázraku boli jedinečné. Zachránené dievča aj so svojimi rodičmi prešlo z pravoslávia ku katolíckej viere, podobne ako evanjelická učiteľka, jej žiačky a väčšina matiek. 
Protestantská škola bola zatvorená a triedy sestier boli príliš tesné. Nousseira sa denne so sestrami modlila ruženec a aj po rokoch vďačne rozprávala o svojej zázračnej záchrane.

Nebeské plody

V júni 1893 sa sestra Alfonsina s jednou spolusestrou presťahovala do Betlehema, kde na prianie svojho duchovného vodcu vybudovala sirotinec so školou a dielňou pre dievčatá. Vo veľmi ťažkých podmienkach tam pôsobila ako predstavená 15 rokov.
Počet detí, nezamestnaných dievčat, ktoré hľadali pomoc, neustále rástol. Takmer každý rok sa preto museli sťahovať do väčšieho domu, ale ich chudoba sa nezmenila.

Krátko pred sviatkom svätého Jozefa 1904 im došli všetky zásoby. Vo svojej núdzi sa začali modliť k svätému Jozefovi. Prešiel deviaty deň, a pomoc neprichádzala. Matka Alfonsine však všetky nabádala k ešte väčšej dôvere: Len sa modlite k svätému Jozefovi, on nás nikdy neopustí!
Vonku lialo ako z krhly, až sa celkom zotmelo. Tu počuli sestry tiché klopanie. Predo dvermi sa objavil cudzinec. Miernym pohybom ukázal na veľké bremeno na chrbte a priateľsky povedal: To je pre vaše siroty!
Prekvapené sestry pozvali neznámeho muža ďalej. Jeho abája (beduínsky plášť) bola plná ovocia a zeleniny. Ale čo bolo zvláštne - bola úplne suchá, rovnako ako cudzincovo dlhé rúcho.
Kto vás poslal? Bratia z Tantury, alebo sestry z Hortas? 
Odpovedal: Neviem. 
Sestry Kongregácie posvätného ruženca sa pozerali na ovocie a zeleninu, ktoré im mlčanlivý cudzinec priniesol. Spoločne odniesli poklad do kuchyne, a keď všetko vyložili, sestra Františka poskladala abáju. Všimla si, že plášť je neobyčajne krásny. Bol nový a vôbec nebol pokrčený. Vlastne bolo škoda do neho baliť zeleninu, pomyslela si. Okrem toho na plášti nebola jediná škvrna, pretože všetka zelenina a ovocie boli čisto umyté.
Matka Alfonsina stála mlčky pri cudzincovi, úplne ponorená do zjavu vysokého štíhleho muža s jasnými črtami v tvári a s nádhernými dobrotivými očami. Jeho pleť bola žiarivá, čistý odev bol pretkaný modrými prúžkami a bol opásaný blankytným pásom.
Medzitým sa vrátila sestra Františka a podala plášť cudzincovi. On si ho však neobliekal, ako by sme v silnom daždi čakali, ale prehodil si ho cez plece.

Na otázku, čo mu sestry dlhujú, skromne odpovedal: Nič, ďakujem. Zdvorilo pozdravil a zmizol v nočnej tme. Len čo sa dvere zavreli, sestry sa na seba pozreli pohľadom plným úžasu a jednohlasne volali: To bol svätý Jozef!

Na druhý deň telefonovali všetkým dobrodincom, či niekto neposlal výborné ovocie a zeleninu, ale nikto z nich to nebol. Sestry jedli so svojimi zverencami plody z daru celý týždeň. Matka Alfonsina pritom s úsmevom opakovala: Jedzte, deti, z plodov raja, ktoré nám priniesol svätý Jozef!
A sestra Františka potvrdila, že v ovocí našla svetlozelený plod sladkej chuti, aký v Palestíne nepoznajú a nikdy predtým ani neskôr ho nevidela. Chutil veľmi dobre surový aj varený.

Matka Alfonsina zažila počas svojho apoštolátu podivuhodnú pomoc Kráľovnej posvätného ruženca.

Keď raz navštívila v susedstve slepú Hannu Issu el Kattan, pohnutá súcitom poprosila o pohár vody. Ponorila do nej svoj ruženec a niekoľkými kvapkami pokropila oči tejto ženy, ktorej už lekári nedokázali pomôcť. Potom sa so všetkými prítomnými modlila 15x Zdravas Mária. Za niekoľko dní bola slepá žena úplne zdravá a bez pomoci druhých išla do kostola, aby poďakovala Bohu.

Raz volali ružencové sestry k mužovi nakazenému týfusom. Gabrîl Dabdoûb však krátko po ich príchode zomrel. Podľa orientálneho zvyku spustili príbuzní hlasný nárek.
Matka Alfonsina však zachovala pokoj a povzbudzovala zúfalú rodinu, aby dôverovali Ježišovi a Kráľovnej ruženca.

Potom poprosila o pohár vody, ponorila do nej svoj ruženec a na pery zosnulého vyronila niekoľko kvapiek. Gabrîl prehltol a požiadal o jedlo. Bol uzdravený. Tak sa medzi ľuďmi šírila úcta a láska ku Kráľovnej posvätného ruženca aj k ruženci.

Cenné zošity

Po desaťročiach naplnených prácou a pastoračným pôsobením povolali v roku 1909 sestru Alfonsinu späť do materského domu v Jeruzaleme. Stála tam potom osem rokov po boku svojej sestry Hanneh, generálnej predstavenej, pomáhala jej a radila pri vedení spoločnosti.
Matka Alfonsina, vtedy 66-ročná, zručne ukrývala svoje mimoriadne dary a cnosti. Ani jej osobný denník neprezrádza nič o posledných dvadsiatich rokoch jej života.
Občas táto mlčanlivá sestra skromne spomenula pred ostatnými sestrami, čím ju dávno predtým poverila Panna Mária: Pannu Máriu by veľmi potešilo, keby sme sa v kláštore ustavične modlili ruženec. Ale pretože takým prosbám sotva bolo možné vyhovieť, snažila sa o to viac pôsobiť svojím dobrým príkladom a vzorom.

Aj napriek vysokému veku (74 rokov), vedená poslušnosťou, nasadila v roku 1917 s radosťou svojej posledné sily, aby zriadila ďalší dom pre siroty. Bolo to v Ain Karim, rodisku Jána Krstiteľa, vo vidieckom dome vlastnej rodiny Danil Ghattas, kde ako dieťa trávila šťastné chvíle prázdnin. A práve tu za desať rokov, 25. marca 1927, zomrela.

V ten deň splnila Panna Mária svoj sľub: Keď splníš Božiu vôľu a moju vôľu a až urobíš všetko tak, ako si to videla a ako som ti nariadila, potom budeš môcť ísť so mnou. 

Matka Alfonsina Danil Ghattas sa práve modlila štvrtý desiatok slávneho ruženca, keď zomrela vo veku 84 rokov. Posledné slová umierajúceji boli: "... pros za nás teraz i v hodinu smrti našej."

Až potom objavila jej sestra dva, rukou písané zošity o všetkých jej vzácnych videniach a snoch, ktoré z poslušnosti zapisovala.
Keď sa o tom ružencové sestry dozvedeli, väčšina z nich tomu nechcela uveriť, že táto nenápadná sestra bola tak mimoriadne omilostená a bola dušou celého spoločenstva.

Po dôkladnom premýšľaní však museli uznať: Bola svätá. Ako dôkaz stačí už len to, že nás znášala a nikdy nám ani slovom neprotirečila, nikdy sa na nás nesťažovala a nehovorila o nás zle pred druhými. Na to ani nemala čas, pretože sa ustavične modlila ruženec.

V roku 2009 bola Maria Alfonsina Danil Ghattas v Nazarete blahorečená. 

17. mája 2015 bola pápežom Františkom i svätorečená. 

Jej liturgická spomienka sa slávi 25. marca, v deň výročia jej smrti v roku 1927 v Ein Karem pri Jeruzaleme.

vložil: Masima