"Modlila som sa za sväté duše, kedykoľvek to bolo možné."

"Keď sa modlíte za duše v očistci, Boh je taký potešený týmito vašimi nesebeckými modlitbami, že vám sám splní najtajnejšie želanie, aj keď o nič nežiadame a často ani sám neviete, aké je toto vaše želanie." (Matka Tereza) 

Tento príbeh začal tým, že som pri jednej príležitosti stretol na pohrebe priateľa Pata Murnahana. Sadol som si vedľa neho v kostole a všimol si, že má v rukách neobvyklý ruženec. Keď som sa ho na neho opýtal, povedal: "Poviem ti neskôr. Musím ti to povedať celé." 

Neskôr sme si sadli v hoteli, kde mi povedal veľmi zaujímavý príbeh. Vedel som, že je architekt, a že čas od času dostáva lukratívne zákazky v zahraničí.

Začal mi rozprávať pozadie príbehu. Pat hovoril, že sa v jednu novembrovú noc v roku 1996 vracal zo služobnej cesty v New Yorku. Cítil, že jeho prezentácia zanechala dobrý dojem a uvoľnene sa posadil do sedadla, pripravený na let do Londýna a prestup do Dublinu. Vybral si sedadlo pri okne, aby si mohol pospať. 

Len niekoľko minút po zaspaní opäť sedel, úplne prebudený. Nepočul nič a bol zvedavý, čo ho prebudilo, keď si zrazu uvedomil, že v lietadle je absolútne ticho. Poobzeral sa dookola a rozpoznal ľahko ohnutú postavu s usmievavou tvárou a pochopil, že ako sa posúvala uličkou, práve ona zapríčinila ticho. 

Bola to matka Tereza z Kalkaty, s inou podobnou postavou, ktorá kráčala za ňou. Obe sestry boli oblečené do jednoduchých, bielych modro lemovaných habitov. Priateľská tvár, vráskavá koža a úsmev boli okamžite identifikovateľné pre každého. 

Lietadlo bolo plné Američanov, ktorí nikdy v živote neboli bližšie k tejto známej osobnosti. Obrázok, ktorý videli mnohokrát v televíziách či na obálke Time pred nimi zrazu ožil. 

Dve postavy sa zastavili a Pat si s obavou uvedomil, že si obe sadajú na sedadlá vedľa neho.

Matka Tereza zasadla do sedadla tesne vedľa neho a on sa cítil zvláštne bezcenný. Ako sa chystali na štart, matka Tereza a jej spoločníčka vytiahli ružence a Pat si všimol, že každý desiatok je inej farby. Obe zavreli oči a ponorili sa do modlitby. 

Pat sa prisunul bližšie a pozeral na nezvyčajné ružencová zrnká. Videl, že začiatok je celý čierny, farba sa zosvetľuje a koniec je úplne biely.

Po asi troch desiatkoch matka Tereza so spoločníčkou ružence odložili a vzali do rúk malú modlitebnú knižku. Ale predtým, než ju otvorili, obrátila sa k Patovi a spýtala sa, kam cestuje. 

Keď odpovedal "do Írska" a na ďalšiu otázku odpovedal "Áno, som Ir.", mal pocit, že sa zdvihol zo sedadla, nemajúc viac pomyslenie na spánok. 

Cítil sa privilegovaný tým, že vedie konverzáciu s jednou z možno najslávnejších osôb planéty, ale pravdepodobne najsvätejšou.

"Keď ste Ír, musíte byť katolík a veľa sa modliť," povedala a Pat cítil rozpaky a neodpovedal. 

Potom upadol do rozpakov ešte viac, keď odložila modlitebnú knižku a povedala: "Keď ste Ír, pomodlíme sa ďalší desiatok za vás a za vašu krásnu krajinu." 

Paul cítil, že keby bolo nablízku zrkadlo, uvidel by sa v ňom červený.

"Máte nejaké špeciálne želanie, za ktoré by sme sa modlili?"  Matka Tereza sa ho opýtala.

Pat sa zamyslel a spomenul si na svoju prastarú mamu, pripútanú na lôžko. Vedel, že by bola unesená tým, keby sa dozvedela, že matka Tereza sa modlila špeciálne za ňu, a tak spomenul jej meno matke Tereze. Ako brala do rúk ruženec, odvážil sa opýtať na rôzne farby zrniek. Vysvetlila mu, že zmena farieb znamená prechod z temnoty do svetla.

Vieme, že keď sa modlíme ruženec za sväté duše, Ježiš privádza mnohé z nich z tmy von do svetla. 

Matka Tereza navrhla, nech vytiahne svoj ruženec a môžu začať. Pat sa začal prehrabávať vo vreckách a cítil sa mimoriadne trápne s vedomím, že svätá čaká a myslí si, že vytiahne ruženec, ktorý, ako ona predpokladala, má každý Ír pri sebe.

Po krátkej chvíli mu matka Tereza podala ruženec, a vytiahla iný pre seba, čo bolo úľavou, pretože sa nechcel v tejto chvíli uchyľovať k poloklamstvu, ktoré sa ponúkalo: "Zdá sa, že pri sebe žiaden nemám." K niečomu, čo by navodzovalo dojem, že ho inokedy nosí. 

Pat bol rád, že sa modlí potichu, takže jeho mumlanie bolo prijaté ako diskrétna modlitba s nimi. Všimol si však, že ich úmysly medzi desiatkami boli za duše v očistci a nezahŕňajú meno jeho prastarej mamy. 

Potom sa ctenej matky opýtal, prečo nebola jeho prastará mama menovaná medzi úmyslami. Jej odpoveď ho prekvapila.

"Keď sa modlíte za duše v očistci, Boh je taký potešený týmito vašimi nesebeckými modlitbami, že vám sám splní najtajnejšie želanie, aj keď o nič nežiadame a často ani sám neviete, aké je toto vaše želanie."

Hoci sa Pat nepovažoval za veľmi zbožného, ​​chodenie do kostola bolo skôr rodinným zvykom a sotva by sa modlil niekedy v súkromí, cítil sa pri modlitbe mimoriadne povznesene a ako vracal matke Tereze ruženec, cítil sa šťastne.

Keď sa na neho opäť usmiala, Pat si pomyslel, že po prvýkrát pochopil, čo ľudia myslia, keď hovoria o "aure", jeho oči sa stretli s jej a prestúpil ho pokoj. 

Cítil sa ako keď bol malý chlapec sediaci pri rieke, ktorému letný vánok veje do vlasov, úplne zmierený s celým svetom. 

Ako pristáli na Heathrowe v Londýne a vystupovali z lietadla, matka Tereza bola pred ním. Otočila sa k nemu a spýtala sa: "Modlíte sa ruženec často?" 

"V skutočnosti nie", pripustil. 

Vzala ho za ruku, pozrela priamo na neho svojimi nežnými a milujúcimi očami a povedala: "Teraz sa budete." A vtlačila mu ruženec do rúk. 

Za dve hodiny vošiel Pat do čakacej haly v Dubline, kde sa stretol s manželkou Alicou. 

"Čo sa deje?" spýtala sa, keď uvidela v jeho rukách ruženec. 

Pobozkali sa a Pat opísal stretnutie s matkou Terezou, a že to bolo ako návšteva v nebi. Po ceste domov povedal: "Cítim sa, akoby som stretol živú svätú." 

Nasledujúci deň sa dozvedel, že jeho prastará mama vstala z postele a zdalo sa, že našla úplne nový život. Za pol roka Pat a Alice navštívili svoju blízku priateľku, ktorá, ako sa dopočuli, mala rakovinu a jej dni boli zrátané. 

Priateľka im povedala, že bolo za ňu obetovaných mnoho modlitieb. Pat potom siahol do vrecka a omotal ruženec matky Terezy priateľke okolo prstov. 

Povedal jej celý príbeh a povedal: "Modli sa za sväté duše, možno ti to pomôže." 

Hoci priateľka nebola katolíčka, jej dlane zovreli čiernobiela zrnká ochotne. 

Pat potom priateľku nestretol celé mesiace. Neskôr, keď ju stretol, tvár jej doslova žiarila. Ponáhľala  sa smerom k nemu a podávala mu ruženec: "Stále som ho mala pri sebe a modlila sa za sväté duše kedykoľvek to bolo možné. A nebudeš prekvapený, keď ti poviem, že tento týždeň som bola na kontrole a doktor nenašiel nič. Tumor je preč. Pat, som úplne zdravá! "

Pat toho dňa prisľúbil, že zoženie viac takýchto ružencov. Vedel. že nie sú špeciálne samy o sebe, ale tým, k čomu inšpirujú. 

Privádzanie duší do Kráľovstva prináša pre danú osobu veľké milosti od Boha. S fyzickým uzdravením prišlo aj duševné a jeho priateľka za dva roky vstúpila do katolíckej cirkvi. Pat teraz propaguje ruženec hovoriac ľuďom, že zachraňuje životy.

Masima