Milostivé Dieťa z Aracoel

Vo svojej pokore a ľudskosti nám Ježiško zjavuje podstatu Božej vznešenosti a vlády. I dnes môže každý nájsť útechu a pomoc prostredníctvom živej úcty k Ježiškovi. Preto sa na celom svete nachádzajú chrámy, ktoré sú zasvätené Božiemu Dieťaťu. 

Bazilika Aracoeli v Ríme bola po stáročia domovom zázračnej sošky Ježiška, ktorá sa stala stredobodom pozornosti veriacich pútnikov. Svetoznámy, pozlátený zázračný originál z 15. storočia bol 1. februára 1994 z kostola ukradnutý. V malej bočnej kaplnke kostola stojí dnes kópia originálnej sošky malého Ježiška. Rimania si len ťažko zvykali na kópiu, no dnes je táto soška uctievaná tak ako už stáročia predtým. 

Originálnu 60-centimetrovú sošku Ježiška vyrezal z olivového dreva istý brat františkán.

Drevo, z ktorého bola soška vyrezaná, pochádzalo z Getsemanskej záhrady. 

Neskôr sa dostala do kostola Aracoeli a vďaka mnohým vypočutým modlitbám sa stala známou na celom svete.

Dňa 2. mája 1897 ju pápež Lev XIII. a Vatikánska kapitula slávnostne korunovali zlatou korunou. Keďže ide o milostivú sošku Dieťatka, je podľa vzoru voľakedajšieho zabaľovania detí aj ona takto typicky zabalená do zlatej hodvábnej látky, hojne ozdobenej šperkami a inými ozdobami.

V tomto kostole Aracoeli, ktorý bol v minulosti občanmi mesta považovaný za najdôležitejší kostol v čase Vianoc, mali už dlhé desaťročia neobyčajný zvyk. Vždy na Štedrý večer preniesli v slávnostnej procesii sošku malého Ježiška do jasličiek a uložili ho na slamu. 

Pred Svätým Dieťaťom (Santo Bambino) v určenom čase prednášali 6 až 10-ročné deti svoju detskú kázeň. Vystúpili na malú tribúnu pred jasličkami, zhotovenú špeciálne pre túto príležitosť, odkiaľ sa pred zhromaždenými veriacimi, hrdými rodičmi i náhodnými návštevníkmi obracali na Ježiška so svojím príhovorom. 

Takéto kázne netrvali dlho, deti sa striedali jeden po druhom. Tento fakt poznáme aj zo života sv. Gašpara de Buffalo (1786-1837), zakladateľa Misionárov od Presvätej Krvi, či Eugenia Pacelliho (1876-1958), neskoršieho pápeža Pia XII., ktorý sa na nich spolu so svojimi troma súrodencami zúčastňoval po viaceré roky. 

Ťažké prípady chorôb zverovali Rimania taktiež Svätému Dieťaťu. Po viacerých vypočutiach prosebných modlitieb sa v Ríme, pravdepodobne už v 17. storočí, rozšíril zvyk, že sochu Jezuliatka na mimoriadnu žiadosť nosili aj k chorým a zomierajúcim na tzv. ‚podomové návštevy,‘ aby im sprostredkovalo útechu. 

Kaplnku s milostivou soškou dnes navštevujú ľudia z celého sveta a Ježiškovi zverujú svoje úmysly. Matky v požehnanom stave chodia pred pôrodom do Aracoeli, aby si od Ježiška vyprosili zvláštne požehnanie, a potom k Božiemu Dieťaťu prinášajú svoje novorodeniatka, aby ich Jezuliatku zasvätili. 

Ježiško však neprijíma iba návštevy pútnikov, ale má aj vlastnú poštovú adresu (Il Santo Bambino, Aracoeli, Roma) a prijíma aj nespočetne veľa listov takmer z celého sveta. Sú to prosebné, ale aj ďakovné listy. Malí i veľkí píšu Ježiškovi ako svojmu najlepšiemu priateľovi. Dokonca i listy s neúplnou a nepresnou adresou sa doručia i dnes na správne miesto, lebo aj talianska pošta pozná tradíciu Ježiška z Aracoeli.

„Len od vás závisí, či sa vám môžem darovať so svojou láskou. Keby ste sa mi zverili, tak by som sa vám veľmi rád daroval.“ 

Slová Pána Ježiša blahoslavenej Margaréte Ebner

Masima