%20(1).jpg)
Keď chamberský kláštor vyhovel obom Pánovým požiadavkám, Spasiteľ sa na nich neprestal obracať. Naopak, naliehal viac a viac a ukazoval svoje rany ako „zdroj milostí pre hriešnikov“ a ako „veľavravné poučovanie pre rehoľné osoby“. Povedal: „Už dlho vás vidím, ako rozdávate ovocie môjho vykúpenia. Teraz robíte, čo sa má podľa mojej vôle konať pre spásu sveta. Pri každom slove, ktoré vyslovíte pri zľutovnom ruženci kvapne kvapka krvi na dušu niektorého hriešnika.“
„Ľudia moju krv pošliapavajú, vy však, nevesty moje, ma máte milovať a pracovať z lásky ku mne.“
„Uvalili by ste na seba veľkú vinu, keby ste nechali ladom ležať všetko to bohatstvo, ktoré je pre vás uložené vo svätých ranách.“
„Duše, ktoré moje rany nectia, ale ich zosmiešňujú, zavrhnem.“
„Hriešnici nechcú o Ukrižovanom ani počuť. Znášam ich trpezlivo, ale raz príde deň môjho hnevu.“
„Poď, nevesta moja, prines mi svoje srdce, srdce celkom vyprázdnené, ja ho už naplním. Poď, aby si mi získavala duše.“ Potom jej ukázal množstvo hriešnikov: „Ukazujem ti ich, aby si nestrácala čas a ihneď sa dala do práce.“
V júni, mesiaci zasvätenom krvi Pána, smela sestra Mária Marta Chambonová stále nazerať na ukrižovaného Ježiša. Ten jej hovoril: „Dcéra moja, pre jednu jedinú dušu som trpel toľko, ako pre všetky. Vykúpenie bolo nadmerné!“ Pritom videla, ako svätá krv tečie prúdom z Ježišových rán a počula ho šepkať: „Toto je krv tvojho Snúbenca, tvojho Otca, toto je krv, ktorá bola vyliata za vaše duše. Iba ja som mohol túto božskú krv preliať. Dcéra moja, som úplne tvoj pre spásu duší.“
Niekoľkokrát videla, ako je Božia Spravodlivosť rozhnevaná a pripravená strestať svet, pritom Spasiteľ hovoril plný rozhorčenia: „Nepros, chcem ich potrestať. Ak má byť svet obnovený, potrebuje druhé vykúpenie.“
Boh Otec povedal: „Nemôžem zaňho dať svojho Syna ešte raz.“ Sestra Marta pochopila, že toto druhé vykúpenie môžeme spôsobiť my – častým obetovaním svätých rán. A naozaj, tou mierou, akou sväté rany obetovala, hnev Boží sa utišoval a menil sa v milostivú láskavosť, ktorá sa rozlievala na celý svet.
„Dcéra moja,“ hovoril jej inokedy Pán, „víťazstvo musí byť dosiahnuté, a to skrze moje sväté utrpenie. Na Kalvárii sa zdalo, že je všetko stratené a predsa práve tam začalo moje víťazstvo. Stále si prajem, aby ľudia čerpali čo najviac úžitku z vykúpenia, ale všetci – veriaci alebo neveriaci – musia slúžiť k mojej oslave.“
Raz ju Pán veľmi poľakal, keď jej dal uvidieť Spravodlivosť Božiu, rozhnevanú ľudskými hriechmi. Celá bez seba, v najhlbšej pokore zvolala: „Bože môj, nehľaď na naše zločiny, ale na svoje milosrdenstvo!“ Týmto častým zvolaním a obetovaním svätých rán sa Pán znovu rozpamätal na svoje milosrdenstvo. Zároveň ju povzbudil: „Často mi obetuj moje rany, aby si mi tým získala hriešnikov, lebo žízni po dušiach.“
"V Božom dom sa musí žiť v spojení s mojimi ranami," hovoril Spasiteľ. "Vaše sľuby majú pôvod v mojich ranách."
Raz sa sestra Marta modlila krížovú cestu. Keď prišla k desiatemu zastaveniu, Pán jej dal poznať, akú cenu pre sľub chudoby a aký vzťah k nemu má jeho obnaženie. Vyzval ju, aby jeho sväté rany obetovala za tie jeho nevesty, ktoré nie sú od všetkého dostatočne odbremenené, aby sa presným zachovávaním sľubu chudoby naučili ju obliekať. Pri jedenástom zastavení pripojil, že ako osoby jemu zasvätené, musíme byť s ním pribití na kríž, keď počúvame svoju vôľu, je to, ako keby sme sa prehlasovali za nepriateľa kríža. "Musíte sa dať riadiť svojou predstavenou ako ja, keď som roztiahol ruky a nechal som sa pribiť na kríž."
Potom ju vyzval, aby sa modlila za tých, ktorí počúvajú tak nedokonale, že to je akoby už nechceli byť na kríži.
"Dcéra moja," hovoril inokedy, "pozoruj moju korunu a porozumieš umŕtvovaniu, pozoruj moje rozpažené ruky a naučíš sa poslušnosti, pozri, ako visím na kríži nahý a porozumieš chudobe a čistote srdca na tom, ktorý je úplne čistý a nežne ťa miluje."
Poučil ju, že duša Bohu zasvätená je duša zasvätená utrpeniu: "Bol by som rád, aby všetky moje nevesty boli ako krucifixy, to je ukrižované. Či sa nemá nevesta podobať ženíchovi?, volá ten, ktorého nevesta vo Veľpiesni opisuje slovami: Môj milý je biely a červený."
"Dám ti trpieť po celý deň, aby si sa tak častejšie utiekala k požehnaným žriedlam mojich svätých rán."
"Chcem, aby si bola so mnou ukrižovaná. Čím viac budeš súhlasiť, tým viac ťa budem križovať."
"Dcéra moja, uvažuj o mojej tŕňovej korune! Nevravel som, že mi pôsobí prílišné bolesti, ale prijal som ju z Otcových rúk za vás. Pozoruj moje ruky a nohy, nepovedal som, že ich nedám, že to bude príliš bolieť."
Potom svojej služobníčke ukázal na svoje úplne rozorvané telo: "Pozoruj svojho Snúbenca, je celý pokrytý ranami, tak by som chcel vidieť aj teba. Pozoruj ma na kríži. Keď som tam visel, nedbal som na katanov a na ich rúhavé reči, ale hľadel som iba na svojho Otca."
Raz sa jej Pán zjavil na kríži. Bol len kosť a koža. Hovoril: "Pozri, dcéra moja, čo čaká na mojich vyvolených, ktorí chcú byť účastní mojej slávy - nie na tých, ktorí si o sebe priveľmi myslia. Moja matka kráčala mojou cestou. Pre tých, ktorí po nej idú nie z lásky, je veľmi ťažká, kdežto dušiam, ktorí svoj kríž nesú veľkomyseľne, je ľahká a plná útechy. Nevesty ukrižovaného Ježiša musia trpieť. Veď nikoho iného nemám, kto by mi dával zadosťučinenie."
Inokedy jej Pán povedal: "Musíte milovať kríž a dať sa ukrižovať z lásky k Ježišovi. Potom budete môcť ako Ježiš zomrieť a povstať k novému životu. Vašou úlohou je, aby ste jeho požehnané účinky rozšírili do celého sveta."
"V Božom dom sa musí žiť v spojení s mojimi ranami," hovoril Spasiteľ. "Vaše sľuby majú pôvod v mojich ranách."
Raz sa sestra Marta modlila krížovú cestu. Keď prišla k desiatemu zastaveniu, Pán jej dal poznať, akú cenu pre sľub chudoby a aký vzťah k nemu má jeho obnaženie. Vyzval ju, aby jeho sväté rany obetovala za tie jeho nevesty, ktoré nie sú od všetkého dostatočne odbremenené, aby sa presným zachovávaním sľubu chudoby naučili ju obliekať. Pri jedenástom zastavení pripojil, že ako osoby jemu zasvätené, musíme byť s ním pribití na kríž, keď počúvame svoju vôľu, je to, ako keby sme sa prehlasovali za nepriateľa kríža. "Musíte sa dať riadiť svojou predstavenou ako ja, keď som roztiahol ruky a nechal som sa pribiť na kríž."
Potom ju vyzval, aby sa modlila za tých, ktorí počúvajú tak nedokonale, že to je akoby už nechceli byť na kríži.
"Dcéra moja," hovoril inokedy, "pozoruj moju korunu a porozumieš umŕtvovaniu, pozoruj moje rozpažené ruky a naučíš sa poslušnosti, pozri, ako visím na kríži nahý a porozumieš chudobe a čistote srdca na tom, ktorý je úplne čistý a nežne ťa miluje."
Poučil ju, že duša Bohu zasvätená je duša zasvätená utrpeniu: "Bol by som rád, aby všetky moje nevesty boli ako krucifixy, to je ukrižované. Či sa nemá nevesta podobať ženíchovi?, volá ten, ktorého nevesta vo Veľpiesni opisuje slovami: Môj milý je biely a červený."
"Dám ti trpieť po celý deň, aby si sa tak častejšie utiekala k požehnaným žriedlam mojich svätých rán."
"Chcem, aby si bola so mnou ukrižovaná. Čím viac budeš súhlasiť, tým viac ťa budem križovať."
"Dcéra moja, uvažuj o mojej tŕňovej korune! Nevravel som, že mi pôsobí prílišné bolesti, ale prijal som ju z Otcových rúk za vás. Pozoruj moje ruky a nohy, nepovedal som, že ich nedám, že to bude príliš bolieť."
Potom svojej služobníčke ukázal na svoje úplne rozorvané telo: "Pozoruj svojho Snúbenca, je celý pokrytý ranami, tak by som chcel vidieť aj teba. Pozoruj ma na kríži. Keď som tam visel, nedbal som na katanov a na ich rúhavé reči, ale hľadel som iba na svojho Otca."
Raz sa jej Pán zjavil na kríži. Bol len kosť a koža. Hovoril: "Pozri, dcéra moja, čo čaká na mojich vyvolených, ktorí chcú byť účastní mojej slávy - nie na tých, ktorí si o sebe priveľmi myslia. Moja matka kráčala mojou cestou. Pre tých, ktorí po nej idú nie z lásky, je veľmi ťažká, kdežto dušiam, ktorí svoj kríž nesú veľkomyseľne, je ľahká a plná útechy. Nevesty ukrižovaného Ježiša musia trpieť. Veď nikoho iného nemám, kto by mi dával zadosťučinenie."
Inokedy jej Pán povedal: "Musíte milovať kríž a dať sa ukrižovať z lásky k Ježišovi. Potom budete môcť ako Ježiš zomrieť a povstať k novému životu. Vašou úlohou je, aby ste jeho požehnané účinky rozšírili do celého sveta."
NIHIL OBSTAT A. Can Eltschkner, cenzor
IMPRIMATUR Pragae, die 7. Aprilis 1927 +Ant. Podlaha, Episcopus Paphiensis, Vicarius geberalis
IMPRIMATUR Pragae, die 7. Aprilis 1927 +Ant. Podlaha, Episcopus Paphiensis, Vicarius geberalis
