Sväté rany a večná blaženosť

„Duše, ktoré sa pokorne modlia a rozjímajú o mojom utrpení, budú raz účastné pri oslave mojich svätých rán, na všetky sa z nich bude vylievať skvejúca sa krása a velebnosť,“ Spasiteľ dával sestre Marte Chambonovej poznať, že sväté rany sú zárukou nášho budúceho oslávenia, keď jej umožnil vidieť, ako pohľad na ne nebešťanov oblažuje.

„Čím viac kto na zemi o mojich bolestných ranách rozjímal, tým viac bude smieť v nebi pozerať na ich vznešenosť a slávu.“

Duša, ktorá za svojho pozemského života uctievala Ježišove rany, využila ich a obetovala ich za duše v očistci, bude mať pri smrti pri sebe blahoslavenú Pannu a anjelov a spasiteľ na kríži, žiariaci slávou ju prijme, aby ju odmenil.

Raz sestru Martu napadlo, že ustavičné obetovanie svätých rán je zbytočným marením času. Božský spasiteľ ju preto vyhrešil: „Márnia snáď moji vyvolení čas so mnou, pretože konajú stále to isté? Milujú ma, klaňajú sa mi, pozorujú moje rany a ďakujú mi a ich blaženosť je stále úplná.“ Tu šťastná sestra uvidela presvätú Pannu a svätých, ako hľadia na Ježišove rany a Matka Pána jej povedala: „Že ja i svätí sme v nebi, za to máme ďakovať zásluhám božských rán môjho milého Syna. Ak teda z nich budete výdatne čerpať, stanete sa veľkými i vy.“

Spasiteľ potom pokračoval: „Dcéra moja, kde inde sa tvoria moji svätí než v mojich ranách? Všetci sú ich ovocím.“

„Moje rany budú na veky mojou i vašou oslavou. V nich, v lesku týchto piatich sĺnc, majú moje nevesty raz kraľovať. Blahoslavení, ktorí už po stáročia na ne hľadia, nemôžu sa ich nasýtiť, budú ich stále pozorovať a vždy čerpať novú radosť. Ó, aká ničotná je zem, keď sa porovná s takým veľkým dobrom!“

Služobníčka Božia smela často nahliadnuť do neba, pričom počula hlas Boha Otca: „Hľa, dcéra moja, to všetko je ovocím utrpenia môjho Syna. Ukazujem ti to, aby si sväté rany obetovala s o to väčšou dôverou a radosťou.“

NIHIL OBSTAT A. Can Eltschkner, cenzor 
IMPRIMATUR Pragae, die 7. Aprilis 1927 +Ant. Podlaha, Episcopus Paphiensis, Vicarius geberalis

Masima