Nie som to ja, kto vás posiela do pekla - vy sami ste si vybrali

Ako sa približovalo pôstne obdobie roku 1868, kedy na Mariam znovu mali objaviť stigmy, diabol svoje útoky voči nej zdvojnásobil. Aby ju vydesil, bral na seba tie najohavnejšie podoby, našepkával jej strašné myšlienky, dokonca i myšlienku na samovraždu. 

Nebo ale túto dušu neopustilo. Prichádzali k nej anjeli i svätí, aby ju povzbudili. Navštevovala ju, vyučovala a utešovala i Panna Mária a aj sám Pán sa jej zjavoval, aby ju pripravil na nové zápasy, ktoré nasledovali po každom víťazstve.

Jedného dňa Mariam zvolala: "Panna Mária mi dala poznať, že poslušnosť nás chráni pred každým zlom a každou Satanovou ľsťou. Aby sme vo viere došli do neba, sú potrebné tri veci. Prvá je poslušnosť, vďaka nej pôjdeme vždy po správnej ceste. Druhá je pokora. Jediným prejavom poslušnosti získame pokoru na mesiac. Jediným prejavom neposlušnosti stratíme pokoru na celý rok. Bez pokory blúdime slepí v temnotách, zatiaľčo s pokorou kráča duša i v noci ako za dňa - pokora je naším svetlom. A tretia je milosrdná láska."

Jedna sestra sa jej opýtala: "A čo pokánie?"

Mariam odpovedala: "Často je to démon, kto k nemu nabáda. Keď prosíme o povolenie k nejakému zvláštnemu pokániu, prvé slovo prevorky je od Boha. Keď namietame, toto druhé slovo je z nás samotných a keď trváme na svojom, toto tretie slovo je od diabla."

Raz jej Pán ukázal, ako ho ľudia veľmi znevažujú hriechom. Mariam preľaknutá volala: "Pane ušetri ľudí! Uvrhni ma trebárs do ohňa, ale zabudni na ohnivé blesky svojich rúk. Tí ľudia nechápu čo robia, sú slepí." A dodala: "Pred Božím slovom sa trasie nebo i zem." 

Ježiš hovorí - nie som to ja, kto vás posiela do pekla - vy sami ste si vybrali. Ku každému, kto mieri k zatrateniu, v srdci tisíckrát prehováram. Prišiel som na svet, prijal vašu prirodzenosť, stal sa malým dieťaťom, poslušným, chudobným, pokorným. Všetko som znášal pre vás. Ja som vás nezatratil, vy sami si volíte zatratenie."

Potom s plačom a vzlykotom opakovala: "Pane, zachráň svet, nemiluj iba mňa samotnú. Uvrhni ma trebárs do ohňa, ale zachráň ľudí."

Niekoľko hodín potom sa jej zjavila Panna Mária i s naším Pánom a svätým Jozefom. Na neho sa novicka Mariam obrátila najskôr: "Otče Jozef, nič mi nepovieš? Hovor, hovor, počúvam ťa."

Svätý Jozef jej potom hovoril o cirkvi, o Svätom otcovi, o hriešnikoch. Po chvíli pozorného načúvania prepukla Mariam v bolestný nárek a obrátila sa k Márii: "Matka moja, zadrž ruky svojho božského Syna, nech netrestá hriešnikov."

Ježiš začal vypočítavať hriechy, ktoré by oprávňovali k spravodlivému hnevu. "Áno, to všetko je pravda," povedala uslzená Mariam, "odpusť im, prosím."

Ďalší deň bola sobota a malá Arabka dostala povolenie doprevádzať Pannu Máriu do očistca. Sotva toto povolenie dostala, upadla do hlbokého mlčania, ktoré každých päť minút prerušila zvolaním: "Sláva Márii! Sláva Ježišovi! Sláva nebeskému Otcovi!" Potom zase zvolala: "Pane, požehnaj nám, požehnaj cirkvi pozemskej i nebeskej!" A nakoniec povedala: "Moja nebeská matka ma práve korunovala." Pri týchto slovách sa uklonila a na hlave jej vo forme koruny vytryskla krv.

Mariam svoju návštevu v očistci popisuje: "V celej procesii som bola posledná, ale všetci, ktorí v nej kráčali, ma veľmi milovali. Akonáhle Mária vstúpila do očistca, všetky duše sa zaradovali, všetky dúfali v oslobodenie. 

Jedna duša Svätej Panne povedala: Matka, nepoznala som ťa dosť. Iná duša zasa: Matka, nemodlil sa dosť k tebe. 

Všetky duše niečo Márii hovorili a Mária im odpovedala. Nedokážem opakovať, čo vravela. Aká je moja Matka dobrá!"

Novicke Mariam toho dňa prechádzal pred zrakom ďalší nebeský sprievod. Zjavil sa jej okolo 14,00. Mariam pozdravila každú blaženú dušu, ktorá sa v ňom nachádzala. Prekypovala radosťou a keď zbadala svätého Františka z Assisi, zvolala: "Aj ty máš päť ruží, František?" Myslela tým jeho stigmy. 

Mariam dostala niekoľko duchovných rád:

Tri ponaučenia o viere od svätého Tomáša.

1. Pozeraj sa na Ježiša, ktorý počas omše zostupuje na oltár, zostupuje spolu so slovom kňaza. Ver, že zostupuje, aby ťa nasýtil a že s ním ti už nič nemôže chýbať. Je tu ako maličké dieťa, je tu celý pre teba, bež za ním.

2. Viera - aká je krásna, mocná! Duša, ktorá má vieru, zmôže všetko, Boh jej všetko dá. Pozri na divoké zvieratá - keď schovávajú zásoby na zimu. Ako to zviera, ktoré si zaisťuje svoje prežitie tým, čo si schovalo pod zem, ver, že Ježiš ťa nasýti, keď prídeš k svätostánku, kde je ukrytý a kde ťa očakáva.

3. Pomysli na ovečku - pozri, akú má vieru v svojho pastiera. S dôverou kráča vedľa neho, zbavila sa všetkých svojich starostí. Ide tam, kam ju pastier vedie. Zastaví sa, keď sa on zastaví. Necháva si svoju vlnu alebo ju dáva, podľa toho, ako chce pastier. Nasleduje ho vo dne i v noci. Práve tak sa musíš nechať viesť svojim Pastierom Ježišom. Práve tak ho musíš s vierou nasledovať vo dne, rovnako ako aj v noci. Tak budeš pravou ovečkou.

Ak povieme s vierou - hora pohni sa, hora nás poslúchne. Ak povieme s vierou - zem otras sa, zem sa otrasie.   

Sedem ponaučení o pokore od svätej Veroniky.

1. Pyšný človek je ako pšeničné zrno hodené do vody - nafúkne sa, vzrastie. Daj ale také zrno na slnko či do ohňa - uschne, zhorí. Pokorný človek je ako pšeničné zrno hodené do zeme - zostúpi nižšie, skryje sa, zmizne. Odumrie, ale len preto, aby sa zazelenal v nebi.

2. Keď zbierame olivy, s veľkou starostlivosťou zbierame všetky, ktoré spadli na zem, aby sme z nich vylisovali olej. S rovnakou starostlivosťou hľadaj všade príležitosť k praktizovaniu pokory. Olej (v lampe) nám dáva svetlo, pokora dáva svetlo Božie. Vďaka nej môžeme vidieť Boha.

3. Pomysli na včely ako poletujú z kvetu na kvet a potom sa vrátia do úľa, aby tu uložili med. Napodobňuj ich - všade zbieraj sladkú šťavu pokory. Med je sladký, pokora má chuť Boha. Pokora nám dáva zakúšať Boha.

4. O pokoru sa usiluj každý deň. Keď zabudneš zaliať strom, ktorý si práve vysadila, odumrie. Keď zabudneš praktizovať pokoru každý deň, strom tvojej duše zoschne.

5. Pozri, ako sa malé vajíčko v mori stane za krátky čas veľkou rybou. Dbaj, aby si bola v pokore maličká - staneš sa veľkou pred Bohom.

6. Pomysli na divoké zviera - nestará sa o nič iného, než o svoje dobro a dobro svojich mláďat. My sme deti Boha, ktorý sa nestará o nič iné, než o naše dobro. Práve preto nám dáva príležitosť praktizovať pokoru, využime to.

7. Pokora nás udržuje na správnej ceste. Ak opustíš napríklad krásnu a dobrú vec, stratí sa. rovnako tak aj duša bez prejavu pokory.

Štyri rady od svätej Terézie ohľadom trpezlivosti.

1. Keď trpíš, mysli na svoju slabosť, na svoju biedu, pomysli, že také malé nič si zasluhuje trpieť. Pozri na Krista v jeho utrpení a budeš znášať všetko s láskou a vďakou.

2. Aby si si zachovala trpezlivosť uprostred skúšky, spomeň si na Ježiša na kríži. Všetci mu nadávali, posmievali sa mu i jeho bolesti, ale on všetko znášal mlčky. 

3. Vo svojom utrpení pomysli na to, že oslavuješ Boha. Pán robil na zemi všetko len pre nás - znášaj teda všetko pre neho. Mysli na jeho slávu, mysli tiež i na Pannu Máriu, ktorá je tvojou Matkou.

4. Nezabudni, že po všetkých utrpeniach a príkoriach pôjdeš do neba. A aká bude potom tvoja sláva, tvoja radosť!

Dve ponaučenia od svätého Lukáša o panenstve.

1. Vôňu panenstva starostlivo uchovávaj. Keď sa nejaký vonný likér naleje do fľaše, fľaša sa uzavrie, aby vôňa nevyprchala. Práve tak si počínaj so svojim panenstvom, uchovávaj ho dobre uzavreté, aby vydalo nebu svoju vôňu.

2. Uchovávaj svoje panenstvo rovnako, ako v sebe stromy uchovávajú svoju miazgu. Je treba veľa času, kým strom prinesie ovocie. Plodom panenstva na nebi i na zemi bude Boh. Panenstvo je ako Božie svetlo v nebesiach.

Päť rád od svätého Jozefa o bratstve.

1. Pomysli na holubicu, ako zo svojho zobáčika vydáva potravu, aby nasýtila svoje mláďatá. Práve tak by si mala byť pozorná k svojim sestrám, zabudni na seba, uskromňuj sa pre ostatných. boh bude na také správanie hľadieť, ako keby si to urobila jemu samotnému.

2. Pozri na ryby v mori - plávajú pohromade v nespočetných húfoch, práve tak kráčajte všetci pohromade v milosrdnej láske.

3. Pozri, čo robia i zvieratá  bez rozumu - keď sa jedno z nich rúti do nebezpečenstva, ostatné ho upozornia. Práve takto jeden druhého zachraňujte.

4. Pozoruj hviezdy ako žiaria a spájajú svoj lesk, aby vydávali veľké svetlo. Rovnako aj vy všetci vydávajte veľké svetlo jedinej stavby, v dokonalom spojení.

5. Pozri sa na čerstvo narodené deti - kŕmime ich mliekom a oni krôčik po krôčiku rastú vďaka láske, ktorú im prejavujeme, potom jedia, aby ešte viac vyrástli, aby mohli chodiť sami. Takou láskou by ste mali živiť jeden druhého, pomáhať si a navzájom sa posilňovať.

Päť ponaučení od Ježiša o tichu.

1. Deň ubieha nehlučne, noc ubieha nehlučne, pomíňajú v tichu. Aj ty zachovávaj ticho, preži svoj život na zemi v tichu, aby si našla radosť v zemi.

2. Keď voda vyteká zo svojho prameňa, vychádza nehlučne, neskalená a prúdi ďalej v tichu - práve tak zachovávaj ticho.

3. Nech sadíme do zeme rastliny, byliny alebo ružové kríky, nechajú sa zasadiť v tichosti, v tichosti tiež rastú a vydávajú svoju vôňu. Keď padnú, zomrú v tichu, všetko robia potichu. Rob to rovnako.

4. Hrozno sa nechá zbierať v tichu, v tichu sa nechá vhodiť do lisu a lisovať, preto je víno také sladké. Dobré ovocie sa stane sladkým v tichu - zachovávaj ticho.

5. Napodobňuj drevo - v tichosti sa nechá rozrezať, v tichu sa nechá natrieť farbou, ktorú chceme, v tichosti sa nechá spáliť. Buď pokorná a tichá, či už pracuješ alebo trpíš, všetko rob v tichosti. Ticho uchováva všetko pre nebo.

Masima

zdroj: Pierre Estrate - Miriam, malá arabka