Poučenie, ktorá uchovala M. Magdaléna od Ducha Svätého

Krátke sentencie španielskeho mystika svätého Jána z Kríža (+1591), ktoré zapísala a uchovala bosá karmelitánka z beaského kláštora, založeného svätou Teréziou z Avily, M. Magdaléna od Ducha Svätého (+1640) a ktoré tiež na niekoľkých málo miestach sprevádzala svojim doplňujúcim komentárom.

1. Tomu, kto s čistou láskou pracuje pre Boha, nielen, že nezáleží na tom, či sa to dozvedia ľudia, ale nekoná to ani s tým úmyslom, aby to vedel sám Boh. Dokonca aj keby sa to Boh nemal nikdy dozvedieť, neprestal by konať tie isté služby a s tou istou radosťou a láskou.

2. K premôženiu žiadostí: Mať stálu túžbu napodobniť Ježiša Krista vo všetkých svojich skutkoch a pripodobňovať sa jeho životu, o ktorom musíte rozjímať, aby ste ho vedela napodobniť a počínať si vo všetkom tak, ako by si počínal On.

3. Aby ste bola schopná tak robiť, je potrebné, aby ste sa zriekla každej žiadostivosti alebo potešenia, ak nebude výhradne ku cti a sláve Božej, a zostávala uprázdnená z lásky k tomu, ktorý nemal, ani nechcel mať v tomto živote väčšiu úlohu než konať vôľu svojho Otca, už nazýval svojou stravou a pokrmom.

4. K umŕtvovaniu štyroch prirodzených vášní, to jest radosti, zármutku, bázne a nádeje, prospeje nasledujúce:

Usilovať sa vždy prikláňať nie k ľahšiemu, ale k ťažšiemu.

Nie k príjemnejšiemu, ale k nepríjemnejšiemu; nie k uspokojivejšiemu, ale k tomu, čo nedáva uspokojenie. 

Neskloniť sa k tomu, čo je odpočinkom, ale skôr k prácnejšiemu.

Nie k tomu, čo je útechou, ale k tomu, čo nie je útechou; nie k tomu, čo je viac, ale k tomu, čo je menej.

Nie k vyššiemu a vzácnejšiemu, ale k nižšiemu a opovrhnutejšiemu.

Nie k tomu chcieť niečo, ale k tomu, aby sa ničoho nechcelo.

Nehľadať z vecí to lepšie, ale to horšie, a byť pre Ježiša Krista obnažený a uprázdnený a chudobný vzhľadom ku všetkému, čo je vo svete.

5. Proti žiadostivosti:

Usilovať konať v obnaženosti a túžiť, aby tak [voči Vám] robili aj ostatní.

Usilovať hovoriť tak, aby z toho [pre Vás] vychádzalo pohŕdanie, a túžiť, aby tak činil takisto každý [voči Vám].

Usilovať sa o sebe zmýšľať nízko a túžiť, aby aj ostatní takto jednali [voči Vám].

Ctihodný otec medzi inými vecami, ktoré písaval, raz napísal pre každú z rehoľníčok myšlienku k jej duchovnému prospechu, a hoci som si ich opísala všetky, boli mi ponechané len tieto dve, ktoré tu nasledujú:

6. Majte v srdci pevnosť voči všetkým veciam, ktoré Vás potiahnu k tomu, čo nie je Boh, a buďte priateľkou utrpenia pre Krista.

7. Obratnosť v poslušnosti, radosť v utrpení, umŕtvovať zrak, nechcieť vedieť nič, mlčanie a nádej. 

8. Veľmi kroťte jazyk a myseľ a majte ustavične srdce u Boha, a veľmi sa roznietite Duchom Božím. Častokrát si to prečítajte.

Masima