%20(1).jpg)
Podľa ľudového podania, 3. novembra 1591, v deň, kedy bolo založené mesto Guanare, ťahal domorodý kmeň smerom k El Tocuyo medzi Portuguesa a Lara v džungli. Náčelník a jeho žena prekračovali potok, keď uvideli ženu neobyčajnej krásy, ktorá ich oslovila v ich dialekte a povedala: "Choďte do domu sirôt, poproste ich, aby vám naliali vodu na hlavu, aby ste mohli prísť do neba."
Krátko nato stretol náčelník na brehu rieky Guanare Španiela Sancheza, ktorý spravoval pozemky v Soropo, a rozprával mu o zjavení. Juan Sanchez usúdil, že išlo o zjavenie Panny Márie, a požiadal náčelníka, aby so svojím kmeňom za týždeň znova prišiel, aby mohol byť poučený o krste. Všetci sa potom zišli na danom mieste. Stretnutie sa konalo na sútoku riek Guanaguanare a Tucupido. Sanchez im oznámil, že po dohode s úradmi je im zverené územie, kde sa stalo zjavenie. Tu môžu postaviť svoje stany a počas katechumenátu kultivovať pôdu. Takmer všetci dostali pôdu, ale náčelník sa chcel vrátiť späť do pralesa. Tam mohol rozkazovať, ale tu by musel počúvať.
Podľa tradície sa Panna Mária zjavila druhýkrát náčelníkovi, jeho žene a švagrinej v noci 8. septembra 1652. Náčelník vytiahol z tulca šíp a zamieril na zjavenie. Mária sa však nezľakla a pristúpila ešte bližšie. Keď náčelník vystrelil svoj šíp, Mária zmizla, ale zanechala mu v rukách svoj obraz a malý pergamen. Chcel ho spáliť, ale jedno dieťa ho zachránilo.
Keď sa Juan Sanchez dozvedel o novom zjavení, stretol sa s dvoma sprievodcami, Bartolomeom Sanchezom a Juanom Sibrianom, na mieste zjavenia a prevzali vzácnu relikviu. Keď o tom informoval civilné i cirkevné nadriadených, nikto mu neuveril.
Tak ako v Guadalupe v Mexiku, aj vo Venezuele sa miesto zjavenia, ktoré dostalo názov Coromoto, stalo centrom kultúrnej a náboženskej jednoty a je dnes miestom úcty k Bohu a k Panne Márii. K veľkej radosti zbožných Indiánov bol 1. februára 1654 obraz Panny Márie prenesený do kostola v Guanare. Dnes tam stojí bazilika a uctieva sa tu vzácna relikvia.
Čo sa stalo s náčelníkom? Podľa tradície sa vrátil do džungle a tam ho uštipol jedovatý had. Vtedy sa obrátil na Boha a žiadal o krst. Uzdravil sa a stal sa horlivým apoštolom Panny Márie.
Náboženská horlivosť Indiánov spôsobila, že k nim bol poslaný kňaz, kapucín José de Najera, ktorý sa staral o dedinu a dal jej názov San José de la Aparicion. Ale v dôsledku veľkých povodní bola dedina zničená. Miesto zjavenia sa však stalo slávnym pútnickým miestom Panny Márie z Coromoto.
1. marca 1942 vyhlásila venezuelská biskupská konferencia Matku Božiu z Coromoto za patrónku a ochrankyňu Venezuely. Pius XII. potvrdil 7. októbra 1944 biskupský dekrét o vymenovaní patrónky Venezuely a povýšil kostol na baziliku. V roku 1985 ju navštívil Ján Pavol II.
Masima
