Ďakovať za utrpenie?

Skúsenosť brazílskeho misionára Daltona Alvesa de Oliveiru ukazuje, že existujú kresťania, ktorí sú vďaka svojej silnej viere schopní vnímať aj utrpenie ako dar. Alves de Oliveira opisuje osobnú skúsenosť, ktorá poznačila celé jeho kňazstvo.

Zavolali ma do nemocnice, aby som tam navštívil istú mladú ženu, ktorá deň predtým porodila. Popri tejto povinnosti som sa pripravil aj na to, že navštívim i ďalších chorých. Prišlo za mnou jedno dievča s prosbou, aby som zašiel za jej matkou a porozprával sa s ňou. Doktor povedal, že urobil všetko, čo bolo v jeho moci ...

Išlo o ženu chorú na rakovinu, ktorá sa nachádzala už na prahu smrti. Nikdy by som si nepomyslel, že z tohto stretnutia si odnesiem jednu z najdôležitejších skúseností môjho života.
,Chcela by som vaše požehnanie,‘ poprosila ma chorá.
Mala vpadnuté oči, bola bledá a bolo zjavné, že jej choroba je vážna. Bol som presvedčený o tom, že Pán ma tam zaviedol, aby som túto dušu potešil.

Po spovedi a počas pomazania chorých jej stekali slzy po tvári. Veľmi sa ma dotklo vedomie, že v tom momente boli moje ruky Ježišovými rukami, ktoré dali smrteľne chorému človeku útechu.

Skôr než som vyšiel von, aby som zavolal rodinu, ticho som jej povedal: ‚Dnes vás navštívil Ježiš, ďakujte mu a nebuďte smutná!‘ 
Žena odpovedala: ,Myslím, že patrím medzi veľmi šťastných chorých.‘ Takúto odpoveď som nečakal a reagoval som tak trochu zmätene. 

Keď si to všimla, dodala: ,Pred svojím ochorením som nikdy nebola taká šťastná. Tridsaťsedem rokov som pre manželovu neveru a jeho závislosť na alkohole veľmi trpela. Manžel nevedel zvíťaziť v boji s týmito dvoma neresťami. Veľa som sa modlila a prosila som Pána, aby ho oslobodil, aby dokázal zmeniť svoj život. Keď mi diagnostikovali rakovinu, všimla som si, že to mojím manželom veľmi otriaslo a niečo v jeho vnútri sa začalo meniť. Pred niekoľkými dňami ma poprosil o odpustenie za všetko utrpenie, ktoré mi spôsobil. Ale už oveľa skôr som pochopila, že moja choroba uzdravila tú jeho. Moje manželstvo bolo zachránené!

Okrem toho aj moja dcéra, ktorá vás zavolala, trpela ťažkými depresiami ... Už viackrát sa pokúšala vziať si život. Ako často som s ružencom v rukách plakala a úpenlivo prosila Boha, aby urobil pre moju dcéru zázrak! Tento zázrak sa potom naozaj stal. Keď som sa v nemocnici podrobila liečbe rakoviny, moja dcéra sa úplne zmenila ... Keď som sa ja cítila ubitá, bola to práve ona, ktorá ma rozveseľovala veselými príbehmi a ukázala mi, ako veľmi ma miluje.‘

Rozprávanie tejto ženy sa ma veľmi dotklo. A ona pokračovala: ,Musíte vedieť, že môj najstarší syn, ktorý je už 15 rokov ženatý, sa takmer rozviedol. Prekonal aj krízu viery a chcel vystúpiť z Katolíckej

cirkvi, ale jeho žena s tým nesúhlasila. Práve táto situácia ma ubíjala, bola som zúfalá a skľúčená, pretože ja – napriek všetkým utrpeniam, ktoré mi spôsobil manžel, by som nikdy nepomyslela na rozvod ... Veľmi často som sa za nich modlila. To, čo moje pery nevypovedali, povedala potom moja choroba. Už tri mesiace je medzi nimi zasa všetko v poriadku. Každý deň chodia ku mne a spoločne sa modlíme ruženec. Môj syn našiel znova svoju vieru a rešpektuje Cirkev. Rakovina zachránila moju

rodinu. S požehnaním, ktoré mi Boh dal cez sviatosti, a vďaka radosti, ktorú pociťujem, pretože moja rodina bola mojím utrpením zachránená, môžem teraz zomrieť v pokoji.‘ 

Nie všetci trpiaci majú tú milosť, aby videli ovocie svojej obety ako táto žena z Brazílie. Svätá Alžbeta Canori Mora (1774 – 1825) trpela a modlila sa za obrátenie svojho manžela celý svoj život, ale až po jej smrti sa jej neverný a nezodpovedný muž zmenil a stal sa hlboko veriacim kresťanom. Zomrel ako rádový kňaz v povesti svätosti.

Žiadna bolesť, ktorú z lásky prijmeme a zjednotíme s Kristovým utrpením, sa nestratí. Preto môžeme Bohu vždy, aj v utrpení, ďakovať za to veľké, čo on z našej bolesti a utrpenia nechá vzísť.

Jediný dôvod pre takýto postoj je ten, že sám Ježiš ako Bohočlovek niesol všetky utrpenia s nekonečnou láskou, dal im hodnotu a vykupiteľskú moc. Emeritný pápež Benedikt XVI. o tomto tajomstve 23. júna 2011 napísal: „Všetko má svoj počiatok v Srdci Krista, ktorý pri poslednej večeri, v predvečer svojho utrpenia ďakoval Bohu a chválil ho, a tak premenil mocou svojej lásky zmysel smrti, ktorej išiel v ústrety. Vyjadruje to skutočnosť, že Oltárna sviatosť dostala meno Eucharistia – vďakyvzdanie.“

Podobne ako žene z Brazílie chorej na rakovinu, ktorá neozdravela, ale bola vypočutá inak, sa vodilo aj jednému trpiacemu pútnikovi, ktorý v nemeckom Altöttingu daroval Panne Márii votívnu tabuľku s nasledovným textom: „Ďakujem ti, svätá Panna Mária, pretože si ma 18 rokov nevypočula, ale vďaka všetkým skúškam a sklamaniam si ma naučila modliť sa.“ 

Masima