Brat Elia zažíva počas Veľkého týždňa Kristovo utrpenie

Rok 1962. Francavilla Fontana v provincii Brindisi na severe Talianska. 20. februára sa narodil Cataldo Elia. Chlapec je ôsme dieťa Pompei Argenteri a Carmela Elia. Dieťa po dvoch týždňoch náhle prestane jesť. Je prvý deň pôstu. Mama si myslí, že niečo nie je v poriadku s jej materským mliekom, takže synovi dáva fľašu. Ale dieťa mlieko vypľúva. 

Rodičia bežia k pediatrovi. "Pripravte si pre neho rakvu," počujú. Avšak, dni idú a dieťa je nažive, aj keď neje. Na Veľkú sobotu sa všetko vráti do normálu. 

Existujú ďalšie nevysvetliteľné veci, ktoré sa okolo dieťaťa dejú. Ako sedemročný vidí anjelov. Keď to povie matke, s výkrikom "Si bláznivý", ho udrie po tvári.
Keď má Cataldo desať rokov, s chlapcami hrá futbal, keď sa k nemu priblížila jedna žena. "Poď do kostola a modli sa ruženec."
Sotva sa Cataldo objaví vo vchode, kňaz zvolá: "Poď, dnes budeš viesť ruženec."
Kňaz mu potom po modlitbe dá medailu s Matkou Božou. "Práve som sa s touto pani stretol," Cataldo reaguje.

Inokedy jeho kamarát utrpí nehodu. Spadne naňho železná tyč. Cataldo, ešte predtým, než k zranenému dorazí sanitka, odtiahne z jeho tela železo a ruky prikladá do jeho krvácajúcich rán. Chlapec je zachránený, bez akýchkoľvek stôp a jaziev.

Keď má Cataldo osemnásť rokov, sťahuje sa do Milána, kde pracuje ako poštár. Jedného dňa musí doručiť balík do kapucínskeho rádu. Vojde dovnútra a zaraz pocíti, že je to miesto pre neho. S nadriadeným sa dlho rozpráva a ešte toho dňa dáva na pošte výpoveď.
Na jar roku 1985 sa pripojil k noviciátu Rádu malých kapucínov v provincii Lombardia a prijíma meno Fra Elia (brat Elia).
V roku 1990 urobil prvé sľuby a potom... Začína sa jeho kalvária. 

Je 11. február 1990. Elia má 28 rokov. Dostáva stigmy. - Dostal ich za prítomnosti iných bratov počas liturgických hodín - hovorí Fr. Belladelli na stretnutí vo františkánskom kláštore vo Wieliczke. 

Elia číta Breviár a z čela mu začnú tiecť kvapky krvi. Volajú mu sanitku. Lekári berú Eliu do nemocnice, ale nemôžu vysvetliť čo sa deje. Obviazaný pacient sa vráti do kláštora a na svojich rukách objavuje rany. Jeden z bratov hovorí: "Elia, máte stigmy. Musíte s nimi žiť." 

Elia, vydesený, beží do kaplnky, a kričí: "Bože, vezmi to odo mňa! Nemôžem to urobiť!"
Potom vybieha z kláštora a dobehne až k útesu. Chce skočiť, ale nejaká obrovská sila ho hodí na trávu. Vydesený padá. Dopadne na zem a vidí, že pred ním stojí Božia Matka: "Vezmi si tieto stigmy, zúčastni sa utrpenia môjho  syna. On ťa o to žiada." 
Brat Elia sa vracia pred svätostánok. Kľačí a ostatní bratia vidia, že ho obklopuje svetlo. Nasledujúcich osem mesiacov sa so stigmami nemôže vyrovnať. Modlí sa, a prosí, aby mu ich Boh vzal. "Som len obyčajný brat," hovorí presvedčený, že si taký dar nezaslúži.

"Nie je to jednoduchý život, pretože nechce byť centrom pozornosti. Okrem toho je stálym predmetom útokov diabla. Videl som, ako ho Zlý vrhol proti múru. Inokedy, keď Elia čistil podlahu v kostole, všetky lavice boli náhle hodené na neho. Raz ho Zlý dusil ako had," hovorí Fr. Marco. "Elia je často vyčerpaný. Potom mu Boh pošle anjela."
Raz sa Matky Božej pýtal, prečo toto všetko musí vydržať. "Uchrániš toľko duší od odsúdenia," odpovedala.

Grécke slovo charizma znamená v teologickom zmysle pôsobenia Božieho Ducha, ktoré nepochádza ani od samotného človeka, ani z pôsobenia sviatostí, ako sú extatické vytrženia, hovorenie v jazykoch a podľa Pavla (1 Kor 12-14) múdrosť, poznanie, dar uzdravovania, prorocké reči a rozlišovanie duchov.

Charizmy často vystupujú alebo sa posilňujú v spojení so stigmami, teda sa zjavnými ranami ukrižovaného Krista na žijúcom tele, ktoré sa periodicky bolestne otvárajú, ale nezapália sa, nehnisajú a nevyžadujú lekársku terapiu. 

Mnoho z toho sa týka tiež brata Elia. P. Massimo Fatato Fusarelli, poverený odborník na dogmatickú kristológiu, píše v súvislosti so stigmatizovaným bratom Eliášom, ktorého Pán chcel mať ako prostého mnícha a nie ako kňaza: "Je dobré v tejto ťažkej dobe mať jasno, pokiaľ ide o skutočnosť vyvolených duší, ktoré Boh povolal k tomu, aby svojimi darmi, ktoré dostali, obohacovali nesmierny poklad a pestrosť matky Cirkvi."

Pravosť stigiem potvrdil významný neurofyziológ profesor Marco Merganelli a celé roky ich sledoval a pravidelne preveroval.

Odvtedy prežíva Elia každý rok vo veľkonočnom období, ktoré predchádza štyridsaťdňový pôst, znovu Kristovo umučenie, pričom celé jeho telo vydáva príjemne voňajúce sérum. Každý piatok sa otvára jeho päť rán za strašných bolestí a po niekoľkých dňoch sa začnú opäť hojiť a zanechávajú po sebe zreteľné jazvy.

Po dlhom vnútornom zápase opustil preto r. 1994 milovaný kláštor v nádeji, že v bežnom všednom živote sa všetko opäť vráti k normálu. Podľa svojho založenia si v Bergame zarábal na živobytie ako opatrovateľ o chorých, starých a o väzňov. Pretože sa mu nepodarilo zmeniť navyknutý spôsob života, obnovoval každý rok súkromne rehoľné sľuby do rúk ex-priora brata Eugena Peroliniho OFMCap. Svoj čas rozdeľoval medzi prácu, kostol a pomoc blížnym.

Pretože jeho stigmy zostali živšie ako predtým, prepadala ho stále silnejšia túžba po rehoľnom živote. Spoznal, že sa mu nepodarí opustiť svojho Pána. Aby sa dokonale zveril jeho milosrdenstvu, odišiel na jeseň roku 2000 na dlhšiu dobu do jedného kláštora v Toskánsku, kde ho nikto nepoznal, aby sa podrobil poslednej skúške, a prosil Pána, aby mu dal najavo, čo od neho žiada.

Od svojho anjela strážneho, ktorý sa mu údajne už od počiatku stigmatizácie ukazoval vo videniach, sa dozvedel, že má ako pútnik žiť vo svete a pre svet a súčasne povolať k životu novú rehoľnú rodinu, ktorá sa má ujímať tých najchudobnejších, najslabších a najvydedenejších. 

Toto povolanie malo platiť predovšetkým tým mladým ľuďom, ktorí sa na základe nedostatku rodinných a spoločenských väzieb dostali vo svojom živote na scestie bez lásky, bez vedenia a bez budúcnosti. Elia sa zveril ex-priorovi a ten ho povzbudil, aby toto povolanie nasledoval.

Vývoj pod dohľadom Cirkvi. S pomocou Božej prozreteľnosti našiel Elia ľudí, ktorí podporili jeho víziu. Uviedli v život nadáciu pre kúpu a renováciu jedného starého, rozpadajúceho sa a už 250 rokov neobývaného kláštora v Calvi v Umbrii, provincii Terni, ktorý je zasvätený sv. Františkovi z Calvi, aby sa tam mohol usadiť.

Od septembra 2003 tu brat Elia býva a žije so svojimi spolubratmi a jednou sestrou podľa rehole novozaloženého poriadku "Božích apoštolov". Až do oficiálneho uznania diecéznym biskupom skladá brat Elia svoje rádové sľuby súkromným spôsobom, ako tomu bolo 28. decembra 2003 na sviatok Panny Márie Božskej pomoci u svojho priateľa Mons. Eugena Martorana, spolupracovníka kúrie pri cirkevnom súde rímskeho vikariátu, ktorý bol u neho pri jeho pašiách počas Veľkého týždňa r. 2003 v Ríme.
Príslušný biskup v Terni a Narni Mons. Vicenzo Paglia je o božskom poslaní brata Elia presvedčený.

28. októbra 2004 poveril P. Paola Biniho z Assisi, aby sa staral o brata Elia a pozoroval novú kongregáciu "Božích apoštolov". Do rúk P. Biniho obnovil brat Elia 28. decembra 2004 svoje sľuby. V rámci tejto slávnosti bol prijatý do noviciátu brat Sergius, čakateľ poriadku. Ako koncelebrant zúčastnil sa slávnosti tiež P. Oronzo Saporano OFM z Trevi, spirituál brata Elia. V podstate je biskup novému spoločenstvo naklonený, ale oficiálne uznanie zatiaľ v dohľadnej dobe nebude ešte nasledovať.

Už pri prežívaní pašií v roku 2003 obdržal televízny novinár Dr. Piero Vigorelle povolenie filmovať brata Elia pri extázach a tento záznam bol neskôr prezentovaný v talianskej televízii.

Na Svätý týždeň 2004 boli po celý čas extáze prítomní neurofyziológ prof. Marco Magnelli a teológ Dr. Gino Cadeggianini. Ďalej sa u neho objavili na Veľký piatok 2004 bez ohlásenia ďalší dvaja odborníci z Vatikánu - L. M., konzultor pre svätorečenie, špecialista na "res mystica" a odborník v oblasti neurofyziológia, a F. S., psychoterapeut a psychiater.

V priebehu dňa prišiel do izby brata Elia i brat Sergio a sestra Dominika. Tí všetci boli svedkami, ako po 15. hodine jasným a hlbokým hlasom, ktorý neznel ako jeho hlas, sa modlil modlitbu v aramejskom jazyku.Invokácia s pauzou a intonácia trvali asi 30 minút a pripomínali prítomným film Umučenie Krista Mela Gibsona. Brat Elia sa pritom bil pravou rukou do pŕs, držal v nej ruženec, plakal a potil sa kvapkami krvi.

V súčasnej dobe je pozývaný mnohými farnosťami na modlitebné zhromaždenia s nespočetnými veriacimi, ktorí prichádzajú z celého Talianska.

Na jeho príhovor sa udialo mnoho uzdravení, náhlych obrátení, oslobodení od démonov a iných dnes vedecky nevysvetliteľných javov, ktoré skúma katolícka cirkev, ako je jej poslanie.

Charizmatické fenomény patria do oblasti súkromných zjavení a nie sú to teda obsahy, ktoré by nutne zaväzovali k viere. Mnoho ľudí, ktorí s týmito fenoménmi boli konfrontovaní, boli nimi tak otrasení, že sa opäť obrátili k pravej viere alebo sa ich viera prehĺbila a upevnila. Brat Elia sám hovorí, že stigmy majú misijný charakter a slúžia Bohu ako nástroj, aby sa k nemu ľudia opäť obrátili.

P. Massimo Fatato Fusarelli napísal o početných prípadoch stigmatizácie, ktorých v poslednej dobe pribúda:

"Keď Pán volá dušu, aby s ním zdieľala jeho utrpenie, nie je to nikdy na jej želanie, ani preto, aby jej preukázal zvláštnu duchovnú priazeň. On sám si pripravuje dušu na takúto službu a prejavuje sa cez ňu v čase, ktorý je pre to vhodný. Keď vyvolená osoba dostane taký dar milosti, ako napr. Brat Elia alebo skôr sv. František a P. Pio, je tým táto osoba otrasená, je z toho zmätená a pokladá sa za nehodnú takého vyznamenania a bojuje sama so sebou, kým nezačne v jasnej odovzdanosti chápať Božiu vôľu a prijímať ju ako vnútorné poznanie lásky a utrpenia nášho Pána Ježiša Krista k spáse mnohých duší ... Keď hodnotíme u brata Elia nespočetné milosti, obrátenia, uzdravenia a exorcizmy, ktoré sa uskutočnili na jeho príhovor v tak krátkom čase, môžeme ľahko vytušiť, že ho Boh chce mať k službe celej matky Cirkvi na celej planéte."

P. Massimo Fusarelli nám preto radí, aby sme k takýmto darom milosti pristupovali bez predsudkov. Skôr nám pripomína rôzne Kristove slová zo Svätého písma: Ak dokážete rozpoznávať ročné doby, ako to, že nie ste schopní spoznať toto znamenie času? Posúďte sami: strom, ktorý je dobrý, nemôže prinášať zlé ovocie... Zostaňte zjednotení, aby ste preukazovali slávu môjmu nebeskému Otcovi. Podľa toho ľudia spoznajú, že ste moji bratia...

Keď sa brata Eliáša počas pašií na Veľkú noc 2003 lekári pýtali, s kým to počas extáze hovorí, prosil vrúcne niekoľko dní Pána, aby mu vnukol, čo im má povedať. 

Potom náhle počul hlas: Bež s priateľom do kostola a tam vyfotografujte bielu stenu. 

Brat Eliáš šiel s povereným lekárom do kostola a vyfotografoval celý film na jednu bielu stenu. Po vyvolaní bol na negatíve jediná snímka - obraz Ježiša nesmiernej krásy, ktorý medzitým už zdobí tisícky domácností v celom Taliansku.

Masima