%20(1).jpg)
Zdravas Mária (známe tiež v latinskej verzii Ave Maria) je začiatok jednej zo základných modlitieb v katolíckej cirkvi k dovolaniu sa pomoci či ochrany Márie, matky Ježiša, a jedným z hlavných latinských liturgických textov z biblického Nového zákona. Je to jedna z najrozšírenejších modlitieb, ktorú väčšinou poznajú aj ateisti.
Text modlitby pozostáva z dvoch častí. Prvú časť tvorí biblické oslovenie Márie od Archanjela Gabriela pri Zvestovaní (Luk. 1,28). Ďalšia časť textu je prevzatá od požehnania Alžbety (matky Jána Krstiteľa) pri Navštívení Panny Márie (Luk. 1,42). Aj keď sú to texty priamo z Biblie, kresťania ich začali v tomto spojení používať až v 11. storočí, okolo roku 1050.
Zjednotenie týchto dvoch biblických pozdravov nastalo v liturgii. Pokiaľ ide o latinskú cirkev, v šiestom storočí sa obe evanjeliové texty objavujú zjednotené v omšových textoch a to konkrétne v antifóne na ofertórium (obetovanie) štvrtej adventnej nedele.
Na východe tiež nastáva postupné zjednotenie dvoch statí, ako dosvedčuje jeden úlomok zo siedmeho storočia nájdený v Luxore, v severnom Egypte. Až do tejto doby však Zdravas Mária nemá ešte charakter ľudovej modlitby, akou bol napr. Otčenáš a Verím v Boha.
Okolo roku 1000 začína používanie Zdravasu ako modlitby v kláštornom prostredí ako napr. v Cîteaux a či v strednom Taliansku (San Pier Damiani). V roku 1198 na jednej synode v Paríži, za biskupa Oddona, bolo kňazom nariadené, aby nabádali ľud k modlitbe Verím v Boha, Otčenáš a Zdravas Mária. Je to po prvýkrát, čo sa modlitba Zdravas Mária objavuje medzi bežnými modlitbami. Tento zvyk sa rozšíril, avšak všeobecným sa stal až v 13. storočí. Text obsahuje len prvú časť (biblickú), bez mena Ježiš, a aj komentár svätého Tomáša Akvinského k modlitbe Zdravas Mária sa končí tu. Taktiež niektoré breviáre z druhej polovice 15. storočia a Veľký katechizmus svätého Petra Kanízia († 1597) svedčia iba o tejto časti modlitby.
V preslávenej kázni svätého Bernardína zo Sieny († 1444), tento známy kazateľ na konci komentára ku Zdravas Mária zvolá: „K požehnaniu, ktorým sa končí Zdravas: požehnaná si medzi ženami (Lk 1,42), my môžeme pridať: Svätá Mária, pros za nás hriešnych.“
Aj Hieronymus Savonarola († 1498) vo svojom traktáte o Zdravas Mária používa túto invokáciu. Táto verzia sa prvýkrát vyskytla v jeho texte Výklad Ave Maria (Esposizione sopra l'Ave Maria) v roku 1495 a u kresťanov si veľmi rýchlo našla obľubu.Meno Ježiš sa vkladá koncom 15. storočia.
Výraz „teraz i v hodinu smrti našej“ je dokumentovaný vo františkánskom breviári z roku 1525. O jeho postupné rozšírenie v aktuálnej forme sa zaslúžil breviár vydaný na príkaz Pia V. Treba však podotknúť, že rímsky breviár, ktorý si želal Tridentský koncil sa šíri len pomaly a iné breviáre modlitbu Zdravas Mária buď nepoznajú, alebo ju zavádzajú len pozvoľna. Takže modlitba zo začiatku je rozšírená medzi kňazmi, a cez nich sa dostáva k ľudu.
Masima
