Lenivosť pokladala za hlavný zdroj všetkých hriechov - Anna Mária Taigi

V cirkevných dejinách sa ako mystičky prejavili ženy rôzneho stavu. Neboli to len rehoľníčky a osoby zasvätené Bohu, ale aj prosté ženy a matky. Jednou z nich je aj Talianka Anna Mária Taigi, ktorá patrí k tým najväčším. Žila na prelome 18. a 19. storočia a bola vyhlásená za blahoslavenú v roku 1920.

Anna Mária Gianetti sa narodila v roku 1769 v Siene, rodisku veľkej učiteľky svätej Cirkvi, Kataríny Sienskej, ktoré sa nachádza v samom srdci Talianska. Bola jediným dieťaťom v chudobnej obchodníckej rodine. Pri hľadaní prostriedkov na živobytie sa rodina presťahovala do Ríma, ktorý navštívila už predtým pri príležitosti jubilejného roka 1775.

Gianettiovi boli hlboko veriaci katolíci a ich dcéra vyrastala pod ich vedením v pracovité a zbožné dievča. Pretože ani v Ríme sa otcovi nedarilo zlepšiť životnú situáciu rodiny, lebo aj v hlavnom meste panovala hospodárska kríza, rozhodli sa rodičia, že svoju trinásťročnú dcéru zveria jednej bohatej aristokratke, Márii Serra Marini.

Anna Mária si svojim milým správaním a schopnosťami rýchlo získala priazeň tejto rodiny a zostala v nej až do svojho sobáša v roku 1790, kedy už dosiahla vek dvadsiatich rokov. Jej manželom sa stal o osem rokov starší Dominik Taigi. Bol to muž vysokej a silnej postavy, žoviálny a sympatický, ale trochu tvrdohlavý a vznetlivý. Bol úplným opakom citlivej a krehkej manželky Anny, ale zasa dobrý katolík a pracovitý muž. Negatívne vlastnosti jeho povahy a náladovosti vyrovnávala Anna Mária svojou miernosťou a vľúdnosťou. Dominikov chlebodarca knieža Chigi si svojho zamestnanca veľmi vážil a daroval jeho rodine neveľký byt. Tam sa narodili ich deti a tam začali zázračné rozhovory medzi Annou Máriou a Bohom.

Spoločný život mladých manželov bol spočiatku šťastný a bezstarostný. Anna Mária venovala všetok čas a starostlivosť domácnosti a manželovi. Bola hlboko veriaca, ale milovala tiež pekné šaty, dovolenky zábavy ako hudbu, divadlo a promenády. Čoskoro však začali v jej živote veľké zmeny.

V januári 1791 navštívila v sprievode manžela baziliku svätého Petra, kde stretla neznámeho kňaza. Keď sa ich pohľady stretli, pocítila náhlu túžbu zmeniť svoj život a zasvätiť sa úplne Bohu. Súčasne však tento kňaz počul vo svojom srdci hlas: "Všimni si túto mladú ženu. Jedného dňa ťa osloví a ty ju potom povedieš až k obráteniu, pretože som si ju vybral, aby sa stala sväticou."

Bol to P. Angelo Verardi, jeden z kaplánov vo farnosti svätého Marcela, kde sa konala svadba Anny a Dominika. Medzi ľuďmi mal povesť kňaza "žijúceho vo svätosti".

U Anny sa po onom stretnutí túžba po novom živote stále prehlbovala. Keď ani po niekoľkých mesiacoch nenachádzala vnútorný pokoj, rozhodla sa, že pristúpi k životnej svätej spovedi.
Išla do kostola svätého Marcela a stretla tam otca Angela.
"Konečne si tu!" povedal jej kaplán. Bol to počiatok ich duchovného priateľstva. Anna sa s ním vídala často a otvárala mu svoje srdce. Vďaka jeho pomoci začala lepšie rozumieť tomu, aké má mať poslanie a miesto v Božom pláne.

Jej obrátenie bolo okamžité a radikálne. 

Odložila drahé šaty a šperky, divadelné predstavenia i zábavy. Obliekala sa skromne a odlúčila sa od veľkého sveta. Jej jedinou túžbou bolo každodenné sväté prijímanie, čítanie evanjelia a modlitba.

Tak začal jej neobvyklý mystický život a rozhovory s Ježišom, ktoré trvali až do jej smrti. 

Povolal som si ťa k tomu, aby si obracala a tešila duše, povedal jej Ježiš. Anna prosila Dominika, aby smela zmeniť spôsob života. Pretože ich manželský a rodinný život prebiehal ako predtým, nikdy jej neprekážal v jej duchovnom rozvoji. Tento manželov postoj bol pre ňu znamením, že sa jedná o Božie pôsobenie. Nikdy neprestala plniť povinnosti manželky a matky početnej rodiny a spájala ich s úlohou posväcovania tých najbližších i ďalších ľudí. Neskôr bude označená za "príťažlivý príklad uprostred súčasných svätcov ".

Jej život, podobne ako život iných svätcov a mystikov, predstavoval súčasne s nesením kríža aj zdroj najvyšších radostí. To, čím sa však od najväčších mystikov líšila, bolo "dar slnka".
Jedného večera, začiatkom roku 1791, na začiatku svojich mystických zážitkov, bola vo svojej izbe sústredená v modlitbe. Náhle pred sebou uvidela veľký jas, čosi ako slnko, pokryté len ľahkými obláčikmi. V prvej chvíli sa domnievala, že je to diabolské Sälen. Zmenila svoje miesto, pretrela si zrak, ale "slnko" zotrvávalo na rovnakom mieste ako predtým, takže si v priebehu ďalších dní zvykla na jeho prítomnosť. Tajomné slnko vzdialené od nej asi dvanásť stôp a akoby zavesené nad jej hlavou vo výške asi troch stôp ju malo naďalej sprevádzať vo dne v noci až do konca jej života.

Žiariaci kotúč bol pre ňu viac ako štyridsať sedem rokov nadprirodzeným prameňom poznania o budúcnosti, prítomnosti i minulosti. 

Ako plynuli roky, žiaril stále jasnejšie, až dosiahol svitu "siedmich sĺnk spojených za sebou."

Pán jej povedal: Ukazujem ti zrkadlo, vďaka ktorému porozumieš, čo je dobré a čo je zlé. Anna dodáva, že uprostred "slnka" bolo vidieť sediacu postavu nekonečnej dôstojnosti a majestátu. Jej hlava bola obrátená k nebu, akoby znehybnená v extáze, a z čela jej stúpali nahor dva lúče. Pravdepodobne išlo o personifikáciu múdrosti.
Na svetlom disku bola viditeľná tiež tŕňová koruna a kríž ako symboly Krista. Samo slnko je symbolom božstva Najsvätejšej Trojice.
Anna Mária opisuje: "V tomto slnku sa objavovali obrazy ako v »Laterne magica«." Toto nadprirodzené znamenie prijala s veľkou pokorou a posluhovala si ním k dobru blížnych. V terči tohto slnka videla takmer pol storočia takisto priebeh európskych sociálnych a politických udalostí, najmä ak sa týkali dejín Cirkvi.

Kardinál Pedicini vyhlásil: "Nie je pochybností o tom, že to bol zvláštny spôsob zjavenia Boha. Vďaka tomuto, doteraz úplne neznámemu daru, čerpala služobnica Božia z božskej vševedúcnosti v tej miere, v akej ju jej duša mohla pojať. Bol to dar nebies, akému sa tešia iba blahoslavení, a oblažuje ich, kdekoľvek prebývajú. Je isté, že Boh si u nej urobil svoj príbytok a zjavoval jej svoje najväčšie tajomstvo."

Obrazy, ktoré Anna Mária videla, neboli preludy ani výtvory fantázie. Popisovala s najväčšou presnosťou miesta v Taliansku aj v zahraničí, na ktorých nikdy nebola, osoby, s ktorými sa nikdy nestretla, a podrobne predpovedala udalosti, ktoré sa uskutočnili v neskoršej dobe.
Z mnohých historických udalostí spomeňme porážku Napoleonovej armády v Rusku, vstup Francúzska do Alžíru, revolúciu v Paríži v roku 1830, zrušenie otroctva v Amerike, osudy mnohých európskych monarchií, zánik niektorých národov, živelnej pohromy a epidémie.

Predpovedala pontifikát Giovanniho Mastaie Ferrettiho (pápeža Pia IX.), ktorý v čase jej smrti ešte nebol ani kardinálom. Predpovedala nielen to, že bude pápežom, ktorým sa stal deväť rokov po jej smrti, ale opísala hlavné teologické záležitosti a udalosti jeho pontifikátu v čase, keď bolo ťažké si to vôbec predstaviť. Patrí k nim konflikt medzi talianskou vládou a cirkevným štátom, ktorý viedol k jeho zrušeniu po 32 rokoch zápasov, vzťahy vlád v Európe a zmeny, ktoré tu nastanú. Predpovedala nepriateľský postoj politických síl voči cirkvi, reformy Pia IX., sympatie, s akými sa stretne u veriaceho ľudu, a jeho pokojnú smrť na vlastnom lôžku.

Nepoznala rôzne udalosti z Napoleonovho života, ale predpovedala jeho smrť na ostrove Svätej Heleny a opísala jeho pohreb tak presne, ako by sa ho osobne zúčastnila.
Jednou z tisícky historických udalostí, ktoré predpovedala, bola nečakaná smrť 48-ročného ruského cára Alexandra I. na Kryme 1. decembra 1825. Túto predpoveď odovzdal generál Alessandro Micheaud biskupovi v Acqui, Modest Contratto, ktorý ju potvrdil pod prísahou.

Predpovedala dramatickú udalosť vraždy generála rádu Najsvätejšej Trojice a jeho sekretára počas ich pobytu v Kastílii v Španielsku, ktorú vtedy okupovali Francúzi. Mystička ju opísala podrobne svojmu spovedníka, otcovi Ferdinandovi, a ten ju odovzdal členom rádu. Trinitári aj Rím k nej chovali veľkú úctu a nikto nepochyboval v najmenšom o jej proroctvách. Tie sa vyplnili mesiac nato a potvrdil ich list zo Španielska, ktorý líčil udalosť rovnakými výrazmi ako mystička.

Nič z toho, čo videla vo svojom "zrkadle", sa neprejavilo ako falošné proroctvo. Nespočetné témy, týkajúce sa historických udalostí aj konkrétnych osôb, sú obsiahnuté v "Positio super virtutibus" v procese blahorečenia Anny Marie. Tento dokument je nevyčerpateľným zdrojom podobných svedectiev. Aj keď o tomto svojom dare hovorila len na výslovné prianie svojho spovedníka, alebo iných kňazov, nebola schopná ho úplne ukryť.

Mnoho osôb u nej hľadalo svetlo a útechu. Pomáhala, komu mohla, poskytovala aj informácie o chorobách a liekoch proti nim, o nadchádzajúcich duševných stavoch osôb živých i zomrelých. Za všetkých sa modlila a vyprosovala im duchovnú pomoc a vyzývala k modlitbe.

"Slnko" jej ukazovalo vnútro ľudských sŕdc a ich najväčšie tajomstvá. Používala tohto daru, aby priviedla danú osobu k Bohu. Mnoho ľudí, keď videlo, že pred ňou nie je nič skryté, žiadalo Annu Máriu o duchovné vedenie. Patril k nim aj kňaz Rafael Natali, ktorý s jej pokynmi prekonal svoje vážne osobné chyby.

Okrem fenoménu "slnko", ktorý ju neopúšťal ani na okamih, bol charakteristickým znakom jej duchovného života dôverný rozhovor s Ježišom, ku ktorému ju Pán pozýval v najmenej očakávaných chvíľach. Znenazdania bez ohľadu na to, čo práve vykonávala, bola vytrhnutá z materiálneho sveta, ocitala sa v duchovnej skutočnosti a stala sa odolnou ku všetkému, čo ju obklopovalo. Podľa jej spovedníka boli tieto extázy také časté, že sa s vedomím svojich povinností ženy a matky pokúšala odporovať vôli svojho Božského obľúbenca: "Pane, nechaj ma v pokoji, som matkou rodiny!"

Chvíle spojenia s Bohom, "sväté výlety", ako ich nazval spovedník, boli privilegovaným časom zjavenia, kedy "videla tajomstvo Cirkvi a intencie, v ktorých sa modlila". Na koniec každej extázy dostala odpovede na otázky, ktoré predložila, a mala tak znalosti, ktoré nemohla získať prirodzeným spôsobom. Bezprostredné rozhovory s Pánom boli tak ďalším zdrojom okrem obrazov zjavujúcich sa v terči "slnka". Získala schopnosť zlúčenia intenzívneho mystického života s povinnosťami manželského a rodinného života. Mala sedem detí a vzhľadom ku skromným príjmom musela intenzívne pracovať. Veľmi náročný muž od nej požadoval všetku obsluhu a neznášal sebemenšie oneskorenie alebo zanedbanie.
"Nikdy sa nezdržiavala, dosvedčujem to k Božej sláve ja, ktorý som s blahoslavenú dušou strávil štyridsať osem rokov. Žili sme v nerušenom pokoji ako v raji," povedal Dominik v procese blahorečenia.

Nie je to náhoda, že Anna Mária, matka rodiny, vždy pripravená pomáhať potrebným, je predmetom inštinktívnej hlbokej úcty Božieho ľudu, hlavne žien a matiek. Osobne vštepovala svojim deťom vieru a náboženské hodnoty, zdôrazňovala význam práce a lenivosť pokladala za hlavný zdroj všetkých hriechov.
Často brala deti so sebou na návštevy chudobných a chorých. Poznala veľa vplyvných a bohatých osôb, ktoré sa na ňu obracali so žiadosťou o radu alebo modlitbu. Mohla získať výhody pre svoje deti, ale nikdy o to neprosila. Nepokúšala sa pomáhať svojim deťom k vzostupu v spoločenskom postavení, ale chcela iba, aby boli ušľachtilými kresťanmi a poctivými pracovitými ľuďmi.

Treba dodať, že Anna Mária nebola ušetrená starostí a utrpenia - meniaca sa politická a sociálna situácia im spôsobila veľa biedy, nechýbali ani choroby, tri z jej detí vzápätí zomreli. Všetky kríže prijímala bez smútku, aby uľahčila ich prijatie aj svojim najbližším.
Aj počas dňa preplneného prácou, nachádzala čas prijímať všetkých: muža, deti, rodičov, iných ľudí v núdzi a potrebe. Vždy mala čas na modlitbu, duchovné čítanie, domáce práce aj šitie, ktorým plátala deravý rodinný rozpočet.

Bola plná horlivosti, vždy pripravená pomáhať modlitbou alebo darčekmi tým, ktorí jej prejavovali zlobu a neprajnosť. Niektorí ľudia o nej rozhlasovali, že je exaltovanou osobou, ktorá prevádzkuje čary. Keď jej muž počul také ohováranie, prepadal zlosti a svoj hnev dával najavo prinajmenšom slovami. Musela ho upokojovať a raz sa postarala, aby bola z väzenia prepustená susedka, ktorú Dominik obžaloval na súde z očierňovania svojej ženy.

Keď bola v roku 1798 vyhlásená Rímska republika, pápež musel odísť do vyhnanstva. Bol to počiatok veľmi smutného obdobia a cirkevný štát zakúsil mnoho hladu. Anna Mária stála denne vo fronte s chudobou, aby zabezpečila pre rodinu chlieb. Pracovala ešte viac ako obvykle, zhotovovala obuv a šila dámske oblečenie, ale nikto z jej úst nepočul slová sťažnosti.
Jej práca jej poskytla príležitosť zoznámiť sa s kráľovnou Etrúrie Máriou Luisou, ktorá sa vďaka jej modlitbám uzdravila z epilepsie. Kráľovná ju obdivovala a naliehala na ňu, aby sa s celou rodinou presťahovala do jej paláca. Anna Mária to kategoricky odmietla, rovnako ako v iných podobných prípadoch.
V podpore kauzy dosvedčil P. Rafael Natali: "Dosvedčujem, že mnoho osôb, ktoré jej prostredníctvom dostali neobyčajné milosti, chcelo sa jej hmotne odvďačiť. Anna Mária to vždy odmietala, aj keď sa nachádzala v najväčšej biede. Robila tak z dvoch dôvodov: predovšetkým, aby nezlučovala Božie jednanie s materiálnymi záležitosťami, a potom, aby nezišla z cesty, akou je chudoba, aj keď ju spovedník uisťoval, že má právo prijať diskrétne almužnu."

Odmietla tiež návrh, ktorý jej rodine urobil kardinál Carlo Maria Pedicini, ktorý bol jej priateľom a dôverníkom po viac ako dvadsať rokov.
Namiesto toho jej mnohokrát pomohla Božia prozreteľnosť, ktorej bezmedzne dôverovala a ktorej sa zverovala s najväčším duchovným pokojom aj v najťažších okamihoch svojho života. Všetci, ktorým preukázala dobro, cítili povinnosť pomáhať materiálne rodine v ťažkých chvíľach, aj keď o to nikdy neprosila. Nechala si pre seba len to, čo bolo najnutnejšie, a ostatné prostriedky poskytla tým, ktorí boli ešte chudobnejší.

Anne Márii sa dostávalo každého dňa milosti, že mohla rozprávať s Ježišom, s Bohom Otcom, Pannou Máriou, svätcami, anjelmi a dušami v očistci. 

Tak sa dozvedala o závažných udalostiach v živote tých, ktorí za ňou v zástupoch prichádzali a prosili o radu, pomoc, útechu a príhovor. Informácie, ktoré získavala, boli vždy úplne presné a to ju uschopňovalo, aby mohla poučovať, povzbudzovať, viesť a v prípade potreby tiež varovať.

Na sviatok svätého Štefana v roku 1808 ju Pán po svätom prijímaní požiadal, aby vstúpila do tretieho rádu rehole Najsvätejšej Trojice: To, čo ti hovorím, je také pravdivé, ako to, že Francúzi, ktorí sa ubytovali v kláštore tvojho duchovného vodcu, ihneď odídu a už sa sem nikdy nevrátia. Rovnako ako to, že tvoja na smrť chorá dcérka sa uzdraví.

Všetko sa naozaj splnilo. Francúzski vojaci opustili kláštor otca Verardiho. Keď sa Anna Mária vrátila domov, našla svoju dcérku v dobrom zdravotnom stave. Pred jej odchodom do chrámu bola blízko smrti. Dodajme, že Ježišova žiadosť bola odpoveďou na zvláštnu pobožnosť, ktorú mystička konala ku cti Najsvätejšej Trojice.

Okrem daru "slnka" dostala veľa nadprirodzených darov. Takmer denne počula slová Ježiša, Márie a svätcov. Ako potvrdil kardinál Pedicini, potom, čo objavila svoje zvláštne povolanie, ochorela tak vážne, že pokladali jej dni za spočítané.

Po ťažkom zápase s chorobou "zaplavil ju ráno pocit lásky a pokoja" a zjavil sa jej Ježiš Nazaretský. Vzal ju za ruku, pevne ju stisol a dlho spolu rozprávali. Povedal jej, že je jeho obľúbenkyňou a že svojím stlačením jej odovzdáva dar uzdravovania. Držal jej ruku dlho vo svojej dlani. 

Anna Mária získala späť plné zdravie. Dar uzdravovania ju potom sprevádzal po celý život a mnoho osôb u nej hľadalo a nachádzalo pomoc. Nikdy neodmietala navštíviť chorého, brala ho za ruku, urobila znamenie kríža a modlila sa za neho.
Keď nemohla odísť z domu, posielala chorým olej z lampičky, ktorá horela pod obrazom Panny Márie v jej dome, a odporúčala chorému, aby sa olejom pomazal a získal tak úľavu v utrpení.

Akty procesu blahorečenia sú plné svedectiev o náhlych a úplných uzdraveniach osôb, ktoré trpeli nevyliečiteľnými chorobami. Tu je jedno z nich: Pri návšteve siedmich kostolov ju prekvapil prudký lejak. Požiadala o prístrešie v jednom dome. Našla tam ťažko chorú ženu, ktorá prijala pomazanie chorých a umierala obklopená svojimi príbuznými. Anna Mária sa k nej priblížila, položila na jej čelo svoju dlaň, urobila znamenie kríža a povedala: "Prosím, nebojte sa, dostala ste milosť od Boha." Žena otvorila oči, začala hovoriť a počas jednej hodiny získala plné zdravie.

V roku 1869 zistili lekári u mladej Rimanky Anny Márie del Pinto pokročilú rakovinu maternice. Pretože medicína jej nedávala žiadnu nádej, neobyčajne nábožná dievčina sa pripravovala na smrť a prijala sviatosti umierajúcich. Odporučili jej, aby sa pomodlila novénu k Anne Márii Taigi, ktorá sa už 30 rokov po svojej smrti tešila veľkej úcte. Chorá túto radu poslúchla, a keď sa jedného dňa modlila, uzrela Pannu Máriu, ktorá jej ukazovala na Annu Máriu a povedala: Dcéra, to je tvoja záchrankyňa!

"Mala som pocit, že mi niekto niečo vytrhol z maternice, takže som vykríkla bolesťou," spomína Anna Maria del Pinto. "V dlani služobnici Božej som uvidela niečo, čo malo tvar jablka. Ukázala mi to a vložila do nádoby, ktorú držala Panna Mária. Videnie zmizlo a ja som sa prebudila v najlepšom zdravotnom stave a počula som slová: Vstaň, dcéra. Získala si zdravie. Choď hneď do kostola svätého Chrysogona a poďakuj Najsvätejšej Trojici a služobnici Božej." Prekvapení lekári konštatovali náhle a úplné uzdravenie. Tento zázrak bol jedným z dôkazov v procese blahorečenia Anny Márie Taigi.

Anna Maria zachránila mnoho osôb pred smrťou. V Ríme ju spájalo duchovné priateľstvo s anglickým kňazom Hugom Cliffordom: "Jedného dňa ma služobnica Božia zavolala, pretože mala veľkú starosť o osobu, nad ktorou zvláštnym spôsobom bdela a videla ju vo svojom tajomnom slnku. Prosila ma, aby som za týmto človekom ihneď zašiel, pretože je zdrvený náhlym nepriaznivým zvratom vo svojom živote. Načúva našepkávaniu zlého ducha a chystá sa spáchať samovraždu ranou z pištole. Ihneď som sa tam ponáhľal. Našiel som ho v jeho izbe veľmi vzrušeného, ​​vybavil som mu odkaz od služobnice Božej a podarilo sa mi ho úplne upokojiť. Priznal sa, že keby som sa bol trochu oneskoril, našiel by som ho zastreleného."

Tu je ďalší príklad: "Zdesená manželka Orsola Annibali, aby sa zachránila pred svojím mužom, ktorý ju ohrozoval, našla útočisko u blahoslavenej. Anna Mária ju prijala k sebe a modlila sa k Bohu. Pozrela sa do zrkadla slnka a povedala mi: »Bežte za jej mužom a povedzte mu, že jeho žena prebýva v mojom dome. Upozorňujem vás, že sa vo svojom šialenstve na vás vrhne s nožom v ruke. Nevzdávajte sa a s kňazskou dôstojnosťou mu dajte ostrú výčitku. Už pri prvých slovách upustí nôž a vrhne sa vám k nohám s plačom ako hodný baránok.« Všetko prebehlo presne tak, ako to predpovedala. Anna Mária pozvala mladých manželov na obed. Vypočuli jej napomenutie, zmierili sa a v pokoji odišli."(...) "Mnohokrát mi povedala, aká pokušenia ma trápia, a poradila mi, ako sa s nimi vyrovnať. Často ma videla pred svätou omšou zamysleného a skľúčeného, ​​odhaľovala moje starosti a zármutok môjho srdca a vracala mi pokoj," kňaz Clifford dodáva.

Anna Mária odovzdávala poslušne správy o všetkých týchto udalostiach kardinálovi Pedicinimu a kňazovi Rafaelovi Nataliemu, ktorý jej svedectvo zapisoval. Cez množstvo nadprirodzených darov sa Anna Mária vyznačovala hlbokou pokorou. Ťažko vypočítať všetky jej pôsty, umŕtvovanie a modlitby za obrátenie hriešnikov a bludárov. Úcta a uznanie, akému sa tešila u mocných tohto sveta, ju nepodnecovala k pýche, ale naopak, boli pre ňu príčinou zármutku, pretože chcela žiť v skrytosti, ďaleko od všetkého ohlasu. Ako napísal P. Natali, vo chvíľach ticha a samoty plakala vo svojej malej izbičke nad všetkými poctami a sťažovala sa na ne Pánovi.

Anna Mária uchovávala všetko vo svojom srdci. Jej dcéra Sofia dosvedčila: "Je veľa vecí, o ktorých som sa nič nedozvedela. Bolo zbytočné klásť jej otázky a ona sa sama o ničom nezmieňovala. My doma, sme mohli spozorovať len to, čo jej cnosti a jej rozvážnosť nedokázali ukryť. Mnoho sme sa dozvedeli až neskôr od tých, ktorí lepšie spoznali jej dušu ... Hlavné vlastností mojej matky boli utajovanie a zamlčovanie všetkého dobra, ktoré konala, aj všetkých jej čností. Všetko, čo bolo neskôr objasnené, celá jej svätosť a množstvo Božích darov nám boli dlho neznáme. Obdivovali sme ju jedine pre jej neobyčajnú prostotu, s akou dokázala všetko ukrývať."

"Pokiaľ ide o významné osobnosti, nikdy nehovorila o ich návštevách a stretnutiach s nimi a nikdy sme nepočuli, že by hovorila o návštevách kardinála, biskupa alebo šľachticov alebo o tom, že k nim bola pozvaná. Keby sme ich nevideli na vlastné oči, ako prichádzajú, a keby sme ju niekedy nesprevádzali na návštevu v mnohých významných domoch, nikdy by sme sa o tom od nej samej nedozvedeli."

Anna Mária sa tešila úcte a obdivu aj u pápežov. Hovorila s nimi bezprostredne a často. Jej skromnosť v tejto veci si zaslúži ešte väčšieho uznania. Bola k dispozícii vždy a pre každého. Obracali sa na ňu bohatí aj chudobní, zdraví aj chorí, príbuzní aj cudzí ľudia. Nikdy nikoho neprepustila s prázdnymi rukami, nikomu neodriekla radu ani útechu.

Dokázala neobyčajným spôsobom čítať v ľudských srdciach: videla nepokoj, tajomstvo, emócie, obavy a pocity svojich blížnych. Všetko jej bolo zjavné. Ako tvrdí kňaz Rafael Natali: "Mala dar prenikať do srdca a do svedomia ľudí, ktorí sa nachádzali blízko aj v diaľke. Keď som sa stretol s pánom Donirym, bavorským ministrom, počul som od neho, že by sa rád zoznámil s nejakou zbožnou osobou. Zaviedol som ho k omilostenej, s ktorou sa dlho zhováral. Keď konečne vyšiel, bol veľmi vzrušený a povedal mi, že Anna Mária mu opísala všetky udalosti jeho života, o ktorých nemohla mať potuchy. Hovorila s ním o politike, dôkladne mu vyvracala mylné postoje, ktoré sa týkali jednotlivých ministerstiev, a povedala mu, akým spôsobom ich Boh zjaví. S očami plnými sĺz dodal: »Zdá sa, že tá žena drží vo svojich dlaniach tajomstvo všetkých vlád, tak ako ja držím túto krabičku (ukázal mi ju), zatiaľ čo my, ministri, nemáme o tom dostatočných vedomostí.«"

Kardinál Pedicini povedal: "Dosvedčujem s plným presvedčením, že jej rady boli múdre, správne, vo všetkých individuálnych prípadoch a okolnostiach a u všetkých osôb bez výnimky. Ktokoľvek mal tú milosť, že ju spoznal alebo získal jej radu, napríklad len raz, bol si vedomý, akou múdrosťou a svetlom bola jej duša obdarená. Z jej rád čerpali vládcovia, kardináli, preláti, zahraniční biskupi, kňazi, rehoľníci, kniežatá, ministri, úradníci, obyčajní ľudia, remeselníci a dedinčania, gazdiná v domácnosti i žobráci. Všetkých udivovala neobyčajná bystrosť nevzdelanej ženy, s akou riešila najzávažnejšie otázky štátnikov aj to, čo ich spája. Poznala vzťahy medzi jednotlivými spoločenskými triedami, vyznala sa v záležitostiach i povinnostiach všetkých spoločenských, politických i náboženských skupín ... Ja sám na Božiu slávu môžem potvrdiť, že som od nej získal nespočetnekrát múdre rady, týkajúce sa mojej služby, záležitosťou mojej rodiny aj toho, čo sa ma bezprostredne týkalo."

Ľahko si predstavíme, ako veľmi obliehali Annu Máriu osoby, ktoré od nej potrebovali dar uzdravenia. Navštevovala všetkých bez rozdielu, najviac milovala tých najchudobnejších. S veľkou horlivosťou sa objavovala aj u tých, ktorí ju nepozvali.

Jej dcéra Sofia rozprávala: "Keď sa mamička dozvedela, že dcérka jednej z tých, ktoré ju prenasledujú, je chorá, chodila za ňou o to viac, aby o ňu starala telesne aj duchovne. Zakaždým prinášala pečivo a trochu dobrého vína, ktoré dostala ako dar a ktoré schovávala pre chudobných chorých. Mamička ju povzbudzovala k dôvere v Boha, a pretože choroba bola ťažká a zdĺhavá, tiež k trpezlivosti a k ​​modlitbe. Tešila ju a žehnala soškou Panny Márie. Chorá sa nakoniec uzdravila."

Keď navštevovala chorých doma aj v nemocnici, brala Anna Mária dcéry so sebou, aby sa učili starať o chorých. Anna Mária Taigi žila v Ríme viac ako 60 rokov od roku 1775 do roku 1837, kedy Svätú Stolicu zasiahla ťažká doba v dôsledku Francúzskej revolúcie a napoleonských ťažení. Všetci životopisci v nej vidia veľkú napodobniteľku svätej Kataríny Sienskej. Obe žili v podobných časoch a často identických ťažkostiach pre cirkev v Ríme. Tiež je možné o Anne Márii Taigi tvrdiť, že bola pre rímsku cirkev baštou, radkyňou a oporou pápežov. Akoby opakovala širokú politickú aktivitu svätej Kataríny a mala v sebe rovnaký plameň katolicity.

Anna Mária Taigi mala niekoľko rozhovorov s Piom VII., z ktorých sa najslávnejší konal v dome Márie Luisy Bourbonskej, 17. júna 1814. Napísala mu krásny list a posielala mu postupne, skrze prelátov a kardinálov požadované a prijímané napomenutia a povzbudenia. Napoleonova búrka, ktorá urobila z pápeža väzňa, nachádzala v jej modlitbách a mimoriadnych skutkoch pokánia najviac skrytú, ale najúčinnejšiu prekážku. Za jasotu Večného mesta a celého sveta, 24. mája 1814, kedy sa pápež vrátil do Ríma, Anna Maria zvolala: "Ježiš Kristus vstúpil do Jeruzalema."

Tri idey viedli Annu Máriu k modlitbe a strašnému pokániu
1. Večnosť cirkvi a rímskeho pontifikátu: Blahoslavená predpovedala konkláve, voľby a osudy pápežov od Pia VI. po Gregora XVI. a potvrdzovala pritom pri všetkých neistotách a všetkej hrôze osôb dobrých i zlobe zlých, úplnú istotu a večnú nedotknuteľnosť Cirkvi aj pri všetkej premenlivosti ľudí aj protikladných okolností.
2. Veľkosť Ríma: Pri modlitbe za ochranu a neporušiteľnosť svätého mesta a za návrat pápežov na Apoštolský stolec, prejavovala podobne ako Katarína, správne poňatie nerozlučného puta, ktoré spája Petra s jeho stolicou v Ríme. Dnes má Rím preto v blahoslavenej Anne Márii Taigi svoju nebeskú ochrankyňu.
3. Svet pre Krista: Jej pohľad skrze mystické slnko sa šíri na celý svet, ktorého zložité udalosti v ňom boli podivuhodne prítomné. Predvídala s obdivuhodnou presnosťou všetky európske udalosti svojej doby. Napádala falošné politické koncepcie vtedajších vlád a hovorila, že Pán ich všetky zmetie. Presne predpovedala okolnosti smrti ruského cára Alexandra II. (†1881) a oznámila budúce sprisahania proti cirkvi.

P. Rafael Natali, ktorý viac ako dvadsať rokov sprevádzal jej duchovný život, hovorí, že ju obťažovali zlí duchovia, ktorí ju napádali s násilím a veľkým buchotom najmä v noci. Osud Anny Márie sa v tomto smere nelíšil od osudu iných veľkých mystikov. Prijímala všetko s trpezlivosťou a s dôverou v Boha: jej choroby sa počas rokov zhoršovali a kardinál Pedicini videl v jej utrpení znamenie a pamiatku Kristových múk, neviditeľné stigmy, ktorých bolesti sa každý piatok zväčšovali. Okrem toho, že mala problémy so zdravím, zdvíhala neúnavne svoj kríž a vydávala zo seba všetko, aby blížnym svedčila o Božom milosrdenstve. Nikdy sa nesťažovala na utrpenie a ťažkosti, aké ju stretávali, ale vždy hovorila: "Prijímam to z lásky k Bohu."

Mnoho rokov pred svojou smrťou, v prítomnosti P. Nataliho, s očami žiariacimi radosťou predpovedala dátum svojho odchodu z tohto sveta aj to, že k nemu dôjde v piatok. Vnútorný hlas jej oznámil, že v posledných chvíľach života bude osamotená a opustená podobne ako Ježiš na kríži. Všetko sa splnilo presne tak, ako to predpovedala. Po dlhej chorobe zomrela 9. júna 1837 vo veku 68 rokov.

V roku 1852 sa začalo so zhromažďovaním dokumentácie na potvrdenie cností a svätosti Anny Márie Taigi. V roku 1863 zahájil Pius IX. proces blahorečenia a udelil jej titul služobnice Božej. Oba procesy, diecézny i apoštolský, pri ktorom podávali svoje svedectvá príbuzní, cirkevný klérus, aj svedkovia z najrôznejších spoločenských tried, ktorí ju osobne poznali, vyniesli na svetlo jej každodenné hrdinské cnosti.

30. mája 1920 v slávnostnom obrade na námestí Svätého Petra za účasti veľkého množstva veriacich bola Anna Maria vyhlásená za blahoslavenú.

Dodnes je jej úcta v Ríme neobyčajne živá, zvlášť v kostole sv. Chrysogona, kde sú zatiaľ uložené jej pozostatky. Jej drobná postava tu odpočíva v zasklenej rakve a má na tvári ľúbezný úsmev, a tak odpovedá na všetky prosby, s ktorými sa na ňu ľudia obracajú. Na jej svätorečenie čaká jej rodné mesto aj večný Rím. Jej kresťanská, tak hlboko evanjeliová láska je neoddeliteľná od vrúcnej lásky k Bohu. Jemu venovala všetku svoju prácu, k nemu sa obracala s najintímnejšími myšlienkami a najvrúcnejšími túžbami.

"Milujme Boha a slúžme mu s vernosťou, buďme spojení s ním, v ničom nepochybujme," hovorila tým, ktorí sa k nej približovali.

Už od prvých rokov jej manželstva sa Bohu zapáčilo darovať tejto vyvolenej duši charizmatické dary svojej milosti a svetla a dovolil jej vidieť v mystickom slnku ľudí, udalosti, minulé aj budúce veci ľudskej spoločnosti a vhodné lieky. Tento ustavičný zázrak trval 46 rokov, od roku 1791 až do jej smrti. Dívala sa do tohto slnka len na Božiu slávu, keď to chcela láska a vyžadovala poslušnosť. Preto chudobní, veľkí tohto sveta aj cirkevné kniežatá prichádzali k nej pre radu a poznanie z tohto mimoriadneho zázraku a žiadali od nej radu a pomoc v záležitostiach svojho života: ona im ako chudobná žena z ľudu s nevysvetliteľnou múdrosťou dávala odpovede, z ktorých mnoho duší čerpalo pomoc.

Na záver si všimnime niektorých predpovedí Anny Marie Taigi, ktoré siahajú až do našej súčasnosti a blízkej budúcnosti.
"Francúzsko upadne do strašnej anarchie. Prežije zúfalstvo občianskej vojny, v ktorej aj starí ľudia siahnu po zbrani. Politické strany, ktoré budú vylievať svoj hnev a prelievať svoju krv, sa nakoniec ako pre posledný prostriedok obráti na Svätú stolicu. Pápež pošle do Francúzska ihneď legáta a sám vymenuje kresťanského kráľa, ktorý sa ujme vo Francúzsku vlády."

Ďalšia predpoveď sa zhoduje s proroctvami iných vizionárov:
"Boh bude trestať svet dvojakým spôsobom. Na zemi to budú vojny a revolúcie. 
Druhý trest príde z neba. Na celú krajinu zostúpi temnota, ktorá potrvá tri dni a tri noci. Nič nebude vidieť a krajina bude zamorená morom, ktorý postihne hlavne nepriateľov cirkvi. V tejto hroznej chvíli ohromný počet zlých ľudí a nepriateľov cirkvi a Boha bude usmrtený Božím dychom a ich mŕtvoly okolo Ríma budú také početné, ako keď zaplavila mesto voda z Tiberu. Všetci nepriatelia cirkvi, verejní i skrytí, zahynú počas tejto hroznej temnoty s výnimkou tých, ktorým Boh dopraje milosť náhleho obrátenia. 
Vzduch bude preplnený démonmi, ktorí sa budú zjavovať vo všetkých možných formách. Jediné svetlo v temnote poskytnú posvätené sviece. Kto sa zo zvedavosti pozrie z okna, alebo opustí dom, na mieste zomrie. Ľudia majú v tú dobu zostať doma, modliť sa pred krížom ruženec a prosiť Boha o zmilovanie. Keď počujete hrozný hluk, zatvorte okná a dvere, aby nemohlo zvonku prísť žiadne svetlo, nebuďte zvedaví, inak budete potrestaní. 
Počujete hlasy známych a drahých, ale neotvárajte, to nie sú oni, ale démoni, ktorí by chceli vstúpiť do vášho domu. Zhromaždite sa v modlitbe pred krížom a odovzdajte sa s dôverou Bohu, a všetky súženia tej strašnej noci pominú. Opäť zasvieti slnko a vráti sa Božie kráľovstvo na zemi. Bdejte a modlite sa, očakávajte s dôverou chvíľu milosti. Blahoslavení, ktorí uveria Božiemu slovu a budú trpieť pre jeho meno!"

Po troch dňoch temna zostúpi z neba svätý Peter a svätý Pavol, budú kázať na celom svete a určia nového pápeža. Z ich tiel bude vyžarovať veľký jas a oni vyberú kardinála, ktorý sa stane pápežom, a kresťanstvo sa bude šíriť po celom svete. Bude to svätý pápež, ktorého si vybral Boh, aby kládol odpor búrku. Bude mať dar zázrakov a jeho meno bude chválené po celej krajine.

Anna Maria mala tiež videnie očistca. Videla v očistci jedného kňaza, ktorý bol za života obdivovaný pre svoju veľkú aktivitu, kázanie a horlivosť, ale musel podstúpiť v očistci veľmi prísne tresty, pretože miesto Božej slávy hľadal len svoju popularitu.

Videla tiež jednu svoju priateľku, ktorá mala nebeské osvietenie, ale musela do očistca, pretože nedokázala mlčať o svojich zvláštnych daroch.

V očistci tiež videla rehoľníkov, z ktorých jeden zomrel v povesti svätosti a druhý bol veľmi ceneným duchovným vodcom, ale ten prvý prikladal veľkú dôležitosť svojmu vlastnému názoru a druhý bol veľmi roztržitý pri kňazských úkonoch.

Videla grófa X, ktorý zomrel pred dvoma dňami; viedol veľmi neusporiadaný život v radovánkach, ale dosiahol spásy, pretože odpustil jednému svojmu nepriateľovi. Musel však stráviť v očistci toľko rokov, koľko ich prežil na svete v radovánkach.

Jeden horlivý laik, známy svojimi cnosťami, bol odsúdený k ťažkým očistcovým mukám, pretože vždy lichotil vyššie postaveným osobám ...

Blahoslavená videla dušu pápeža Leva XII., ktorá bola ako rubín, ale nebola úplne očistená ohňom.

Mystička často vídala bohaté a významné osobnosti cirkvi, kňazov a rehoľníkov, ktorí boli zvrhnutí do pekla. Nikdy však nepovedala ich mená. Keď ju jeden prelát upozornil, že zavrhnutí už nemajú právo na našu lásku, odpovedala: "Majú na to právo kvôli svojim príbuzným a priateľom, ktorí ešte žijú."

Videla tiež chudobných, pokorných a úbohých ľudí, ktorí išli ako deti priamo do neba a medzi nimi označila jedného chudobného kapucína, jedného jezuitského novica a dvoch kňazov misionárov.

Keď sa dozvedela, že niekto, hlavne kňaz, zomrel a zanechal po sebe veľa peňazí, krútila hlavou a hovorila: "Je toľko tých, ktorým je treba pomáhať. Je veľmi ťažké, aby dosiahli spásu tí, ktorí vykorisťujú ľud."

Počas pohrebného obradu bohatého kardinála Doria videla, ako stovky omší, ktoré si rozkázal v závete, vôbec nepomohli jeho duši, ale poslúžili iným, opusteným dušiam a kardinál získal pomoc príhovoru až oveľa neskôr.

Keď sa raz spovedala u P. Ferdinanda z rádu trinitárov, povedala mu: "Generálneho predstaveného vášho poriadku a dva frátrov zabili v Španielsku dvaja francúzski vojaci." A dodala: "Ich duše som videla vstupovať do raja." Za dva mesiace prišiel zo Španielska list so správou o smrti týchto rehoľníkov presne tak, ako to Anna Mária opísala.

Duše v očistci ju často prosili o pomoc a vyslobodenie. Annu Máriu to vždy stálo veľké množstvo bolesti a utrpenia. Z lásky k dušiam v očistci sa blahoslavená vláčila aj s veľkými bolesťami na cintorín a modlila sa na hroboch zosnulých, zvlášť za duše kňazov a rehoľníkov.

Predpovedala aj sprievody Gay Pride našich dní v Ríme: "Po týchto znameniach, keď už koniec bude blízko, bude vypustený Drak a Matka Božia bude vyzývať na pokánie, ale ľudia nebudú dbať na nebeská napomenutia. Večným mestom po uliciach skropených krvou kniežat apoštolov budú prechádzať sprievody a budú holdovať márnivosti. Ich vodcom bude Otec lži. Budú sa dopúšťať svätokrádeží proti chrámu Ducha Svätého a proti náboženstvu: muži sa budú obliekať ako ženy a ženy ako muži. Hlas Kristovho námestníka nebude nikto počúvať a z jeho postavy si budú robiť posmech. Drak, ktorý sa ujme svojho kráľovstva, bude ovládať mysle sebe poddaných, aby šírili mor márnivosti, a tam, kde si Najblahoslavenejší stanovil svoje sídlo, bude sa tak množiť dielo skazy a záhuby. Bojujúca Cirkev sa musí modliť k Božiemu milosrdenstvu a vyprosovať pomoc svätej Panny a ponúkať skutky pokánia a obetí."

Masima