%20(1).jpg)
V životopise svätej Terézie z Avily je uvedený príklad rehoľníčky sestry Magdalény z Kríža, neslávne preslávenej medzi všetkými vizionármi tej doby, ktorá v XVI. storočí udivovala Španielsko zázrakmi, proroctvami a odpoveďami zo všetkých možných vied a ktorá viac ako 38 rokov podvádzala aj najväčších teológov, biskupov a kardinálov tej doby. Nešťastná rehoľníčka uzavrela dohodu s diablom a aj keď sa jej dostalo milosti návratu, bola vylúčená z rádu a svoje dni skončila v temnotách.
Magdalena de la Cruz sa narodila v Cordobe v Andalúzii v roku 1487. Svoje neskoršie meno prijala po Márii Magdaléne, v cirkvi spomínanej ako ženu, z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov (Mk 16,9). Aj Magdalena sa neskôr stala kajúcim hriešnikom, a žila v prísnej askéze za svoje hriechy. Jej (zdanlivá) mimoriadna zbožnosť a zázraky, ktoré uskutočňovala, sa stali známymi po celom Španielsku a dokonca aj vo veľkej časti Európy, až do takej miery, že ju Karol V. požiadal, aby jeho syna, princa Philipa II. „obklopila božou milosťou.“
Magdalena sa už vo svojich piatich rokoch stala v meste známou pozoruhodnou oddanosťou, ktorá nie je u dievčatiek jej veku úplne bežná. Keď dosiahla piaty rok života a modlila sa v kostole, začula pozoruhodnú, sladkú hudbu. Objavil sa pri nej mladík s hustými čiernymi vlasmi, oblečený v takom jagavom plášti, až musela zatvoriť oči. Keď si poniektorí vypočuli príbeh tejto udalosti, uverili, že to bol sám Ježiš. Správa o tejto udalosti sa šírila po celej Cordobe a mnohí túžili Magdalenu vidieť.
Triedenie zjavení nie je vždy ľahké, preto sa nedá s určitosťou povedať, ktoré zjavenia ranného Magdaleninho života boli nebeské a ktoré pod vplyvom diabla, pretože rovnako, ako u iných mystikov, aj u nej bol často vplyv zlého. Tak, ako v prípade Jóba povoľuje Boh diablovi, aby ho pokúšal, tak zaútočil často aj na mystikov, aby otestoval ich vieru, lásku a oddanosť.
Magdalena bola v tom období dieťa, preukazujúce pravú zbožnosť a hlbokú oddanosť s detskou jednoduchosťou a úprimnosťou a rozoznať mystické dary a milosti bolo v tom veku veľmi ťažké. Z knihy, opisujúcej jej prípad je však známe, že uzavrela zmluvu s diablom, takže musel nastať okamih, kedy nebeské zjavenia ustupovali, či sa celkom skončili a zjavenia "vzal do rúk" diabol.
Dievčatko Magdalena žilo jednoduchý život v rodine chudobného remeselníka a zatiaľ čo bola príkladom skromnosti, dostávala vízie, časom však tieto zjavenia pritiahli pozornosť toľkých ľudí, že sa jedného dňa rozhodla odísť z domova a ukryť sa v jaskyni, kde sa opäť dostala do extázy. Keď precitla, zistila, že bola zázračne prenesená späť do svojej postele svojim anjelom strážnym.
Zanedlho sa pri nej zázračne objavil človek, ktorý sa jej predtým zjavil v kostole a uverila, že je to sám Ježiš, ktorý ju žiada o miernosť v jej askéze, aby neohrozila svoje krehké zdravie. Vravel jej, že ju čaká veľký osud a bude potrebovať silu.
Magdalena po tomto zjavení utekala do kostola, aby sa poďakovala Ježišovi. Cestou stretla krívajúceho muža, ktorý ju prosil, aby mu pomohla vyjsť schodmi. Sotva vyliezol niekoľko schodov, zrazu sa vzpriamil a s veľkým prekvapením a vzrušením utekal ulicami mesta, aby nadšene oznamoval, že sa uzdravil!
Medzitým Magdalena vošla sama do kostola a tam upadla do hlbokej extázy. Takto ju našiel ktosi, kto ju išiel hľadať. V jej očiach uvidel odraz neba a čohosi, čo sa zdalo ako Najsvätejšia Trojica, obklopená spoločenstvom svätých.
Po "zázračnom" vyliečení krívajúceho, vyliečila Magdalena aj slepého, nemý sa rozhovoril a preto bola podrobená rôznym výsluchom, ktoré mali za cieľ zistiť, či sú jej vízie skutočne pravdivé, alebo výmyslami, no nič nepoukazovalo, že by išlo o podvod.
Desaťročná Magdalena dospela do krásy, no pre zachovanie čistoty ukrývala svoje telo pod dlhými čiernymi šatami a sukňami. Stále si však myslela, že aj napriek cudnému oblečeniu je stále krásna a jedného dňa sa rozhodla ukrižovať na stene svojej izby.
Obe nohy a ľavú ruku si pribila na stenu. Z rán jej začalo prúdiť hojne krvi a od veľkej bolesti omdlela. Mäso na ruke i na nohách sa však roztrhlo a Magdalena celou svojou váhou klesla na hruď, pričom si zlomila dve rebrá. Keď to jej rodičia zistili, ihneď zavolali lekára, aby ju ošetril. Ale Magdalena stále horela túžbou trpieť za odčinenie hriechov, preto si odviazala z rán obväzy, kvôli čomu neskôr ešte viac ochorela.
Na Bielu sobotu roku 1497 sa zdalo, že zomiera. Pravdepodobne preto, že pre "neúspešné" ukrižovanie dostala infekciu. O polnoci sa s hlasným výkrikom posadila na posteli a znovu roztrhala obväzy z rán s tvrdením, že je uzdravená. Hovorila, že prišiel sám Pán a vyliečil ju.
Tri mesiace pred jej prvým svätým prijímaním prestala jesť. Postila sa až do nedele samotného svätého prijímania. Tento pôst prebehol bez komplikácií, mala zdravý vzhľad a nebolo badať prudký úpadok jej váhy. V deň obradu, presne v okamihu premenenia, Magdalena nahlas vykríkla a až do konca svätej omše zostala v prostrácii. Keď potom odchádzala z kostola, všetkým vysvetľovala, že Pán jej dal Eucharistiu do úst bez toho, aby ju musela prijať od kňaza.
Šestnásťročná deva prekvapovala ostatných mimoriadnou oddanosťou a neutíchajúcou túžbou pokračovať v zadosťučinení na odškodnenie hriechov. Pre mimoriadne askézy ju preto mnohí videli ako budúcu sväticu. Navyše, keď sa Magdalena sama zbičovala až do krvi, jej rany boli na druhý deň zázračne uzdravené.
Všeobecne bola zdravá, mala akurát jednu chybičku - dva prsty nemala v takej dĺžke, ako ostatné, mala ich len vo veľkosti malíčka. Niektorí ľudia vraveli, že ich má také preto, lebo jednej noci, keď bola ešte dieťa, dotkol sa ich počas zjavení Kristus.
V roku 1504 sa sedemnásťročnej Magdalene splnila veľká túžba - stala sa františkánskou sestrou a duchovnou dcérou svätého Františka a svätej Kláry. Povesť svätice ju predbehla a preto bola s veľkou radosťou prijatá do františkánskeho kláštora svätej Alžbety anjelov v Cordobe, kde sa stala inšpiráciou pre ostatné sestry a mnohé z nich neskrývali svoj obdiv.
Zároveň sa ale prejavovali aj varovné signály. Hoci Magdalena nebola, čo sa týka jej duchovného života a zásluhách, priveľmi diskrétna, spôsobovala si vážne utrpenia. Niesla ťažký kríž okolo celého kláštora, bozkávala ostatným sestrám nohy, prestala jesť a tak sa zdalo, že žije iba zo svätého prijímania. Všetky tieto skutočnosti sa stali dôvodom k určitým obavám, ale stále ich miatla jej veľká zbožnosť a ochota vykonať aj tie najpodradnejšie práce, takže jej "výstrelkom" sa nepripisovala veľká váha.
Po piatich rokoch postulantky mala dvadsaťročná Magdalena v roku 1509 povesť veľkej svätice a preto sa nadriadeným zdalo rozumné, že vykoná vlastné sľuby. Tejto udalosti sa zúčastnili aj šľachtici a arcibiskupské stoličky boli prikryté bohato zdobeným zamatom. Magdalena sa od dňa obradu stala známou ako sestra Magdalena z Kríža, na pamiatku svojho ukrižovania v mladosti.
Keď začal obrad, podišla dopredu a pokľakla, aby si vypočula kardinálov príhovor. Ten však namiesto nabádania novicky k praktizovaniu kresťanskej poslušnosti, rastu cnosti a zbožnosti, ako býva zvykom, ju verejne požiadal, aby sa modlila za neho a celú diecézu. Neskôr sa, počas Kyrie eleison, stalo čosi pozoruhodné - pozornosť každého prítomného upútala holubica, ktorá akoby zostúpila priamo zo stropu kostola a pristala na pleci Magdaleny a zdalo sa, že jej čosi šepká do ucha. Potom znovu vzlietla pod okno, kde zostala až do konca obradu.
Neskôr, keď holubica vyletela z kostola, tí, čo ju pozorovali, videli, že letí takmer priamo hore, dlho, až sa zdalo, že sa nad ňou zatvorila obloha. Správa o tejto udalosti sa veľmi rýchlo rozšírila nielen po celej krajine, ale aj za jej hraniami.
U Magdaleny sa začali prejavovať ešte mimoriadnejšie schopnosti. Bez toho, aby opustila kláštorné múry, vedela, čo sa deje v Cordobe aj v iných mestách, najmä v susednom františkánskom kláštore a tiež v šľachtických domoch. A rovnako ako v minulosti, aj vtedy upadla do extázy a to aj počas práce. Sestry ju v takých chvíľach zaniesli do cely a diskrétne sa vzdialili. Ale občas ich zvedavosť prinútila tajne ju pozorovať a počuli Magdalenino nezrozumiteľné mrmlanie a hlasné výkriky utrpenia.
Ako sa dalo očakávať, správy o týchto pozoruhodných udalostiach sa šírili veľkou rýchlosťou a kláštor zaplavila halda korešpondencie. Ľudia takmer z celého sveta žiadali Magdalenu z Kríža o modlitby a duchovnú pomoc. Prichádzali aj veľkolepé dary a kláštor sa stal miestom mnohých pútnikov.
Práve vtedy sa u Magdaleny objavil ďalší mystický dar – predpovedanie budúcnosti. V roku 1515 oznámila smrť kráľa Ferdinanda v budúcom roku, a tiež aj to, čo sa stane regentovi kardinálovi Franciscovi Jiménez de Cisneros v kráľovstve Kastília. On jej potom z vďačnosti dal nádhernú jagavú monštranciu, čo zvýšilo obdiv a oddanosť jej spolusestier i ostatných.
25. marca 1518, v deň sviatku Zvestovania, Magdalena povedala vo všetkej diskrétnosti niektoré novinky svojej abatiši, ktoré túto cnostnú ženu priviedli do zmätku a rozpakov. Magdalena tvrdila, že predchádzajúcu noc, počas slávnostnej vigílie Zvestovania, počala s Ježišom dieťa mocou Ducha Svätého.
Magdaléna z Kríža, žiariace svetlo kláštora svätej Alžbety anjelov je tehotná! Vidina blížiaceho sa škandálu prinútila abatišu nariadiť Magdalene, aby sa o svojom tehotenstve nerozširovala a sama sa v tichosti modlila o potrebnú radu ako má ďalej postupovať. Plynúcimi dňami diskrétne sledovala Magdalenu s očakávaním, že sa príznaky tehotenstva u nej po niekoľkých týždňoch už prejavia. Magdalenino brucho bolo skutočne značne zaokrúhlené a abatiša poznala, že príde čas, kedy už "túto prácu" Ducha Svätého, ... alebo prírody? nebudú môcť utajiť.
Aj preto sa rozhodla informovať ostatné mníšky a kláštor sa vtedy rozdelil na dva tábory. Prvý združoval sestry, ktoré pochybovali o Magdaleninom zázračnom počatí, možno aj preto, že jej v skrytosti závideli. Nahlas však tvrdili, že takáto mimoriadna vec sa nikomu - okrem Panny Márie - neudiala a ani v Písme nie je zmienka o druhom narodení Ježiša v tomto svete. A hoci dovtedy nepochybovali o Magdaleninej svätosti, začali sa u nich prejavovať obavy.
Ale zasa tu boli všetky tie veľkorysé dary, žiadosti o jej orodovanie a tiež modlitby. Toto všetko malo poukazovať na malú duchovnosť a praktizovanie cností ostatných sestier, aj preto sa potom mnohé z nich u svojho spovedníka obviňovali zo žiarlivosti, navonok ju však museli skrývať. Takto sa teda pre viaceré nadprirodzené Magdalenine tehotenstvo javilo nepredstaviteľným, pretože takéto zázraky neopisuje ani Sväté písmo.
Druhý tábor tvorili sestry, ktoré verili, že Boh pracuje záhadným spôsobom a ako Všemohúci vylieva drahocenné milosti na skromnú a pokornú služobníčku Magdalenu už niekoľko rokov. Nedokázali pochopiť, ako by mohla byť pošpinená tá, ktorá je taká oddaná a zbožná, a pritom nikdy neopustila múry kláštora.
Pochybovači im však na toto odpovedali, že Magdalena predsa prijíma u seba spovedníka a zátarasy kláštora sú tak ďaleko od seba, že cez nich prejde oveľa ťažkopádnejšia bytosť než je Duch Svätý. Obom táborom sa však stanovil sľub mlčania, i keď ho poniektoré sestry nedokázali dodržať a mimoriadna novinka sa čoskoro dostala von za múry kláštora, šírila sa Cordobou a okolitými krajinami.
Magdalena prechádzala všetky narážky celkom ľahostajne, naopak, oddaná praktizovaniu cností znásobila vážnosť svojho pokánia - chodila bosá po črepinách rozbitého skla, na chrbát si uväzovala nástroje ťažkého umŕtvovania a nosila kajúci pás s tŕňmi a hrotmi.
Správa sa ale dostala aj do uší arcibiskupa a následne poslal tri skúsené pôrodné babice, aby vyšetrili Magdalenu. Tie ju skutočne starostlivo vyšetrili a oznámili, že aj keď je pravda, že mníška je tehotná, jej panenstvo je do značnej miery neporušené a teda nespochybniteľné. Vo všetkých kostoloch sa rozzvučali ďakovné modlitby a sestry, ktoré mníšku Magdalenu podozrievali, zmĺkli v pokání za svoje predošlé pochybujúce myšlienky.
Masima - Verím a Dôverujem
Tento článok bol dávnejšie preložený a zverejnený na našom predošlom webe Tichý Prameň
