Malé mestečko Gallivaggio v Taliansku sa stalo v roku 1492 dejiskom jedinečnej udalosti, keď sa na zle prístupnom mieste zjavila dvom dievčatám Matka Božia.
Dnes sa tam nachádza Svätyňa Zjavenia Panny Márie v Gallivaggiu, známa aj ako Svätyňa Matky Milosrdenstva, alebo jednoduchšie ako Svätyňa Gallivaggio, o ktorej pápež Ján Pavol II. povedal: "Svätyňa Gallivaggio chráni Valchiavennu až po priesmyk Spluga , starobylý tranzitný bod smerom do Ríma a Talianska." (Regina Caeli, 5. máj 1996)
10. október 1492 bola streda. Dve dievčatá z chudobných rodín Buzzetti a Gianotti sa na úsvite vybrali k rokline Gallivaggio zbierať gaštany. Tie sú pre chudobných ľudí veľmi vzácne a tak dievčatá sa usilovali ich nazbierať čo najviac. Po náročnej práci si unavene sadli na skalu pri jazierku, aby si oddýchli.
Zrazu ich oslepilo oslnivé svetlo, silnejšie ako slnko, zalievajúce celú horu. Ustráchané dievčatá sa schúlili k sebe. Vtom uprostred svetla uvideli "dámu" s kráľovským držaním tela. Hlavu a ramená jej zahaľoval biely závoj a obklopovalo ju množstvo anjelov.
"Čo robíte, moje mladé dievčatá?" spýtala sa "dáma".
Najstaršie z dievčat odpovedalo: "Prišli sme zbierať gaštany."
"A nachádzate ich dosť?"
"Z milosti Božej a Panny Márie máme dosť."
A dievčatá si vypočuli ohromujúce slová: "Ja som Panna Mária!"
Sotva dozneli, dievčatá hneď pokľakli a so zopnutými rukami sa pýtali: "Panna Mária, prečo si prišla na také divoké miesto?"
Presvätá Panna im odvetila: "Chodím všade, aby som obrátila hriešnikov," a dodala: Ja môžem svojho Syna len prosiť." Pri týchto slovách nadvihla cíp svojich snehobielych šiat, aby dievčatá mohli uvidieť zakrvácané kolená. "Ak sa hriešnici neobrátia, bude so svetom čoskoro koniec. Povedzte im, že pokiaľ sa neobrátite a nebudete dodržiavať sviatočné dni, trest môjho Syna, vášho Pána, nenechá na seba dlho čakať. Povedzte im, že podľa tradície a z úcty ku mne a môjmu Synovi, má sviatočný pokoj začať už od 15. hodiny predchádzajúceho dňa. Lebo len tak bude môj Syn načúvať mojim prosbám a ja nebudem musieť neúnavne prosiť za vás hriešnych." A potom Panna Mária v sprievode anjelov zmizla.
Tento dôverný a zároveň šokujúci, krátky, no výstižný rozhovor porozprávali dievčatá doma rodičom a tiež farárovi, keď sa vracal z kostola po spoločnej modlitbe ruženca. Keď správa o rozhovore dievčat s presvätou Pannou rozšírila, niektorí tomu verili, iní boli zasa skeptickí a nedôverčiví. Ale keď sa rozmnožili milosti a zázraky, dokonca keď bolo aj vzkriesené i mŕtve dieťa, keď ho položili na skalu, kde stála Božia Matka, nadšenie všetkých sa premenilo na účinné diela.
Napriek tomu, že bola zima, v decembri sa začala stavba malého dreveného kostolíka, ktorý bol vysvätený 31. mája 1493, sedem mesiacov po zjavení. V priebehu niekoľkých rokov sa zistilo, že malý kostolík je nedostačujúci a tak v roku 1598 sa začala výstavba súčasnej trojloďovej svätyne, ktorú 19. januára 1615 vysvätil biskup z Coma Filippo Archinti.
Nová budova s tromi loďami a monolitickými stĺpmi z miestneho kameňa sa stala centrom spirituality vo Valchiavenne.
Správa o zjavení je zapísaná na pergamene v latinskom jazyku, a hoci sa originál stratil, jeho kópiu verne overil Giangiacomo Macolino a dnes sa nachádza v archíve episkopálnej kúrie v Como.
Masima - Verím a Dôverujem